AIDS (Acquired immune deficiency syndrome – syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti) je chorobou postihujúcou imunitný systém. Je spôsobený vírusom HIV. Podstata ochorenia spočíva v tom, že oslabuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu, ktorý je potom náchylnejší stať sa obeťou ďalších ochorení a nie je schopný uzdraviť sa. Samotný AIDS však nikdy nie je priamou príčinou smrti, stáva sa ňou iná choroba, ktorej človek potom kvôli AIDS-u podľahne.

Toto sú fakty všeobecne známe. V tomto článku nás ale budú zaujímať predovšetkým sociálne dôsledky tejto epidémie.

Čo sa týka vzniku a pôvodu vírusu HIV, existuje niekoľko teórií, ktoré však nie sú predmetom tohto článku. Bez ohľadu na to, ako HIV uzrel svetlo sveta, faktom ostáva, že nákaza AIDS-om bola prvýkrát zaznamenaná v roku 1981, kedy bola potvrdená jeho prítomnosť u piatich homosexuálov v Los Angeles. Neskôr boli nájdené ešte staršie vzorky, z ktorých najdávnejšie pochádzajú od muža z Konga z roku 1959 a od 15-ročného afroamerického mladíka zo St. Louis z roku 1969.

Odvtedy sa nákaza rozšírila na všetky kontinenty, do všetkých krajín a vôbec do všetkých kútov sveta. V tomto významnú úlohu zohrávala homosexualita, medzirasový pohlavný styk, narkománia a v zaostalých krajinách aj transfúzie krvi (veľmi zriedkavo) či nečisté injekčné striekačky.

Od svojho objavenia choroba zahubila vyše 25 miliónov ľudí.

Dnes je celosvetovo AIDS-om nakazených cca 38,6 milióna ľudí s veľmi nerovnomerným zastúpením.

AIDS je najrozšírenejší v Afrike, najmä na juhu, kde na mnohých miestach presahuje 30% (napr. vo Svazijsku bolo na konci roku 2005 nakazených 33,4 % populácie). V strednej a južnej Afrike žije vyše 64 % všetkých ľudí a viac ako tri štvrtiny všetkých žien nakazených AIDS. Aj zvyšok kontinentu zväčša prekračuje celosvetový priemer, čo sa všeobecne zvykne pripisovať chudobe.

Okrem Afriky je AIDS rozšírený aj v rozličných častiach Ruska a tiež v Indočíne.

V ostatných oblastiach sveta, aspoň podľa oficiálnych štatistík, je zastúpenie choroby viac-menej rovnomerné, zväčša do jedného percenta. Zaujímavosťou je, že moslimské krajiny ako Irak, Egypt alebo Saudská Arábia majú najmenej rozšírený vírus AIDS. Práve v týchto islamských krajinách je často až veľmi striktne vyžadované plnenie morálnych noriem (napr. partnerská vernosť, sexuálna zdržanlivosť) a homosexualita je veľmi kritizovaná, či až zakázaná.

Z Európy má AIDS veľmi malé zastúpenie napr. v Rumunsku, Bulharsku, Slovinsku, Chorvátsku – paradoxne ide o menej vyspelé krajiny v rámci Európy (možno okrem Slovinska), čo zase ukazuje, že horšie ekonomické pomery nie vždy plodia AIDS.

Každoročne sa nakazí AIDS-om viac ľudí ako naň zomrie, čiže počet postihnutých ochorením neustále rastie, a to nielen v absolútnom meradle, ale aj proporcionálne v spoločnosti.

Pozrime sa teraz bližšie na niektoré sociologické či iné spoločenské aspekty ľudí nakazených AIDS.

Štatistiky venujúce sa vzťahu medzi rasou a AIDS alebo niektorými sexuálnymi praktikami ľudí nakazených AIDS (homosexualita či promiskuita) sú len veľmi ťažko prístupné*. Autorovi článku sa podarilo dostať len k dielčím informáciám, ktoré však poukazujú na zaujímavé skutočnosti.

Pôvodne sa AIDS nazýval GRID – Gay Related Immune Disease (s homosexuálmi súvisiace ochorenie imunity). Tento názov bol však čoskoro zmenený na dnešné neutrálne „AIDS“. Pre objektívnosť treba uviesť, že názov GRID sa používal v médiách, nie vo vedeckej komunite.

Podľa výskumu z roku 1983 v jedenástich západoeurópskych krajinách tvorili až 58 % ľudí postihnutých AIDS homosexuálni muži, čo predstavuje viac ako 10-násobnú nadreprezentáciu tejto menšiny.

UNAIDS, jedna z najväčších organizácií venujúcich sa riešeniu problému AIDS, vo svojej súhrnnej správe za rok 2006 vôbec neuvádza homosexualitu ako jednu z hlavných súvislostí rýchleho šírenia AIDS, skôr spomína diskrimináciu homosexuálov.

Pomerne explicitne však výskumy zmieňovaných kategórií uvádza americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (Center for Disease Control and Prevention – CDC). Tieto ukazujú, že v USA v roku 2004 len tretina ľudí nakazených AIDS náležala k bielej rase, hoci táto tvorí 75 % celkového obyvateľstva USA. Naopak, k čiernej rase, hoci je v USA oproti bielej šesťkrát menej početne zastúpená, patrilo až 40 % všetkých nakazených.

Čo sa týka spôsobu nákazy v USA, takmer polovica všetkých nákaz AIDS (48 %) prebehla pohlavným stykom homosexuálnych mužov, viac ako štvrtina (26 %) používaním injekčných striekačiek a necelých 7 % kombináciou predošlých dvoch faktorov. 17 % nákaz sa uskutočnilo cez heterosexuálny pohlavný styk a len 2,2 % inými spôsobmi (najčastejšie nakazenie od matky pri narodení).

Čo sa týka transfúzií krvi, pravdepodobnosť nakazenia takouto cestou je úplne minimálna, až nulová – aj v krajinách ako Burundi boli napr. v roku 2004 na detekciu AIDS testované všetky vzorky krvi na darovanie, o vyspelých krajinách ani nehovoriac, tam ide už o úplnú samozrejmosť.

Štatistiky nám jasne ukazujú, že – minimálne v USA – drvivá väčšina nakazených AIDS sú ľudia, ktorí neprevádzajú bežné sexuálne praktiky alebo patria do rasových menšín.

Na boj s AIDS sa vydávajú obrovské finančné prostriedky, napríklad len organizácia UNAIDS (ktorá je programom OSN na boj proti AIDS) v roku 2005 vydala 8,3 miliardy amerických dolárov a na rok 2006 predpokladá rozšírenie svojich aktivít a vynaloženie až 8,9 miliardy dolárov (za necelých 10 rokov sa náklady zväčšili až 28 násobne), pričom tieto výdavky zďaleka nepokryjú odhadovanú potrebu (napr. na rok 2008 sa odhaduje potreba až vyše 22 miliárd amerických dolárov a neustále rastie).

Zdôrazňujem, že ide iba o finančné záznamy jednej, aj keď významnej organizácie a celosvetovo sú náklady omnoho vyššie. UNAIDS svoje investície smeruje prednostne do slabo rozvinutých krajín. Vidíme teda, že aj naše peniaze, keďže Slovenská republika je členom OSN, prúdia na pomoc do krajín tretieho sveta, ktorej efektivita je veľmi otázna, zatiaľ čo u nás žijú tisíce rodín na prahu chudoby.

Rôzne organizácie, ktoré sa nám snažia AIDS podsúvať ako celosvetový problém, ktorý sa týka všetkých, tak prezentujú iba jednostranný obraz.

Dáta nám totiž jasne ukazujú, že u ľudí, ktorí sa riadia kresťanskými zásadami a dodržiavajú základnú vzťahovú morálku, je riziko nákazy AIDS úplne minimálne.

Ako AIDS nie je takmer žiadnou hrozbou pre slušného a morálneho človeka, tak nepredstavuje významné riziko ani pre zdravú, dobre fungujúcu spoločnosť.

Na záver dodám, že AIDS je vážnou chorobou a bolesť ľudí, ktorí ním trpia, nechcem podceňovať, ani cynicky tvrdiť, že si „za to môžu sami“ – hoci často na nákazu svojím nie celkom zodpovedným správaním vytvoria predpoklady.

Chcem poukázať na to, že v spoločnosti a médiách sa často zamlčiavajú súvislosti AIDS (súvis s homosexualitou a nebielymi rasami; a naopak, že držanie sa kresťanskej morálky znamená takmer nulovú šancu nákazou AIDS) a hovorí sa o akejsi celosvetovej hrozbe, ktorá si nevyberá.

S tým potom súvisí aj veľmi kontroverzné prerozdeľovanie financií na pomoc nakazeným. Som presvedčený, že by mali byť používané inak, a to predovšetkým na to, aby ľuďom pomohli byť vo svojich vzťahoch boli morálnejší. Morálka má byť hlavnou paradigmou boja za zdravie, čím by sa takmer úplne vyriešila aj celá podstata problému.

* – Autor článku kontaktoval niekoľko organizácií zaoberajúcich sa výskumom AIDS ohľadom toho, či existujú štatistiky spomínaných parametrov u obetí nákazy AIDS. Tu je úryvok z odpovede WHO: „thanks for your e-mail and enquires, unfortunately some of them is not possible to respond and there is not such information on AIDS cases and its distribution among different populations...“ („ďakujeme za váš e-mail a otázky, bohužiaľ na niektoré z nich nie je možné odpovedať a neexistujú také informácie o prípadoch AIDS a ich rozšírení medzi rôznymi populáciami...“).

Zdroje:

    www.cdc.gov
    www.unaids.org
    www.who.int
    www.wikipedia.org

Zábava