Arab, ťavaNa portáli diva.sk sa už dávnejšie objavila poviedka Milovanie s orientálnym krásavcom. Keďže jedna z mojich aktivít je aj sledovanie propagačných tendencií rasového miešania, poviedku som si prečítal a podelím sa s vám o jej zhodnotenie.

Autorom je akási „Hétera“. Obsahom poviedky je príbeh, ako si Lívia začala četovať s moslimom zo Sýrie a keď následne dorazil na Slovensko, užila si s ním sex, o akom sa žiadnej žene ani nesníva. Opisu detailov ich sexu je venovaná väčšina obsahu poviedky.

Takto opisuje autorka arabského aktéra: „On bol však iný. V prvom rade neobyčajne krásny. Mal zelené oči, ktoré vyrážali dych a telo Zea jej nedalo spávať už pekne dlho. Tú prekrásnu tvár by mohol pokojne prepožičať najprestížnejšej módnej značke, ktorá by sa mu dozaista patrične odmenila. Predstavoval úplnú kalokagatiu.“

Lívia vloží celú dôveru do Majda na základe intenzívnejšieho četovania za pomoci webkamery. Keď sa prvýkrát naživo stretnú na letisku, idú hneď na Líviinu chatu, kde vstupom cez dvere automaticky začal sexuálny scenár od bozkávania, cez sprchu, orálny sex až po klasický sex. Aj bez dohovoru dochádza k vyvrcholeniu na brucho.

Autorka poviedky opisuje Majda ako ideálne pozorného milenca, o akej sa ženám ani nesníva: „Nebolo to také, aké si to vysnívala. Bolo to totiž mnohonásobne lepšie.“

Z fikcie späť do reality

Poviedka je nielenže čistou fikciou, ale najmä nereálnym bludom. Máloktorý Arab má zelené oči. Ešte menej ich je s prekrásnou tvárou, ktorú by mohli „pokojne prepožičať najprestížnejšej módnej značke“. O takom možno ozaj viac iba snívať.

Čo sa charakteru fiktívnej Lívie týka, tak na označenie ženy, ktorá na prvej schôdzi s niekým lezie do postele bez akejkoľvek ochrany, a v tomto prípade dokonca s inorasovým cudzincom, máme iba vulgárne výrazy.

Reálny obraz Arabov je tiež iný. Ak Arabi dvoria európskej žene, zvyknú ju vnímať ako rasovo nadradenú, najmä ak je blondína, a správajú sa submisívne, pričom takým ženám dvoria terorom komplimentov. Ak žena nemá dostatok rozumu, sebavedomia a osobnej suverenity, takému nátlaku môže aj podľahnúť.

Celé toto arabské divadlo sa v realite mení, keď dotyčný získa na ženu „papier vlastníctva“. Zo submisívneho baránka, ktorý celý čas vyzdvihuje objekt dvorenia do bohémskych výšin, sa zrazu stáva niekto, kto určuje pravidlá – a žena musí poslúchať. To je pre takéto ženy ešte ten lepší koniec.

39 % žien v Turecku telesne týrajú ich manželia alebo druhovia. Z toho 15 percent Turkýň trpí sexuálnym násilím.

Prípadmi tých horších koncov je vysiata kategória multikulturalizmus na tomto portáli. Znásilnenia, vraždy, únosy detí, násilie, zničené existencie, utrpenie a smrť. Nech sa páči. Jedinci splodení z rasového miešania trpia celý život nevyjasnenou identitou, čo im spôsobuje zriedka vyslovené traumy v menšej alebo väčšej miere. Nevedia sa druhovo zaradiť a nikto ich nepovažuje za svojich.

Ak chceme zachovať rasovú pestrofarebnosť tohto sveta, musíme sa brániť pred rasovým miešaním, čiže aj pred medzirasovými vzťahmi. V tomto humanistickom kontexte mi podobné poviedky prídu maximálne nevhodné. Navyše fiktívnymi predstavami o Araboch smerujú svoje čitateľky do spomínaných horších koncov.

Kto by mal záujem si poviedku prečítať celú, tu je:
http://www.diva.sk/zakazane-ovocie/eroticke-poviedky/milovanie-s-orientalnym-krasavcom/

Zábava