šťastný párObe pohlavia – muži aj ženy – majú v sebe zafixované nejaké stereotypy o ideálnych partneroch. Síce sa mierne líšia, ale v zásade sú tieto požiadavky na ideálnu ženu a ideálneho muža veľmi podobné. Vo vzťahu so svojou polovičkou máme tendenciu merať kvalitu týchto vlastností a porovnávať ich s inými.

V celom subjektívnom kontexte tak zrazu môžeme nadobudnúť dojem, že naša polovička nie je pre nás primerane kvalitná a snažíme sa ju zameniť za lepšiu. Krachol tak nejeden perspektívny vzťah. Konieckoncov, celý akt zvádzania u väčšiny ľudí znamená práve snahu nafúknuť jednotlivé kvality a tak na seba pripútať niekoho minimálne rovného.

Týmto článkom by som chcel demonštrovať, ako sa s väčším šťastím dá z partnera vyťažiť polovica želaných vlastností. Dôvod je jednoduchý. Želané vlastnosti sú totižto často vo vzájomnom protiklade. Nemám na mysli fyzickú stránku ako krása tváre, či proporcie tela. Ale len osobnostný potenciál a behaviorálne prejavy.

Začnem tým, čo muži očakávajú od žien. Okrem toho, aby nás zahŕňali láskou, tak by mali byť hravé, optimistické, usmievavé, neflirtujúce s inými, úspešné, našou živou ozdobou, aby patrili len nám... Ďalej by mali byť starostlivými matkami, šikovnými kuchárkami. Radi by sme to mali všetko. Prečo to ale pri jednej žene naraz nejde, si hneď vysvetlíme:

  • Ak sa žena správa hravo, akosi dievčensky, je to takmer identické s tendenciou flirtovať s inými, čo sa nám už ale nepáči.
  • Ak žena pôsobí pre svoje okolie ako ozdoba, môže nás to tešiť (a naše ego stúpa), ale zároveň sa jej neustále dostávajú ponuky zo strany iných, čo sa nám prirodzene nepáči, lebo náš „majetok“ je ohrozený. Taktiež, ak napr. chodí príliš obnažená, aby upútavala svojím telom, aj v chladnejších mesiacoch, môže si tým privolať neplodnosť. Muži ale chcú budúce starostlivé matky predsa, nie neplodné nány.
  • V súčasnej dobe má málokto vysnívanú takú ženu, ktorá je „matkou na plný úväzok“, čo v živote nepracovala... Dnes niečo také je mnohými vnímané ako asociálnosť. Muži chcú ženy úspešné vo svojej profesii, v neustálom kariérnom raste. Je logické, že sa to vylučuje s materstvom, resp. s kvalitnou výchovou dieťaťa, nehovoriac o deťoch viacerých.
  • Každý má rád chutné jedlá. Ženy, ktoré ich dokážu vykúzliť, majú veľké plus. Láska ide cez žalúdok. Väčšinou dobré kuchárky majú ale sklony k priberaniu a obezite. To sa ale väčšine mužov, samozrejme, nepáči. To isté platí aj pre dobrých kuchárov – mužov.
  • Zaujímavý je aj fenomén inteligencie. Niekto chce hlúpu ženu, aby ju ľahšie ovládal. Na druhej strane sa pri takej môže nudiť, keďže hĺbkou komunikácie sú takíto partneri nekompatibilní. Väčšinou však muži požadujú ženy minimálne podobne inteligentné. Nielen preto, aby si s nimi mali čo povedať, ale najmä preto, aby aj ich potomkovia mali inteligentné gény a inteligentnú výchovu.

U očakávaní žien sú tieto protichodné požiadavky azda ešte výraznejšie. Pre ženy sú ideálni muži, ktorí sú inteligentní, silní, hrdinskí, zodpovední, vtipní... Disponujú spoločenským vplyvom a autoritou, veľa zarábajú, ale zároveň ženu poslúchajú a venujú sa jej dostatok času. Rozoberme si tieto požiadavky podobným spôsobom:

  • Buď sa muži venujú budovaniu svojho tela, alebo budovaniu duchovna: kognitívnej bázy ap. Dá sa teoreticky hovoriť o akomsi zlatom strede, ale to je ako zmrzačiť ťažného koňa, aby bol rovnako silný ako závodný, alebo zmrzačiť závodného, aby bol rovnako rýchly ako ťažný. Jednoducho, vzhľadom na energiu a čas sa nedá pracovať aj na budovaní svalovej hmoty, aj na zvyšovaní duchovna. Preto muži, na ktorých vidno, že väčšinu voľného času trávia v posilňovni, málokedy sú veľmi inteligentní a majú rozhľad.
  • Ďalšou rozporuplnosťou je, že väčšinu žien dokážu ohúriť akísi hrdinskí muži – skrátka jedinci so sklonmi k problémom, spoločensky nekonvenční, s prejavmi rebélie ap. Pre ženy je z dlhodobejšej perspektívy však oveľa dôležitejšie, aby bol muž najmä zodpovedný, priam až oportunistický – vedel stabilne zabezpečiť rodinu, a nie aby nasadzoval svoj „život“, resp. slobodu a tým zabezpečenie rodiny ohrozoval.
  • Pre ženy je tiež dôležité, aby ich muži disponovali prirodzenou aj umelou autoritou. Dochádza tak k prenášaniu prestíže a žena tým statusovo rastie. Zároveň však najmä v dobách nárastu feministických tendencií ženy chcú, aby svojich mužov ovládali a tí ich poslúchali. S autoritou sa ale spája dominancia. Ženy tak nemôžu mať nikdy oboje – aj vodcov, aj poskokov – sú z toho v rozpakoch.
  • So zabezpečením rodiny sa spája najmä dostatočne vysoký finančný príjem. Takže je želanie žien, aby muži zarábali čo najviac. Zároveň ale ženy požadujú, aby sa im ich muži venovali – aby mali čas počúvať o ich problémoch, objímať ich, obšťastňovať ich komplimentami apod. Čas sú ale peniaze. Lepšie povedané: zarábanie chce čas, veľa času.

Najmä mladým sa po prečítaní môže zdať, že ich vzťahu sa takéto zjednodušovanie netýka, že ich polovička má aj naraz niekoľko ambivalentných atribútov vo vysokej kvalite. Takéto nazeranie je skôr vecou nedostatočného odstupu – buď pre zaujatosť alebo krátkosť času.

A práve takým ľuďom hrozí zaskočenie z uvedomenia si reality, krach vzťahu a životná dráha neustálej nespokojnosti. Niektorí jedinci majú také požiadavky na partnera a nedostatok sebareflexie a sebapoznania, že ostávajú osamotení a ochudobnení o vzťah plný lásky, ba aj o vzťah akýkoľvek po celý život.

Ak sa nad vyššie uvedenými rozporuplnosťami hlbšie zamyslíme, ľahko si uvedomíme, ako sú niektoré dobové tendencie zodpovedné za jav, ktorému hovoríme „rozpad klasickej rodiny“. Propagačné budovanie neprirodzeného kultu krásy, nárast feministických požiadaviek, ekonomizmus – dôraz na pracovnú kariéru sú len zlomkom takýchto tendencií.

Výsledkom sú nestabilné vzťahy, ako aj nemožnosť ich vzniku, úbytok natality – populačná kríza, rozvrátené manželstvá – deti skĺzajúce k sociálnej patológii... a mnoho a mnoho ďalšieho zla. Voľba partnera by preto mala spočívať vo vytýčení zdravých priorít a na tie sa pri výbere svojej polovičky zamerať.

Zábava