Zo stránok rozličných diskusných fór sa dá vypozorovať – v debatách o rasách a z toho vzniknutých problémov – zarážajúcu nevedomosť o probléme rás. Mnoho pokusov o nejakú definíciu, rôzne pokusy, lepšie povedané „domnienky“ mnohých prispievateľov, avšak v konečnej fáze nič uceleného a podloženého nejakým vedeckým materiálom. Sú aj také prekvapivé domnienky, že židovstvo je považované za rasu! Dokonca je aj taký názor, že „je plno teórií o rôznosti rás z genetického hľadiska, ale problém je ten, že nikto to neskúma presne“.
Samozrejme, že toto tvrdenie je ďaleko od pravdy. Pravda je taká, že dotyčný o tom nemá priveľa znalostí.

Podľa zoológov, jestvuje o mnoho viac ako milión žijúcich druhov živočíchov. Človek, Homo sapiens je jeden z nich. Rozdelenie je nasledovné:

Animal Kingdom (Živočíšne kráľovstvo);
Phylum Chordata;
Subphy¬lum Vertebrata;
Class Mammalia;
Order Primates;
Family Hominidae;
Genus Homo;
Species sapiens.
(R. W. Hegner and K. A. Stiles, “College Zoology”, Macmillan, New York, 1959, pp. 2, 8)

Tu končí zoológia a začína antropológia. Po druhoch (species) prichádza rasa.

Seriózne pokusy rasovej klasifikácie začali skoro pred dvoma storočiami. Mnohé boli založené na farbe pleti s prvotným dôrazom na tri prevažne spoločné a najviac povšimnuteľné odtiene pigmentácie.

Biela (Caucasoid),
Žltá (Mongoloid),
Čierna (Negroid).

J. F. Blumenbach, otec Fyziologickej antropológie ustanovil, že Hnedá (Malajská) a Červená (Americkí Indiáni) rasa by mali byť zahrnuté do farebného spektra. (J. F. Blumenbach, “The Anthropological Treatises”, prekl. Thomas Bendyshe, Longmans, London, 1865).

Používajúc také kritéria, ako tvar nosa, postava a tvar hlavy ako aj farbu kože, Josef Deniker zostavil komplikovaný „katalóg“ osemnástich rás. (C. Coon, “The Races of Europe”, pp. 281-82).

A. L. Kroeber, professor antropológie na University of California, pridal štyri rasy – Australoid, Veddoid, Polynesian, Ainu – k trom základným. (A. L. Kroeber, “Anthropology”, Harcourt Brace, New York, 1948, p. 132).

Jeden alebo dvaja antropológovia klasifikovali rasy podľa tvaru vlasov: rovné, vlnité a kučeravé. (Encyclopaedia Britannica, Vol. 18, pp. 864-65. Z vlastných dôvodov “Britannica” po roky tajila udávať referencie k jej vlastnému 14-temu vydaniu.)

Spoliehajúc na také rozpoznávacie genetické kvality, ako krvné skupiny, W. C. Boyd rozdelil ľudstvo do trinástich rás. (C. Coon, “The Living Races of Man”, pp. 18-19).

Vzhľadom na rasovú klasifikáciu bielych, najpopulárnejšia, ak nie dokonca najpresnejšia, je klasifikácia Williama Z. Ripley-ho, vplyvného amerického antropológa, ktorého tri kategórie zasluhujú určitú pozornosť kvôli ich vplyvu na rasové teórie v začiatkoch 20-ho storočia. Ripleyho biele rasy, spolu s ich “rasovými označeniami” a domovom v Starom svete, sú uvedené nasledovne. (W. Z. Ripley, “The Races of Europe”, Appleton, New York, 1910, Chapter 6).

NORDICKÁ:
Fyzické charakteristiky: podlhovastá hlava, úzka alebo oválna tvár, hnedé alebo plavé (blond) vlasy, oči ľahkej farby, úzky nos, pravidelné rysy, vysoká a štíhla “physique” – postava.
Oblasť: Škandinávia, Severné Nemecko, Holandsko, Škótsko, Anglicko. Taktiež sú roztrúsené nordické populácie v Írsku, Belgicku, Severnom Francúzsku, strednom a južnom Nemecku, Švajčiarsku. Rakúsku, Poľsku a severozápadnom Rusku (vrátane baltických štátov).

ALPSKÁ (ALPINE):
Fyzické charakteristiky: okrúhla hlava, široká tvár, hnedé vlasy a oči, červenkastá pleť, priemerná výška.
Oblasť: Írsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, severné Taliansko, stredná Európa, krajiny vyprávajúce slovanskými jazykmi.

STREDOZEMNÁ:
Fyzické charakteristiky: dlhá hlava, úzka tvár, tmavohnedé vlasy a oči, pleť olivovej farby, pravidelné črty, malá – stredná výška.
Oblasť: Portugalsko, Španielsko, južné Francúzsko, južné Taliansko, Grécko, Stredný východ, severná Afrika, ostrovy v Stredozemnom mori.

Mnohí antropológovia, pred aj po Ripleyovi vyvinuli ešte viac komplikovanejšie, zložitejšie a často kontroverzné klasifikácie pre bielu časť ľudstva.
Carleton Coon, ktorý pridal ďalších sedem bielych rás k originálnym trom Ripleyovým, poukázal na špeciálny detail u ALPSKEJ, poukazujúc nielen na ich fyzické nepodobnosti, ale na ich rozdielny pôvod v čase a mieste.
Podľa Coona a školy európskych antropológov, Alpíni sú potomkovia z “Upper Palaeolithic” rás, ktorí sa stiahli pri príchode Neolitických (Nordických a Stredozemných) agresorov do vzdialených a bezpečných horských európskych oblastí.
Podľa názoru Coona, Alpíni reprezentujú znovuzjavenie pravekých Európanov, rasové znovuzrodenie, vzrastajúce počtom a zdanlivo zvýhodnené urbanizáciou. (C.Coon, “The Races of Europe”, str. 220, 289-93, 510, 560).

Vo zvláštnom záujme pre Američanov je etnologický výskum E. A. Hootona, ktorý ponúka deväť jednotlivých rasových rozdelení pre bielu populáciu Spojených Štátov Amerických.

V nižšie uvedenom zozname sú uvedené len rasy, ich fyzické charakteristiky a detaily ich európskeho pôvodu. (E. A. Hooton, “Twilight of Man”, G. P. Putnam, New York, 1939, str. 203-210. Vyššie uvedená klasifikácia bola založená na fyzických štúdiách asi 29,000 dospelých amerických mužoch Harwardským Antropologickým Múzeom)

NORDICKÁ STREDOZEMNÁ:
Fyzické charakteristiky: dlhá hlava, bledé oči, tmavé vlasy, alebo tmavé oči, bledé vlasy
Oblasť: Britské ostrovy:

NORDICKÁ-ALPSKÁ:
Fyzické charakteristiky: okrúhla hlava s vysokou koncentráciou bledosti (blondism) alebo Nordické rysy a fyzicky stavaní (urastení).
Oblasť: slovanské krajiny, Nemecko, Francúzsko.

PREDOMINANTNE NORDICKÁ:
Nie úplne čistá Nordická
Oblasť: Anglicko, Škandinávia

DINARICKÁ: okrúhla hlava, úzky nos, široká škála pigmentácie
Oblasť: Škótsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Blízky východ.

KELTSKÁ:
Niektorí antropológovia uprednostňujú pre túto kategóriu meno ATLANTICKÁ.
Dlhá hlava, červené alebo červenkavé vlasy, modré oči, alebo tmavé vlasy s modrými očami.
Oblasť: južné Írsko

ČISTÁ STREDOZEMNÁ:
Podlhovastá hlava, tmavé oči, tmavé vlasy.
Oblasť: Portugalsko, Španielsko, Taliansko.

VÝCHODNÁ BALTICKÁ:
Čisto plavé, okrúhle hlavy s krátkymi širokými nosmi
Oblasť: Nemecko, Poľsko, Rusko.

ČISTÁ ALPSKÁ:
Hooton, na rozdiel od jeho mnohých kolegov, nerozdeľuje jeho Alpskú kategóriu, aby zahrnul Armenoidov, tmavých s okrúhlou hlavou Alpských-Stredozemných odrôd juhovýchodnej Európy a Stredného východu.
Tmavovlasí, tmavé oči so širokými nosmi.
Oblasť: Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Poľsko, Balkán, Blízky východ.

ČISTÁ NORDICKÁ:
Podlhovasté hlavy, popoľavo-plavé alebo zlatisté vlasy, čisto modré alebo čisto sivé oči,
Oblasť: Anglicko, Škandinávia.

* * *

Profesionálna antropológia je tak neochotná vymedziť rasovú definíciu americkej Majority, ako je neochotná stanoviť rasový štatút americkému židovstvu.
Ani jeden antropológ zo sto neprizná, že jestvuje nejaká ‘židovská rasa’, i keď Carleton Coon našiel nejakú homogénnosť v cefalickom indexe, v štruktúre tváre a v zafarbení medzi ruskými a poľskými Židmi, ktorí tvoria 80% amerického židovského obyvateľstva. (The Races of Europe, str. 643-44).

Historicky, židia boli Semiti a patrili k Blízko-východnej skupine Stredomorskej rasy. Mnohí Sefardickí Židia si stále udržujú Blízko-východné fyzické črty, často charakterizované ako židovské v Spojených Štátoch, pretože je tam tak málo Arabov.
Mnohí severoeurópski a stredoeurópski Židia, vrátane niektorých Sefardim, ktorí odišli do Holandska po ich vyhnaní zo Španielska v roku 1492, vlastnia pár Nordických rysov a nejakú mieru “blondizmu” (blonďáctva).

Jedna z najstarších rasových verzií pripisuje pôvod Aškenázy Židov (Východoeurópski Židia) obrátením sa tureckého kmeňa Chazarov na židovstvo v ôsmom storočí. Arthur Köstler, novelista a essaysta, ktorý počas svojho života prešiel celým ideologickým spektrom od aktivistu komunistickej strany po vitalizmus, napísal celú knihu na túto tému. (Arthur Koestler, “ The Thirteenth Tribe”, Random House, New York, 1976).

A. E. Mourant a jeho dvaja spolupracovníci, ktorí sa špecializujú na analýzu krvných skupín, skúšali tisíce Židov v Európe, Severnej Afrike a na Strednom východe, zistili, že Židia ako celok vykazujú infúziu 5 – 10% černošských génov, ktoré mohli získať z čias ich pobytu v starovekom Egypte a z toho vyplývajúcimi pohlavnými vzťahmi s obyvateľstvom Severnej Afriky. (A. E. Mourant, “ The Genetics of Jews”, Clarendon Press, Oxford, 1978)

Ďalší argument spoločnej židovskej biológie sú špecificky židovské genetické choroby: Tay-Sachs, Niemann-Pick, and Gaucher's

Akýkoľvek bude biologický verdikt, veľká časť nielen amerického publika, ale nanešťastie aj svetového, ako aj mnohých samotných Židov, zotrvávajú v presvedčení, že Židia sú odlišná a neobyčajná rasa. Zakladajú si na biblických odkazoch a referenciách o spoločnom židovskom historickom pôvode a na rozličných fyzických rysoch, ktoré sa vyskytujú viac medzi Židmi než medzi členmi iných populácií.

Spracované podľa knihy “The Dispossessed Majority” od Wilmota Robertsona

Zábava