James Dewey WatsonUž viac ako sedem rokov ubehlo od kontroverzného rozhovoru Jamesa D. Watsona, jedného z objaviteľov štruktúry molekuly DNA a laureáta Nobelovej ceny za medicínu z roku 1962, na pôde výskumnej inštitúcie Cold Spring Harbor Laboratory (CSHL). V ňom Watson poukázal na existenciu rasových rozdielov a vyjadril pochybnosti o vyhliadkach Afriky na výrazne zlepšenie pomerov v budúcnosti. Po týchto slovách nasledovala hysterická mediálna a politická kampaň, následkom ktorej bol Watson takmer úplne profesionálne a ekonomicky zničený. Zlá je aj jeho finančná situácia, v uplynulých týždňoch sa rozhodol predať svoju medailu Nobelovej ceny.

Ako vtedy aktuálne písal kolega Sivák, Watson sa 14. októbra pre britské noviny Sunday Times vyjadril, že je „veľmi pesimistický o vyhliadkach Afriky“, pretože „všetky sociálne programy vychádzajú z toho, že ich inteligencia je rovnaká ako naša, zatiaľ čo všetky výskumy to vyvracajú“. Tiež povedal, že „Neexistuje žiaden silný argument na podporu tvrdenia, prečo by sa intelektuálne schopnosti ľudí, ktorí boli počas evolúcie geograficky oddelení, mali vyvinúť identicky. Naše želanie priznať všetkým rovnaké rozumové schopnosti ako určité univerzálne dedičstvo ľudstva nie je postačujúce na to, aby sa to naozaj stalo skutočnosťou.

Pripomeňme, že celá kampaň proti tomuto vedcovi sa niesla v duchu jeho odsudzovania za to, že vôbec o rasových rozdieloch hovoril, nie preto, že by mu bolo dokázané, že povedal niečo fakticky nesprávne alebo niečo mylné. Stal sa terčom demagogickej a očierňovacej kampane politickej korektnosti a málokto sa ho zastal. Neradno spochybňovať dogmy, ktoré sú stavebným kameňom liberálnej demokracie, žiada sa dodať.

Následky boli pre samotného Watsona šokujúce (vôbec nepredpokladal dopad svojich slov) a priam zničujúce. Hoci sa päť dní po rozhovore ospravedlnil za to, že jeho tvrdenia boli zle interpretované (avšak neodvolal ich), a vylúčil rasistické motivácie, už mu to nepomohlo. Vo vedeckej komunite sa stal ostrakizovaným páriom (od roku 2007 napr. nebol pozvaný na žiadnu verejnú prednášku). Už 18. októbra 2007 ho vedenie CSHL zbavilo administratívnych práv a neskôr bol donútený rezignovať ako kancelár. Od roku 2008 ho zamestnali aspoň ako emeritného kancelára a podieľa sa na výskumnej práci.

Je to však jeho jediný príjem, následkom kontroverzie bol totiž pozbavený všetkých svojich ostatných pozícií v iných spoločnostiach, ktoré dovtedy zastával. To značne zredukovalo jeho príjem. Preto sa rozhodol na aukcii predať svoju medailu Nobelovej ceny a časť takto získaných prostriedkov plánuje venovať univerzitám, na ktorých získal svoje vzdelanie. Rovnako dúfa, že predaj a jeho medializácia mu pomôže opäť vstúpiť do spoločenského života.

Držíme mu palce, hoci pochybujeme, že bez dôsledného odvolania všetkého „závadného“, čo povedal, uspeje. Jeho osud však odhaľuje spoločenskú atmosféru, v ktorej na „Západe“ žijeme. Valec politickej korektnosti sa nezastaví ani pred najrenomovanejším vedcom, keď vysloví nevhodné, rovnostárske dogmy búrajúce slová. Nepomôže ani výrazne širšia sloboda slova v USA oproti Európe, lebo zruinovať vás môžu nielen trestnoprávne sankcie, ale aj nepríjemné ekonomické a spoločenské dôsledky. I tak môže každý napomôcť zmeniť tento stav – odhaľovať temné stránky dnešného systému a informovať čo najviac ľudí vo svojom okolí.

Zábava