Agresívny mladíkJedna z najvýznamnejších tém súčasných spoločenských vied sa týka hľadania dôvodov, prečo sme takí, akí sme – inteligenčne, behaviorálne, mravne, osobnostne a pod. Proti sebe stoja dve protichodné vysvetlenia: jedno tvrdí, že rozhodujúce je prostredie, v ktorom človek vyrastá a žije a to zásadne ovplyvňuje jeho vlastnosti a schopnosti; druhé tvrdí, že rozhodujúce sú gény, ktoré sme zdedili po predkoch, tie určujú, akí budeme alebo akí môžeme byť. Prostredie zohráva iba druhoradú úlohu.

Dôležité je, že prvé vysvetlenie priznáva spoločnosti a jej predstaviteľom (štátnikom, politikom) možnosť vhodne zmeniť prostredie a tak odstrániť problémy, ktoré nevhodné prostredie vyvolávalo. Druhé vysvetlenie však nič také neumožňuje, človek sa pri ňom môže iba zmieriť s tým, že nie je všemocný a nie všetko vie zmeniť alebo dokonca ovplyvniť.

Asi každý už postrehol, že dnes sa v masmédiách a v politike kladie ohromný dôraz na prvé vysvetlenie, ktoré sa tak stáva akoby akousi nespochybňovanou premisou. Všimnite si napríklad, že ak sú niekde zverejnené informácie o horších výsledkoch určitej skupiny obyvateľstva, vysvetlenia, že za to môže prostredie (alebo nepriateľské postoje iných skupín), na seba nenechajú dlho čakať. Je to však naozaj tak? Nie sú to náhodou gény a naše vrodené danosti, ktoré nás rozhodujúco formujú?

Najnovšie tomu nasvedčuje nový výskum z Montrealskej univerzity, v ktorom vedci skúmali agresivitu batoliat – malých detí vo veku jedného až troch rokov. Tím odborníkov pod vedením profesora Erika Lacourseho na základe analýzy správania stoviek jednovaječných a dvojvaječných dvojičiek dospel k záveru, že na fyzickú agresivitu majú výrazne väčší vplyv genetické faktory ako prostredie.

Tým je spochybnená 25 rokov presadzovaná environmentálna teória, podľa ktorej agresivita u detí bola zapríčinená hlavne prítomnosťou agresívnych vzorov v sociálnom prostredí a v médiách. Dnes sa ukazuje, že omnoho väčší vplyv majú gény a vplyv prostredia sa dokonca s vyšším vekom znižuje.

Tieto výsledky majú aj svoj spoločenský dopad. Ak si uvedomíme existenciu skupinových rozdielov vo výsledkoch medzi rôznymi rasovými alebo etnickými skupinami, je veľmi dôležitá otázka, či môžeme a vieme tieto rozdielnosti zmierniť alebo odstrániť.

Štatisticky vykazujú v priemere najvyššiu mieru agresivity príslušníci čiernej rasy, v našich podmienkach najmä Rómovia. Ak sú však tieto rozdiely (nejde ale iba o agresivitu, ale aj o inteligenciu, sklony ku kriminalite a ďalšie charakteristiky) rozhodujúcim spôsobom dané geneticky, ako naznačuje množstvo vedeckých štúdií, nie je to dôvod prehodnotiť naše multikultúrne a imigračné politiky?

Zábava