„Príslušníci všetkých rás sú si rovní a sú schopní dosiahnuť rovnakých výkonov vo všetkých sférach!“ – takto znie dogma súčasnosti. Šíritelia tejto dogmy veľmi radi označujú jej odporcov za rasistov, fašistov a nepriateľov ľudstva. Skrz aké dôkazy a myšlienkové pochody sa prišlo k tejto dogme?

V sociálnych vedách existujú dva základné pohľady na túto problematiku:

  1. Hereditárny – tento pohľad je odveký – rozdiel medzi rasami sa pripisuje biológii a teda génom, ktoré sú dedičné. Preto kvalitu našich schopností ovplyvňuje v prvom rade genetická kvalita našich predkov.
  2. Environmentálny – je pohľad moderný – politicky korektný – v súčasnosti povýšený na dogmu – opiera sa o presvedčenie, že rozdiel medzi rasami je daný výlučne prostredím, v ktorom žijú. Táto teória je v súčasnosti „obohatená“ o tvrdenie, že rozdiely medzi rasami de facto neexistujú a ak sa nejaké objavia, je to preto, lebo jedinci vyrastajú v nevhodnom prostredí.

Sociálni vedci sú rozdelení do týchto dvoch skupín, hoci spravidla ani jeden sa neprikláňa na 100 % k jednej z teórií. Tí prví však sú v súčasnosti nútení mlčať a ich vedecké výstupy majú problém i vydať.

O environmentálnej dogme som počul a čítal, snáď tisíckrát – niekedy aj s tvrdením, že robili sa výskumy na túto tému a tie potvrdili, že medzi rasami, napr. v intelektuálnej rovine, neexistujú rozdiely. Nikdy som sa však nedopátral ku konkrétnemu výskumu, ktorý by obsahoval konkrétne čísla.

Niekedy stačí, ak sa pozrieme do histórie, kde vidíme ako v nehostinnom prostredí dokázala vyrásť civilizácia na vyššej úrovni ako v prostredí výbornom pre život. Ako príklad nám môže poslúžiť Egypt. Od roku 3 500 pnl. tam počas veľkých indoeurópskych migrácií prichádzali bieli, ktorí tam začali budovať civilizáciu. Časom tam však začali prevažovať Arabi (semiti) a Núbijci (černosi) – cez nárast ich počtu a rasové miešanie – a civilizačná úroveň Egypta začala klesať. Architekti pyramíd si svoje „recepty“ na výstavbu takých veľkolepých diel odniesli do hrobu.

Myšlienkové pochody stúpencov environmentálneho náboženstva vo svojej podstate možno zhrnúť do nasledovného: černosi sa vyvíjali v nehostinnom prostredí, preto nemali ani možnosť nič vynájsť, ani dosiahnuť intelektuálne úspechy a dnes, ak žijú inde (napr. v USA), im v tom bránia zlí bieli ľudia. Ak by vyrastali v rovnakom prostredí ako bieli, dokázali by to isté. Niektorí z umiernených environmentálnych dogmatikov zastávajú názor, že proces intelektuálneho vyrovnávania pôsobením lepšieho prostredia by trval od niekoľko generácií po státisíce rokov. Preto by mali chápať rasové miešanie ako znižovanie vlastnej kvality.

Jensen (1998) v knihe The g Factor. The Science of Mental Ability ale podrobil skúške teóriu, podľa ktorej by deti, ktorých rodičia majú nízke IQ, boli vychovávaní v adoptívnej rodiny s vysokým IQ, dosiahli by úroveň adoptívnych rodičov. Výsledky jeho výskumu environmentálnu teóriu spochybnili a dali za pravdu skôr hereditárnej kvôli nasledujúcemu zisteniu: biele a čierne deti vychovávané v rovnakom prostredí (biele rodiny strednej vrstvy) sa líšia v IQ tak, ako sa očakáva na základe IQ ich biologických rodičov (rozdiel asi 20 bodov IQ).

O takýchto a podobných výskumoch však rovnostári mlčia, prípadne veľmi manipulatívne dané výskumy spochybňujú. Potom sa nemožno čudovať, v akej nevedomosti dokážu žiť celé národy.

Zábava