Gorila ukazuje prostredný prstTieto dni zákonokážcovia diskutujú na tému, či sprístupniť záverečné práce vysokoškolských študentov na internete pre širokú verejnosť. Žijeme v informačnej dobe, kde skrátka všetky informácie, čo nemajú priame a silné komerčné využitie, sú jednoducho sprístupňovanie veľmi jednoduchým a najmä nesmierne lacným spôsobom: elektronicky – online na webe širokým vrstvám.

Táto novela teda zrejme prejde. Avšak treba upozorniť na zvýraznenie jedného negatívneho javu, ktorý to môže vyvolať: tá väčšinová časť študentstva, čo neštuduje pre dosiahnutie akéhosi stupňa poznania, ale kvôli titulu, bude mať veľmi uľahčenú situáciu.

Najmä v spoločenských vedách sú mnohí pedagógovia zakonzervovaní v tom, že nielenže prednášajú 10-20 rokov to isté bez akejkoľvek aktuálnej reflexie, ale zároveň aj dlhé roky neustále vypisujú tie isté témy záverečných prác.

Pre túto časť neporiadnych študentov sa tak otvárajú možnosti ešte väčšej neporiadnosti. Neporiadni študent si nahlási otrepanú tému. Z internetu sa stiahnu dve-tri-štyri, maximálne päť prác s touto témou a urobí sa veľmi jednoduchý kompilát. Pokiaľ by boli tieto dokumenty nejakým spôsobom chránené, tí menej šikovní to budú mať mierne sťažené a budú musieť text prepisovať. Tí šikovnejší využijú softvérové nástroje a buď prostredníctvom odblokovania ochrán alebo cez OCR programy budú texty rovno vkladať cez „copy & paste“.

Proticopyrightské programy tieto kompiláty záverečných prác zo záverečných prác nebudú vyhodnocovať ako plagiáty, lebo citáty a parafrázy budú uvedené korektne, akurát sa reálne sekundárne a terciárne zdroje budú o úroveň znižovať, čím sa bude simulovať, že „autor“ s literatúrou uvedenou v bibliografii skutočne prišiel do fyzického kontaktu.

Práca, ktorej sa má študent venovať poctivo vyše pol roka (štúdiom literatúry, písaním a skúmaním), bude zrazu odbavená za jeden-dva dni.

Na druhej strane jednoduché sprístupnenie verejnosti bude umožňovať posvietiť si lepšie na tých, ktorí majú tendenciu viac cez politické kontakty funkcionárčiť na neadekvátnych postoch v štátnej správe a poukázať na ich odborné pokrivkávanie. Takisto u rôznych celebrít po novinárskom žoviálno-investigatívnom preklepnutí môže vyjsť najavo, že ich mentálna výbava nie je adekvátna odovzdanej práci, ktorú za peniaze napísal niekto fundovanejší.

Ďalší pozitívny jav vyplynie z toho, že posudzovanie konzultantov a oponentov sa stane transparentnejšie pre širšiu odbornú verejnosť. Tiež sa bude dať pre nezávislé inštitúcie (nenapojené právnym statusom na školské štruktúry) ľahko plošne skúmať úroveň benevolencie udeľovania titulov a následne požadovať degradačné postavenie (cez pridelené financie a prehodnotenie statusu) a postupný zánik nekvalitných škôl.

V konečnom dôsledku je teda otázne, čo dobrého a zlého prinesie táto novela. Bude to závisieť najmä od toho, ako sa k tomu prakticky postavia jednak pedagógovia, jednak študenti.

Zábava