O pôvode Facebook-u sa diskutovalo od jeho samého začiatku, kedy ho 4. februára 2004 spustil devätnásťročný Mark Zuckerberg, pôvodom zo židovskej rodiny, ako poslucháč druhého ročníka na Harvarde.

Vtedy zvaná stránka „thefacebook.com“ sa okamžite stala hitom číslo jeden. Dnes, o šesť rokov neskôr sa stránka stala jednou z najväčších na svete s návštevnosťou 400 miliónov ľudí za mesiac a Zuckerberg zas najmladším miliardárom na svete a v dejinách.

Facebook sa ukázal byť kontroverzným projektom už zakrátko po svojom vzniku. Týždeň potom, čo Zuckerberg stránku spustil, bol obvinený troma staršími spolužiakmi na Harvarde, že im myšlienku Facebook-u ukradol. Nasledoval súdny spor, v ktorom konkurenčná spoločnosť založená troma Zuckerbergovými spolužiakmi žalovala Marka za krádež a podvod, čím sa začala právna odysea ako beh na dlhé trate, ktorý sa beží až dodnes.

Nové informácie odkryté Silicon Alley Insider naznačujú, že niektoré z podozrení vznesených voči Zuckerbergovi majú reálny základ a poťažmo sú opodstatnené. Tiež naznačujú, že minimálne raz zneužil Mark Zuckerberg osobné (súkromné a teda dôverné) prihlasovacie údaje prevzaté z Facebook-u na neoprávnený prístupu k e-mailovým účtom jeho užívateľov, aby mohol čítať ich e-mailovú komunikáciu – v najlepšom prípade šlo „len“ o zneužitie osobných údajov. A nakoniec, najnovšie informácie poukazujú na skutočnosť, že Zuckerberg sa nabúral do stránky konkurenčnej spoločnosti a v jej systéme pozmenil niektoré užívateľské nastavenia, s úmyslom urobiť konkurenčnú stránku menej užitočnou.

Hlavný spor okolo pôvodu Facebook-u je založený na skutočnosti, či Zuckerberg uzavrel so staršími spolužiakmi z Harvardu, Cameronom a Tylerom Winklevossom a Divyou Narendrou dohodu o vývoji stránky podľa ich námetu, a následne miesto toho, pôvodný projekt nechal uviaznuť na mŕtvom bode, zatiaľ čo na ukradnutej myšlienke vybudoval svoju vlastnú stránku.

Tento spor nikdy neskončil v prospech Wiklevossovcov.

V roku 2007 sa massachusettský sudca Douglas P. Woodlock vyjadril na margo ich námietky, že je „na vlas tenká“. Odvolávajúc sa na dohodu, ktorú mal Zuckerberg údajne porušiť, sudca Woodlock tiež poznamenal:

„Za zmluvu nemožno považovať nezáväzný rozhovor v internátnej izbe.“

O rok neskôr sa koniec sporu zdal byť na dosah: sudca rozhodol proti presunu Facebook-u a prípad zamietol. Krátko nato sa strany dohodli na urovnaní.

Zrazu však v celom prípade nastal obrat.

Potom, čo Facebook pristúpil k vyrovnaniu, ale ešte predtým, než bolo vyrovnanie ukončené, právnici zastupujúci Winklevossovcov prišli s tvrdením, že pevný disk z počítača Marka Zuckerberga na Harvarde by mohol obsahovať dôkazy o Zuckerbergovom podvode. Konkrétne naznačili, že pevný disk by mohol obsahovať niekoľko usvedčujúcich rýchlych správ a e-mailov.

Sudca odmietol dokazovanie skutkovej podstaty prostredníctvom preverenia pevného disku a namiesto toho bol proces presunutý pod iného sudcu, ktorý trval na vyrovnaní. Ale, prirodzene, možnosť, že by pevný disk obsahoval ďalšie dôkazy, dal mnohým chrobáka do hlavy, aby sa zamýšľali nad tým, čo všetko by inkriminované e-maily a rýchle správy mohli obsahovať. Pevný disk ako potenciálny dôkazový materiál opätovne otvoril diskusiu o tom, či Zuckerberg v skutočnosti ukradol Wiklevossovcom ich myšlienku, vyžmýkal ich a následne od nich odišiel a založil Facebook.

Nanešťastie, keďže obsah Zuckerbergovho pevného disku nebol nikdy zverejnený, nikto na tieto otázky nepozná presnú odpoveď.

Ale dnes už odpoveď na niektoré otázky máme.

Počas posledných dvoch rokov bol oslovený asi tucet zdrojov priamo zainteresovaných či blízkych tomuto prípadu – vrátane ľudí zainteresovaných v zakladaní spoločnosti. Takisto bolo preskúmaných niekoľko relevantných rýchlych správ a e-mailov z tohto obdobia. Množstvo týchto informácií nebolo nikdy predtým zverejnené. Žiadna z nich nebola nikdy potvrdená alebo vyvrátená Zuckerbergom či konkurenčnou spoločnosťou.

Opierajúca sa o informácie, ktoré sa podarilo nahromadiť Nicholasovi Carlsonovi pre portál BusinessInsider.com, sme schopní priniesť vám ucelený obraz o tom, ako bol Facebook založený.

A aké ďalšie šokujúce skutočnosti tento ucelený obraz odhaľuje?

V samom závere ponúkame náš názor. Ale ešte predtým, poďme sa pozrieť na príbeh samotný.



Obsah:

  1. Zuckerbergova krádež duševného vlastníctva Harvard Connections?
  2. Financovala vývoj Facebook-u brazílska mafia?
  3. Zuckerbergova cynická faloš
  4. Dvojitá hra
  5. 65 miliónová otázka
  6. Poníma Zuckerberg súkromie miliónov užívateľov Facebook-u ako podnikateľskú príležitosť?



Zuckerbergova krádež duševného vlastníctva Harvard Connections?

„Môžme sa o tom porozprávať hneď potom, ako do zajtra večera nakódujem základné funkcie.“

Na jeseň v roku 2003 študenti Harvardu – Cameron Winklevoss, Tyler Winklevoss a Divya Narendra hľadali webového vývojára, ktorý by mohol vdýchnuť život ich myšlienke, s ktorou, ako sa všetci traja zhodujú, prišla prvá Divya v roku 2002: sociálna sieť pre študentov a absolventov Harvardu. Stránka sa mala volať HarvardConnections.com.

Títo traja študenti si pre nakódovanie stránky najali Victora Gaoa, ktorý však tesne pred začiatkom celého projektu z neho vycúval. Gao za seba našiel náhradu, Marka Zuckerberga, druháka na Harvarde z Dobbs Ferry v New Yorku.

V tom čase bol Zuckerberg známy na Harvarde nielen medzi druhákmi, ako človek, ktorý vybudoval Facemash. Vďaka Facemashu sa už vtedy Zuckerberg stal v prostredí univerzitného kampusu známou osobou, a to hneď z dvoch dôvodov.

Prvý je, že Zuckerberg sa vytvorením Facemashu dostal do problémov. Stránka totiž fungovala tak, že sťahovala fotografie študentov Harvardu z oficiálnej stránky univerzity a následne ich v dvojiciach ponúkala návštevníkovi na ohodnotenie. Návštevník mal zvoliť, ktorý z dvoch zobrazených študentov je atraktívnejší. Stránka tiež uchovávala zoznam študentov Harvardu zoradený podľa ich atraktivity.

Politicky korektné prostredie univerzitného kampusu Harvardu Zuckerbergova stránka rozrušila a zakrátko bol predvolaný pred študentskú disciplinárnu komisiu. Podľa článku z 19. novembra 2003 univerzitných novín Harvard Crimson bol Zuckerberg obvinený z narušenia bezpečnosti, z porušenia autorských práv a nedodržania zásad osobného súkromia. Našťastie pre Zuckerberga, článok uvádza, že nebol vylúčený.

Druhý dôvod, prečo všetci na Harvarde vedeli o Facemash a Zuckerbergovi bol ten, že správy o Facemash sa šírili rýchlo a medzi čoraz väčší počet ľudí samé. Ten istý článok z Harvard Crimson uvádza, že už po dvoch týždňoch „stránku navštívilo 450 ľudí, ktorí hlasovali dovtedy minimálne 22-tisíckrát.“ To znamená, že v priemere každý návštevník zahlasoval 48-krát.

Práve preto, že Zuckerberg sa ukázal byť schopný vybudovať široko populárnu stránku, odporučil Victor Gao práve Zuckerberga Camerovnovi, Tylerovi a Divyae. Staviac naňho ho kontaktovalo trio z Harvard Connections. Mark súhlasil so schôdzkou.

Prvýkrát sa stretli v podvečer 30. novembra v jedálni Kirkland House Harvard College. Cameron, Tyler a Divya začali rozprávať o Harvard Connections a predostreli mu svoje plány jednak vybudovať stránku výhradne určenú pre študentov Harvardu, do ktorej systému by registrácia vyžadovala od nových užívateľov zadanie e-mailu s doménou Harvard.edu, a následne rozšíriť projekt Harvard Connections mimo Harvard na ostatné školy v krajine. Zuckerberg mal vtedy podľa všetkého prejaviť obrovský záujem o predostretý projekt.

Neskôr, ale ešte v ten večer napísal Zuckerberg e-mail bratom Winklevossovcom a Divyai:

„Prečítal som všetko, čo ste mi poslali a zdá sa, že realizácia by nemala trvať príliš dlho, môžme sa o tom porozprávať hneď potom, ako do zajtra večera nakódujem základné funkcie.“

Na druhý deň, 1. decembra poslal Zuckerberg ďalší e-mail skupine Harvard Connections. Časť z neho znie:

„Dal som dokopy jednu z dvoch registračných stránok, takže všetko teraz beží pod mojím systémom. Budem vás priebežne informovať, ako budem plátať chyby a stránka začne byť plne funkčná.“

V týchto dvoch e-mailoch znel Zuckerberg ako niekto, kto je horlivou súčasťou tímu a je zapálený pre projekt. O niekoľko dní neskôr sa však tón Zuckerbergových e-mailov Harvard Connections zmenil. Konkrétne prešiel od niekoho, kto sa zdal byť tvrdo pracujúcim a tvoriacim nový produkt, na niekoho, kto bol tak zaneprázdnený školskými povinnosťami, že mu nezostával vôbec čas na žiadne kódovanie.

4. decembra:

„Prepáčte, že som bol nedosiahnuteľný dnes večer. Mal som od vás zmeškané až tri hovory. Pracoval som na vzniknutom probléme.“

10. decembra:

„Tento týždeň som bol celý čas zaneprázdnený, vôbec som sa nedostal k práci na stránke, tobôž k pomysleniu na ňu, myslím si preto, že najlepšie by bolo, keby sme našu schôdzku preložili, až kým budeme mať viacero vecí na prediskutovanie. Rovnako som zaneprázdnený aj zajtra, preto si nemyslím, že sa s vami budem schopný stretnúť v tento čas.“

O týždeň neskôr:

„Prepáčte, že som bol mimo dosah posledných pár dní. V podstate som bol v laboratóriu, kde som pracoval na probléme cs, ktorý som ešte stále nevyriešil.“

Nakoniec, 8. januára:

„Prepáčte, že mi chvíľu trvalo vrátiť sa späť k vám. Tento týždeň som úplne zaplavený prácou. Mám tri programovacie projekty a termín záverečnej práce do pondelka, a rovnako tiež niekoľko ďalších problémov, ktoré musím vyriešiť do piatku. K dispozícii na prediskutovanie stránky budem opäť od utorka.
Stále trochu pochybujem, že máme dostatok funkcií na stránke, aby sme zaujali pozornosť a získali potrebné množstvo užívateľov, aby stránka ako táto mohla bežať. Tak či onak, porozprávame sa o tom raz, keď budem mať všetko ostatné hotové.“

Čo sa stalo, že Zuckerberg zrazu zmenil svoj tón pri jednaní s Harvard Connections? Bol skutočne natoľko zaplavený prácou, že nebol schopný dokončiť projekt? Alebo, ako namietajú zakladatelia Harvard Connections, zdržoval vývoj ich projektu zámerne, aby sám mohol medzitým vybudovať konkurenčnú stránku a stihol ju spustiť ako prvý?

Vyšetrovanie Nicholasa Carlsona uverejnené v portáli BusinessInsider.com v závere ponúka odpovede na vzniknuté otázky.

V rámci žaloby na Facebook a Marka Zuckerberga, vyššie uvedené e-maily sú zverejnené už niekoľko rokov. Čo však nikdy nebolo zverejnené, je to, čo v rovnakom čase Zuckerberg vravel svojim priateľom, rodičom a najbližším dôverníkom.

Začnime s rýchlou poštou zo 7. decembra medzi Markom Zuckerbergom a jeho spolužiakom z Harvardu a budúcim spoluzakladateľom Facebook-u, Eduardom Saverinom.

Odkaz len na túto časť: https://priezor.com/veda-a-technika/1168-facebook-a-mark-zuckerberg-bridky-pribeh-false-a-lsti-na-ludoch#kradez

^ hore na obsah ^


Financovala vývoj Facebook-u brazílska mafia?

„Urobili chybu, haha. Požiadali ma, aby som to pre nich urobil.“

Bývalému výkonnému riaditeľovi spoločnosti PayPal, Petrovi Thielovi, sa s odstupom času stále viac vypláca, že bol prvým investorom, ktorý vsadil na Facebook, pretože už v septembri roku 2004 viedol medzi investormi s vkladom vysokým pol milióna amerických dolárov pri jeho zhodnotení na päť miliónov amerických dolárov.

Ale investor, ktorý by mal byť v skutočnosti oslavovaný ako skutočne prvý, je Zuckerbergov spolužiak z Harvardu, Eduardo Saverin.

Aby ste si dokázali vytvoriť názor na Eduarda, potrebujete vedieť, že na Harvarde bol človekom, ktorý si potrpel na to, aby chodil do školy oblečený vždy v obleku. Mal rád, keď u ľudí vzbudzoval dojem, že je bohatý – a možno tiež nejako napojený na brazílsku mafiu. Na jednom mieste v rýchlej správe svojmu priateľovi poznamenal Zuckerberg o Eduardovi, „šéfovi investičnej spoločnosti“, že je bohatý nakoľko „kšeftovanie s cennými papiermi nie je v Brazílii nelegálne“ [v originály „kšeftovanie“ ako „insider trading“, čo je anglický výraz pre obchodovanie akcií či iných cenných papierov korporácii niekým, kto má o tejto korporácii neverejné informácie (napríklad doposiaľ nezverejnenú hospodársku bilanciu, investičné zámery, informácie o akvizíciách či fúziách s inými firmami, ap. – pozn. redakcie Priezor.com].

Eduardo Saverin nebol priamo zainteresovaný do projektu Facebook dlho: Počas leta roku 2004, kedy sa Zuckerberg presťahoval do Palo Alto, aby sa mohol Facebook-u venovať na plný úväzok, Eduardo vzal dobre platenú stáž v Lehnam Brothers v New Yorku. Zatiaľ čo Zuckerberg bol stále študentom na Harvarde, zdá sa, že jedine Eduardo bol so svojím príjmom schopný hradiť pilotné výdavky projektu Facebook, čím sa prakticky stal jeho vstupným investorom.

V januári Zuckerberg povedal priateľovi: „Eduardo platí za moje servery.“ Eduardo nakoniec súhlasil, že investuje 15 tisíc amerických dolárov do spoločnosti, ktorá vznikne v apríli 2004 ako Facebook, s. r. o. Za svoje investované peniaze sa mal Eduardo stať 30%-ným spoluvlastníkom tejto novej spoločnosti. Eduardo bol tiež v časoch prvých dní Facebook-u Zuckerbergovým dôverníkom.

V decembri 2003, týždeň po prvom stretnutí so skupinkou ľudí z Harvard Connections, v čase, keď Zuckerberg písal bratom Winkevossovcom, že je natoľko zaneprázdnený kvôli školským povinnostiam, že nemá ani čas pomyslieť na HarvardConnections.com, Zuckerberg sa Eduardovi však zdôveril s celkom niečím iným. 7. decembra 2003 podľa zdrojov Nicholasa Carlsona (portál BusinessInsider.com) poslal Zuckerberg Eduardovi nasledovnú rýchlu správu:

„Mrkni sa na túto stránku www.harvardconnections.com, a potom choď na harvardconnections.com/datehome.php, niekto sa snaží vybudovať internetovú zoznamku. Ale urobili chybu, haha. Požiadali ma, aby som to pre nich urobil. Ale snažím sa to pozdržať, aby to nebolo hotové skôr, než vyjde tá vec s Facebook-om.“

Táto rýchla správa naznačuje, že už za týždeň od prvého stretnutia s bratmi Winklevossovcami sa Zuckerberg rozhodol začať svoj vlastný, podobný projekt – „tú vec s Facebook-om“. Správa takisto naznačuje, že Zuckerberg zvolil stratégiu zdržiavania vývoja svojej budúcej konkurencie.

Odkaz len na túto časť: https://priezor.com/veda-a-technika/1168-facebook-a-mark-zuckerberg-bridky-pribeh-false-a-lsti-na-ludoch#mafia

^ hore na obsah ^


Zuckerbergova cynická faloš

„Myslím, že najlepšie, čo môžem teraz urobiť, je dokončiť Facebook a počkať s ním až dovtedy, kým nebudem mať hotovú tú ich vec, a potom sa tváriť, že tá ich vec nie je až taká dobrá.“

Niekoľko týždňov po úvodnom stretnutí so skupinou z Harvard Connections, potom ako Zuckerberg poslal rýchlu správu Edurardovi Saverinovi opisujúc v nej vývoj „tej veci Facebook-u“ a po zdržiavaní projektu Harvard Connection sa Zuckerberg napokon s odteraz konkurenčnou skupinou stretol aj druhý raz.

Tento raz, miesto stretnutia v jedálni Zuckerbergovho internátu, Kirkland House, sa štvorica zišla v jeho internátnej izbe. Divya mala na schôdzku meškať.

V Kirkland House nie sú internátne izby rozložené do buniek, a preto bola Zuckerbergova izba spojená so susednou úzkou chodbičkou. Ako sa Cameron a Tyler posadili na pohovku v Markovej izbe, Cameron zazrel niečo na chodbe. Na hornej polici knihovničky ležala biela tabuľa. Bola presne taká, akú weboví vývojári a produktoví manažéri kdekoľvek používajú na mapovanie svojich myšlienok.

Hneď nato Cameron prečítal na tabuli dve slová „Harvard Connection“. Vstal, aby sa na ňu šiel rýchlo pozrieť. Nato poprosil Zuckerberg Camerona, aby zostal mimo chodby. Nakoniec dorazila Divya a v štvorici diskutovali o plánoch s Harvard Connection. Jeden prvok, s ktorým prišiel Zuckerberg, a ktorý chránil užívateľov pred prenasledovaním a obťažovaním zo strany stoviek ďalších ľudí, mal spraviť z Harvard Connection populárne a vyhľadávané webové miesto.

Na tejto druhej schôdzke sa zdalo, že Zuckerberg sa stále aktívne angažuje vo vývoji Harvard Connection. Ale ani teraz neukázal skupine okolo Harvard Connection žiaden prototyp stránky či zdrojový kód. A oni na ich zhliadnutí netrvali.

Počas týždňov, v ktorých Zuckerber žongloval s dvoma projektmi paralelne, mal tiež niekoľko sérií výmen rýchlych správ s priateľom menom Adam D‘Angelo. D’Angelo a Zuckerberg spolu chodili do internátnej školy Phillips Exeter Academy. Tu sa z nich stali priatelia a kolegovia v programovaní. Spoločne vytvorili program zvaný Synapse – hudobný prehrávač, ktorý vraj odpozoroval poslucháčove hudobné gusto a následne sa mu prispôsobil. Neskôr, v roku 2002 Zuckerberg odišiel na Harvard a D’Angelo na Cal Tech. Ale obaja udržiavali pravidelný kontakt, obzvlášť prostredníctvom AOL rýchlych správ. A nakoniec sa D’Angelo stal riaditeľom technického úseku Facebook-u.

Vďaka naťahujúcej sa ságe Harvard Connection verzus Facebook a jej dohre, Zuckerberg priebežne informoval D’Angela o svojich myšlienkach a plánoch.

Jedna Zuckerbergovi pripisovaná výmena rýchlych správ sa zdá byť čiastočným vysvetlením toho, ako rozlišoval medzi „tou vecou Facebook-om“ a „zoznamkou“, rovnako ako to bolo s neskoršou manipuláciou:

Zuck: „Takže vieš, že robím zoznamku.“
Zuck: „Som zvedavý nakoľko je podobná Facebook-u.“
Zuck: „Pretože budú pravdepodobne spustené v rovnaký čas.“
Zuck: „Kým som neoje**l ľudí zo zoznamky a neskončil som s nimi skôr, než som im povedal, že by som to urobil.“
D’Angelo: „Haha.“
Zuck: „Pretože si nemyslím, že by sa ľudia prihlásili do Facebook-u, keby vedeli, že je to kvôli zoznamke.“
Zuck: „A taktiež si myslím, že ľudia váhajú s pripojením sa k veciam ako zoznamka.“
Zuck: „Ale chlapík robiaci tú zoznamku sa ju chystá pekne vylepšiť.“
Zuck: „Som zvedavý, aké je ideálne riešenie.“
Zuck: „Myslím si, že tá samotná vec s Facebook-om by mohla osloviť množstvo ľudí, ak by nebola v rovnaký čas spustená ako zoznamka.“
Zuck: „V tom prípade by sa obe tie veci vyrušili navzájom a žiadna by nevyhrala. Nejaké nápady? K tomu, či jestvuje vhodná cesta ako dať dokopy oboje.“
D’Angelo: „Mohli by sme to urobiť pre celú sieť ako Friendster. Stanford niečo také interne má.“
Zuck: „V podstate som rozmýšľal spraviť niečo také pre Facebook. Jediná vec, ktorá je odlišná s nimi, je, že napríklad žiadosti o schôdzku s ľuďmi či o spojenie prostredníctvom Facebook-u nerobíš prostredníctvom systému.“
D’Angelo: „Paráda.“
Zuck: „Rovnako neznášam skutočnosť, že to robím pre iných ľudí. Haha. Keďže neznášam robiť pod inými ľuďmi. Myslím, že najlepšie, čo môžem teraz urobiť, je dokončiť Facebook a počkať s ním až dovtedy, kým nebudem mať hotovú tú ich vec, a potom sa tváriť, že: Pozrite, tá vaša vec nie je až taká dobrá ako táto, takže, ak sa chcete pripojiť k tej mojej, môžete... V opačnom prípade vám môžem pomôcť s tou vašou neskôr. Alebo si myslíš, že je to až príliš kok**ské?“
D’Angelo: „Myslím, že by si to mal s nimi len uťať.“
Zuck: „Problém je v tom, že majú programátora, ktorý môže dokončiť tú ich vec a majú peniaze na to, aby ich vrazili do reklamy, a tak podobne. Oh, počkaj, ja mám peniaze tiež. Môj priateľ, ktorý to chce sponzorovať, je šéfom investičnej spoločnosti. Kšeftovanie s cenným papiermi zrejme nie je v Brazílii ilegálne, takže je bohatý, lol.“ [v originály „kšeftovanie“ ako „insider trading“, čo je anglický výraz pre obchodovanie akcií či iných cenných papierov korporácii niekým, kto má o tejto korporácii neverejné informácie (napríklad doposiaľ nezverejnenú hospodársku bilanciu, investičné zámery, informácie o akvizíciách či fúziách s inými firmami, ap. – pozn. redakcie Priezor.com]
D’Angelo: „Lol.“ [anglický akronym v chatovej komunikácii pre laughing out loud, lots of laugh označujúci hlasitý výbuch smiechu chatujúceho – pozn. redakcie Priezor.com]

Odkaz len na túto časť: https://priezor.com/veda-a-technika/1168-facebook-a-mark-zuckerberg-bridky-pribeh-false-a-lsti-na-ludoch#falos

^ hore na obsah ^


Dvojitá hra

„Chystám sa ich ojeb*ť!“

Eduardo Saverin a Adam D’Angelo neboli jediní ľudia, s ktorými Zuckerberg hovoril o jeho plánoch s Harvard Connection a Facebook-om. Nicholas Carlson z BusinessInsider.com verí, že Zuckerberg viedol o veci mnoho výmen rýchlych správ s príbuznými a s jemu blízkou ženou.

V januári 2004 sa Zuckerberg naposledy stretol s bratmi Winklevossovcami a Divyov Narendra. Stretnutie sa konalo 14. januára 2004 a na rovnakom mieste, na akom sa so skupinou ľudí z Harvard Connection stretol po prvýkrát – v jedálni Zuckerbergovho internátu, Kirkland House.

V tom čase Zuckerbergova stránka, TheFacebook.com, nebola celkom hotová, ale Mark na nej tvrdo pracoval. Zuckerberg stihol zariadiť, aby Eduardo Saverin zaplatil za jeho servery. Stihol tiež Adamovi D’Angelo povedať, že najlepšie, čo môže urobiť, je nedokončiť stránku Harvard Connection, ale vybudovať namiesto nej TheFacebook.com. Zároveň zaregistroval názov domény.

Musel sa preto rozhodnúť: buď povie skupine okolo Harvard Connection, že chce ich projekt opustiť, alebo ich bude naťahovať až dovtedy, kým nebude pripravený spustiť TheFacebook.com.

Zuckerberg hľadal radu u svojich blízkych. Jeden z priateľov mu povedal:

„Poznáš ma dobre. Nikdy som nepomyslel na to, aby mal niekto urobiť niečo zlé hocikomu.“

Mark a jeho priateľ mali tiež nasledovnú výmenu rýchlych správ o tom, ako sa Zuckerberg chystal vyriešiť problém s konkurenčnými projektmi:

Priateľ: „Takže, už si sa rozhodol, čo urobíš s tými stránkami?“
Zuck: „Jasnačna, môžem ich pojeb*ť.“
Zuck: „Najskôr do roka...“
Zuck: „*do ucha.“

A to sa, zdá sa, aj stalo (spôsobom, akým to Zuckerberg slovne naznačil).

14. januára 2004 sa Zuckerberg stretol s triom okolo Harvard Connection naposledy. Počas schôdzky v Kirkland House Zuckerberg vyjadril svoje pochybnosti o životaschopnosti projektu Harvard Connection. Povedal, že bol zaneprázdnený osobnými projektmi a školskými úlohami, a že to preto nebol schopný ani čiastočne pracovať na projekte Harvard Connection. Obvinil iných zo zdržiavania vývoja stránky.

Nepovedal však, že sám pracoval na vlastnom projekte, a že sa nechystá dokončiť stránku Harvard Connection.

Po stretnutí mal Zuckerberg so svojou kamarátkou ďalšiu výmenu rýchlych správ (IM). Povedal jej, že z projektu zutekal. Nebol pritom schopný oznámiť to triu okolo Harvard Connection, pretože, ako povedal, bol nimi „zastrašený“. Nazval ich „úbohými bastardmi“.

Ako to napokon dopadlo?

Tri dni predtým, 11. januára 2004, Zuckerberg registroval doménu TheFacebook.com.

4. februára sprístupnil svoju stránku študentom Harvardu.

10. februára Zuckerbergovi zaslal Cameron Winklevoss list, v ktorom ho obvinil, z porušenia ich dohody a z krádeže ich myšlienky.

Koncom mája, potom čo sa trio okolo Harvard Connection obrátilo na dvoch ďalších webových vývojárov, spustili Zuckerbergoví spolužiaci svoj pôvodný projekt pod názvom ConectU ako sociálnu sieť pre pätnásť škôl.

10. júna zaznamenali úvodníky nesmiernu popularitu Zuckerbergovej stránky TheFacebook.com.

V lete roku 2004 sa Zuckerberg presťahoval do Palo Alto, aby mohol pracovať na Facebook-u na plný úväzok a zakrátko nato získal investíciu PetraThiela v hodnote pol milióna amerických dolárov.

V septembri 2004 zažalovalo trio z Harvard Connection, v tej dobe pôsobiace ako ConnectU, Marka Zuckerberga a jeho súčasný Facebook.com za údajné porušenie ich dohody a za krádež ich myšlienky.

Vo februári 2008 pristúpili Facebook a ConnectU k dohode na urovnaní súdneho sporu.

V júni 2008 sa ConnectU voči dohode odvolalo na súde kalifornského deviateho okrsku, obviniac Facebook z obchodovania s jeho akciami bez uvedenia závažných informácií. Toto odvolacie konanie stále prebieha.

Odkaz len na túto časť: https://priezor.com/veda-a-technika/1168-facebook-a-mark-zuckerberg-bridky-pribeh-false-a-lsti-na-ludoch#hra

^ hore na obsah ^


65 miliónová otázka

Keď Nicholas Carlson pre BusinessInsider.com konfrontoval Facebook s týmto príbehom jeho vzniku, spoločnosť reagovala nasledovne:

„Nebudeme komentovať zloprajníkov a anonymné zdroje, ktorí sa vedno snažia prepísať najstaršiu históriu Facebook-u alebo skompromitovať Marka Zuckerberga načasovanými obvineniami. Nepopierateľným faktom je, že od skončenia Harvardu až po Silicon Valley takmer pred šiestimi rokmi, z Facebook-u ako univerzitnej stránky sa pod Zuckerbergovým vedením podarilo vytvoriť globálnu službu hrajúcu dôležitú úlohu v životoch viac ako 400 miliónov ľudí.“

S posledným uvedeným možno súhlasiť. To, čo Mark Zuckerberg dosiahol s Facebook-om za posledných 6 rokov, je bezo zvyšku pozoruhodné.

Takže, k čomu možno dospieť po zoznámení sa s dodatočnými informáciami o založení Facebook-u?

  1. Nejestvuje žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval oficiálnu zmluvu medzi Zuckerbergom a bratmi Winklevossovcami, v ktorej by sa Zuckerberg zaviazal vyvinúť stránku pre Harvard Connection.

  2. Nejaká dohoda, ktorú obe strany mohli medzi sebou aj skutočne uzavrieť, vrátane rýchlych správ a e-mailov, ktoré sme zverejnili vyššie, je na úrovni toho, čo sudca Woodlock nazval „nezáväzným rozhovorom na internátnej izbe“.

  3. Iba týždeň po začatí vývoja stránky Harvard Connection, o ktorej sa Zuckerberg zmieňuje ako o „zoznamke“, začal pracovať na inom projekte – na „tej veci s facebook-om“. Zdá sa, že Zuckerberg posúdil oba projekty ako navzájom konkurenčné kvôli spoločnej cieľovej skupine užívateľov, ale rovnako možno povedať, že ich zároveň považoval za dva rozdielne projekty líšiace sa od seba v kľúčových bodoch.

  4. A práve kvôli predvídaniu konkurenčnej súťaže medzi týmito dvoma podobnými produktmi, Zuckerberg zámerne zdržoval skupinu okolo Harvard Connection, s úmyslom získať vývojom vlastného projektu, thefacebook.com, lepšiu štartovaciu pozíciu na trhu.

Suma sumárum, nech už Zuckerberg vykonal Harvard Connection čokoľvek, v tomto prípade sa nenachádza žiadna taká skutočnosť, ktorá by bola hodná 65 miliónov dolárov odškodného pre Harvard Connection podľa dohody o urovnaní sporu. Ak by sa žaloba nezakladala na pravde, táto suma sa zdá byť privysoká len za jednania, ktoré prebehli prakticky iba počas dvoch mesiacov v roku 2004 a za následných šesť rokov úspechu, ktoré stačili Zuckerbergovi na to, aby z Facebook-u vybudoval gigantický globálny podnik.

Naše vyšetrovanie odhalilo ďalšie dve „anekdoty“ o Zuckerbergovom správaní počas prvých dní vývoja Facebook-u, ktoré sú nanajvýš znepokojujúce. Tieto príbehy nabúrania sa do e-mailových užívateľských účtov editorov Harvard Crimson vďaka osobným údajom získaným práve zneužitím Facebook-u, rovnako ako aj príbeh hacknutia ConnectU si môžete prečítať na nižšie uvedených miestach:

How Mark Zuckerberg Hacked The Harvard Crimson Using Data From TheFacebook.com
How Mark Zuckerberg Hacked Into Rival ConnectU In The Summer Of 2004

Odkaz len na túto časť: https://priezor.com/veda-a-technika/1168-facebook-a-mark-zuckerberg-bridky-pribeh-false-a-lsti-na-ludoch#otazka

^ hore na obsah ^


Poníma Zuckerberg súkromie miliónov užívateľov Facebook-u ako podnikateľskú príležitosť?

Zuckerberg v rozhovore pre magazín New Yorker potvrdil pravosť nasledovnej chatovej komunikácie, ktorá, podobne ako ostatné zverejnené v tomto článku, prenikla na verejnosť vďaka stránke BusinessInsider.com venujúcej sa technológiám.

Zuck: „Ak by si potreboval informácie o komkoľvek z harvardu,“
Zuck: „...len povedz.“
Zuck: „Mám viac ako 4000 emailov, obrázkov, adries...“
Priateľ: „Čože!? Ako si sa k tomu dostal?“
Zuck: „Ľudia to proste odovzdali,“
Zuck: „neviem prečo...“
Zuck: „Oni mi veria,“
Zuck: „sprostí vy*****ci.“

Podľa zdrojov webu Business Insider existuje viacero záznamov, ktoré by mohli poškodiť Zuckerbergov imidž. Šéf Facebooku však tvrdí, že sa poučil.

Zuckerberg si totiž musí uvedomovať, že úspešnosť jeho projektu je bytostne závislá od dôvery užívateľov Facebook-u v bezpečné narábanie s ich súkromnými informáciami. Pokiaľ by táto dôvera nejestvovala, respektíve by bola otrasená, Zuckerberg by riskoval stratu priaznivcov, a preto musí v prípade zverejnenia jeho chatovej komunikácie postupovať nanajvýš obozretne, a preto aj pre New Yorker uviedol:

„Ak postavíte službu, ktorá je veľmi vplyvná a na ktorú sa spolieha veľa ľudí, musíte dospieť. Myslím že som sa veľa naučil.“

Možno však jeho slovám veriť?

A v duchu potvrdzujúcom obozretné konanie sa nesie aj oficiálne stanovisko spoločnosti k preniknutej chatovej komunikácii:

„Súkromie a bezpečnosť informácií poskytnutých našimi užívateľmi sú pre nás kľúčové. Nebudeme komentovať tvrdenia anonymných zdrojov alebo načasované provokácie, ktoré sa usilujú popisovať Markove stanoviská alebo stanoviská Facebook-u k súkromiu.
Každý v našej spoločnosti chápe, že náš úspech je úzko naviazaný na dôveru ľudí našej spoločnosti a službám, ktoré poskytujeme. Sme vďační ľuďom, že nám zachovávajú svoju priazeň. Snažíme sa získať si ich dôveru našou otvorenosťou a priamosťou vo vývoji našej služby a v zdieľaní informácií tak, že 400 miliónov užívateľov môže prostredníctvom dostupných nastavení kontrolovať, kde sa nimi uvedené informácie zobrazia.“

Ako potvrdzuje toto oficiálne stanovisko, Facebook stojí a padá na dôverčivosti jeho užívateľov, ktorú sa spoločnosť snaží získať prostredníctvom vytvárania dojmu, že len a len užívateľ je ten, kto rozhoduje o miere zabezpečenia svojich informácií pred prienikom k tretej strane prostredníctvom nastavení, ktoré mu produkt ponúka. Len tí obozretnejší sa však pýtajú, ako s citlivými súkromnými informáciami nakladá spoločnosť vo svojich vnútorných štruktúrach... Analyzuje spoločnosť štatistiky stlačení „Páči sa mi“ pri produktoch a následne prostredníctvom sesterskej spoločnosti ponúkne inovovaný obľúbený produkt spotrebiteľovi alebo tieto štatistiky „len“ predáva iným spoločnostiam? Alebo v prípade potreby narába spoločnosť so súkromnými informáciami tak, ako to naznačil Zuckerberg v chatovej komunikácii?

V knihe Davida Kirkpatricka zvanej The Facebook Effect hovorí Zuckerbergov priateľ Charlie Cheever:
„Zdá sa mi, že Mark až tak neverí v súkromie, alebo prinajmenšom verí v súkromie ako v príležitosť či prostriedok.“

Poníma teda Zuckerberg súkromie miliónov užívateľov Facebook-u čisto ako podnikateľskú príležitosť? Alebo ako prostriedok k čomu?

V Kirkaptrikovej knihe odpoveď na našu otázku dokresľuje výkonný riaditeľ spoločnosti, ktorého meno končí na ďalšie “-ber“, Sheryl Sandberg:

„Mark skutočne verí v transparentnosť a vo víziu otvorenej spoločnosti a otvoreného sveta, a preto chce ľudí tlačiť týmto smerom. A tiež si myslím, že rovnako rozumie, že cesta, ktorou tam ľudí možno dostať spočíva v poskytnutí im absolútnej kontroly a pohodlia. Dúfa, že sa viac otvoríte a je celkom šťastný, keď vám k tomu môže dopomôcť. Takže preňho je súkromie prostriedkom k cieľu. Ja som si tým nie až tak istý.“

Otvorená spoločnosť, otvorený svet, v ktorom o vás Veľký brat vie všetko, pretože mu to radi sami o sebe poviete – také sú teda sny Marka Zuckerberga, ktoré „nešťastne“ a „náhodne“ korelujú s víziou Nového svetového poriadku, v ktorom i súkromie je iba prostriedkom; prostriedkom k absolútnej kontrole, ktorú nad vami Veľký brat získa, zatiaľ čo vám on poskytne absolútne pohodlie.

Vaše súkromie je teda pre Veľkého brata jednak podnikateľskou príležitosťou (v „neprebádanej oblasti“), jednak prostriedkom k získaniu absolútnej kontroly nad vami.

Je teda na vás, koľko a akých informácií o sebe pošepkáte do veľkého načúvajúceho modrého ucha Facebook-u, keď ste sa o ňom práve dozvedeli tieto skutočnosti...

Jedno je však isté, ani sám Zuckerberg nechápe, prečo mu 400 miliónov „sprostých vyje***cov“ – ako sám nazýva vás, užívateľov Facebook-u – dobrovoľne odovzdalo tisícky svojich súkromných fotografií, hesiel k ich e-mailom či adries trvalého bydliska...

Odkaz len na túto časť: https://priezor.com/veda-a-technika/1168-facebook-a-mark-zuckerberg-bridky-pribeh-false-a-lsti-na-ludoch#prilezitost

^ hore na obsah ^




Propagujte tento článok na svojom webe!

<a href="https://priezor.com/veda-a-technika/1168-facebook-a-mark-zuckerberg-bridky-pribeh-false-a-lsti-na-ludoch"><img src="https://priezor.com/images/banners/facebook-falos-a-lest.jpg" border="0" title=" Facebook a Mark Zuckerberg: Bridký príbeh falše a lsti na ľuďoch!"></a>


<a href="https://priezor.com/veda-a-technika/1168-facebook-a-mark-zuckerberg-bridky-pribeh-false-a-lsti-na-ludoch"><img src="https://priezor.com/images/banners/fb-lest-140x53.gif" border="0" title="Facebook a Mark Zuckerberg: Bridký príbeh falše a lsti na ľuďoch!"></a>

Zábava