Veda a technika

James Dewey WatsonUž viac ako sedem rokov ubehlo od kontroverzného rozhovoru Jamesa D. Watsona, jedného z objaviteľov štruktúry molekuly DNA a laureáta Nobelovej ceny za medicínu z roku 1962, na pôde výskumnej inštitúcie Cold Spring Harbor Laboratory (CSHL). V ňom Watson poukázal na existenciu rasových rozdielov a vyjadril pochybnosti o vyhliadkach Afriky na výrazne zlepšenie pomerov v budúcnosti. Po týchto slovách nasledovala hysterická mediálna a politická kampaň, následkom ktorej bol Watson takmer úplne profesionálne a ekonomicky zničený. Zlá je aj jeho finančná situácia, v uplynulých týždňoch sa rozhodol predať svoju medailu Nobelovej ceny.

žena utekáV apríli 2013 publikoval British Journal of Sports Medicine štúdiu, kde objektom boli maratónske bežkyne, pričom sa skúmala u nich prevalencia mastalgie (bolesť pŕs). Vzorku tvorilo 1285 maratónskych bežkýň. Tie vyplnili 4-časťový dotazník pozostávajúci z 30 otázok.

Agresívny mladíkJedna z najvýznamnejších tém súčasných spoločenských vied sa týka hľadania dôvodov, prečo sme takí, akí sme – inteligenčne, behaviorálne, mravne, osobnostne a pod. Proti sebe stoja dve protichodné vysvetlenia: jedno tvrdí, že rozhodujúce je prostredie, v ktorom človek vyrastá a žije a to zásadne ovplyvňuje jeho vlastnosti a schopnosti; druhé tvrdí, že rozhodujúce sú gény, ktoré sme zdedili po predkoch, tie určujú, akí budeme alebo akí môžeme byť. Prostredie zohráva iba druhoradú úlohu.

Nerovnosť pohlavíProblematika rodovej rovnosti patrila v uplynulých mesiacoch medzi horúce témy vo verejnom diškurze na Slovensku. Napriek tomu (alebo práve preto?) úvodom objasním tento koncept a jeho význam v súčasnej spoločnosti.

ČernochGenetika je snáď najdynamickejšou disciplínou biológie a jej význam (aj) pri objasňovaní tajomstiev ľudského pôvodu, vzhľadu a správania rastie doslova každým dňom. Ťažko si predstaviť modernú medicínu, biológiu, genealógiu či biochémiu bez poznatkov, ktoré prináša práve genetika. V dnešnej dobe sa však vyskytujú prípady, keď sa aj tieto poznatky môžu stať politicky nekorektnými.

(Nezabudnite si zapnúť české titulky.)

cigánsky inbrídingNiektoré ústavy majú zvláštne názvy. Jedným z nich je napr. nórsky Ústav pre výskum holokaustu a náboženských menšín. Je to asi rovnako čudné, ako keby existoval Ústav pre výskum tragédie v Černovej a policajných zásahov alebo Ústav pre výskum hospodárskej krízy z tridsiatych rokov a burzy.

PsychológiaAktuality.sk priniesli správu „Sú rasisti a konzervatívci hlúpi? Štúdia tvrdí, že áno“. Záver štúdie, ktorej autormi sú psychológovia z Ontária a ktorá bola publikovaná v časopise Psychological Science, sa však sotva mohol niesť v takomto ostrom duchu.

Záver štúdie znel asi nejako takto: u respondentov, ktorí sa v sebahodnotiacom dotazníku identifikovali so znakmi, ktoré sme operacionalizovali ako dominantne konzervatívne či rasistické, vykazovali zároveň v testoch signifikantne v priemere o niečo nižšie IQ skóre ako tí, ktorí boli klasifikovaní ako liberáli.

    Facebook: nepriateľ načúva
  1. Na sociálnych sieťach buďte mimoriadne opatrní k vlastnému súkromiu: neuvádzajte, čo ste vyštudovali, kde pracujete, kto tvorí vašu rodinu a zoznam svojich priateľov nemajte ostatným užívateľom prístupný.
  2. Vyplnené údaje o vás (už len samotný rok narodenia a pohlavie) využívajú sociálne siete na cielenejšiu reklamu. Cielenosť dokážu dokonca sprecízniť z vašich príspevkov či odkazov – tieto systémy vedia zhodnotiť podľa kľúčových slov vo vašich príspevkoch, aké sú vaše záujmy a ponúknuť vám takú reklamu, kde je vyššia pravdepodobnosť, že vás zaujme.

USB kľúčZ technického hľadiska nie tak celkom. Kľúče sú relatívne odolné a preto sa s nimi občas zachádza vyslovene nešetrne. Máloktorý USB kľúč je na takéto situácie konštruovaný. Hrozí tak strata údajov alebo aj trvalé poškodenie USB kľúča. Tento článok chce ale poukázať na iný problém.

Gorila ukazuje prostredný prstTieto dni zákonokážcovia diskutujú na tému, či sprístupniť záverečné práce vysokoškolských študentov na internete pre širokú verejnosť. Žijeme v informačnej dobe, kde skrátka všetky informácie, čo nemajú priame a silné komerčné využitie, sú jednoducho sprístupňovanie veľmi jednoduchým a najmä nesmierne lacným spôsobom: elektronicky – online na webe širokým vrstvám.

Táto novela teda zrejme prejde. Avšak treba upozorniť na zvýraznenie jedného negatívneho javu, ktorý to môže vyvolať: tá väčšinová časť študentstva, čo neštuduje pre dosiahnutie akéhosi stupňa poznania, ale kvôli titulu, bude mať veľmi uľahčenú situáciu.

O pôvode Facebook-u sa diskutovalo od jeho samého začiatku, kedy ho 4. februára 2004 spustil devätnásťročný Mark Zuckerberg, pôvodom zo židovskej rodiny, ako poslucháč druhého ročníka na Harvarde.

Vtedy zvaná stránka „thefacebook.com“ sa okamžite stala hitom číslo jeden. Dnes, o šesť rokov neskôr sa stránka stala jednou z najväčších na svete s návštevnosťou 400 miliónov ľudí za mesiac a Zuckerberg zas najmladším miliardárom na svete a v dejinách.

Odpočúvanie a al EÚEurópska únia sa rozhodla investovať v najbližších piatich rokoch takmer 11 miliónov eur do projektu „sledovania abnormálneho správania obyvateľstva“. Európska únia chce, aby sa na každej ulici v mestách nachádzali kamery a mikrofóny, ktoré majú za úlohu napr. rozoznať bežný rozhovor od volania o pomoc, dohadovanie sa o umiestnení výbušniny a pod. V praxi to má začať fungovať do 3 rokov.

Výskumníci dlho žili s podozrením, že HIV je dôsledkom medzidruhového kríženia vírusu postihujúceho primáty a ľudí. Domnievali sa, že ľudia boli vystavení vírusu vyvolávajúcemu deficit imunity u opíc [SIV], ktorý potom mutoval na vírus HIV, možno kontaktom so šimpanzou krvou, pri love a konzumácii šimpanzieho mäsa.

Zo stránok rozličných diskusných fór sa dá vypozorovať – v debatách o rasách a z toho vzniknutých problémov – zarážajúcu nevedomosť o probléme rás. Mnoho pokusov o nejakú definíciu, rôzne pokusy, lepšie povedané „domnienky“ mnohých prispievateľov, avšak v konečnej fáze nič uceleného a podloženého nejakým vedeckým materiálom. Sú aj také prekvapivé domnienky, že židovstvo je považované za rasu! Dokonca je aj taký názor, že „je plno teórií o rôznosti rás z genetického hľadiska, ale problém je ten, že nikto to neskúma presne“.
Samozrejme, že toto tvrdenie je ďaleko od pravdy. Pravda je taká, že dotyčný o tom nemá priveľa znalostí.

„Príslušníci všetkých rás sú si rovní a sú schopní dosiahnuť rovnakých výkonov vo všetkých sférach!“ – takto znie dogma súčasnosti. Šíritelia tejto dogmy veľmi radi označujú jej odporcov ako rasistov, fašistov a nepriateľov ľudstva. Skrz aké dôkazy a myšlienkové pochody sa prišlo k tejto dogme?

Nositeľ Nobelovej ceny za objav DNA, dnes už 79-ročný James D. Watson, ktorého zrejme len málo ľudí na svete môže poučovať o genetike, vyhlásil, že ľudské rasy sa líšia v inteligencii. 14. októbra 2007 pre britské noviny Sunday Times povedal, že je „veľmi pesimistický o vyhliadkach Afriky“, pretože „všetky sociálne programy vychádzajú z toho, že ich inteligencia je rovnaká ako naša, zatiaľ čo všetky výskumy to vyvracajú“..

Zábava