David Clarke Irak vojnaRose Gentlová a Beverley Clarková, matky dvoch 19-ročných britských chlapcov, ktorí zahynuli počas vojny v Iraku, už dávnejšie žiadali o prešetrenie legálnosti útoku na Irak. Teraz svoj prípad dotiahli až pred Snemovňu lordov. Ešte pred tromi rokmi tieto dve ženy obvinili bývalého premiéra Tonyho Blaira, že ich synov poslal na smrť na základe klamstva, čím poukázali na to, že hlavná zámienka na inváziu – že Iračania vlastnia zbrane hromadného ničenia a plánujú ich použiť proti svetu, sa ukázala ako klamstvo.

Britský súd odmietol rozhodnúť o zjavnej veci

V rokoch 2005 a 2006 žiadosť matiek odmietli prvostupňový súd aj odvolací súd so zdôvodnením, že ide o politickú otázku, a teda v zmysle delenia moci v štáte súd nemôže rozhodovať o jej legálnosti. Ťažko povedať, ako môže tento výklad obstáť vzhľadom na „systém bŕzd a protiváh“, ktorý by mal charakterizovať demokraciu. Práve súdna kontrola vládnej moci je jeden z jej základov.

Útok na Irak bol pritom celkom zjavne protiprávny: v zmysle charty OSN možno vojnu viesť, len ak na to dá súhlas bezpečnostná rada OSN alebo v rámci sebaobrany. Útok na Irak nebol ani jeden z týchto prípadov, pričom štáty, ktoré ho napadli, sú členmi OSN, a teda sú viazané jej chartou.

Teraz sa obe ženy obrátili na hornú komoru britského parlamentu, Snemovňu lordov, ktorá je najvyššou súdnou inštanciou v štáte. Prípad ešte nie je rozhodnutý, no jeden zo sudcov sa už vyjadril, že vojaci „musia riskovať svoje životy, ak je to potrebné a vyžaduje to ich krajina.“ Nedoplnil samozrejme, ako konkrétne Irak ohrozoval Veľkú Britániu a čo občania touto vojnou získali.

Britské autority nechcú nezávislé vyšetrovanie

Gordon Gentle Irak vojnaPred tým, ako minulý rok Tony Blair odstúpil zo svojej funkcie, odmietol dať prešetriť oprávnenosť vojny v Iraku. Vraj to nemožno vyhlásiť, pokým sa vojna neskončí. Nie je však neopodstatnenosť tvrdení, ktorými sa vojna ospravedlňovala po odstupe piatich rokov úplne jasná?

25. februára 2003 Tony Blair povedal: „Irak je plný útočných biologických a chemických zbraní a Saddám ich naďalej vyrába.“ Colin Powell obdobne tvrdil 5. februára 2003: „Toto je môj kľúčový dôkaz. Iračania nikdy neposkytli informácie o žiadnej z biologických zbraní, o ktorých vieme, že ich majú. Toto je dôkaz, nie domnienka. Toto je pravda. Všetko je zdokumentované.“ Po okupácii bol celý Irak prehľadaný americkými a britskými expertmi. Výsledok: žiadne zbrane hromadného ničenia sa nenašli.

Vojna si vyžiadala vyše 4 500 obetí zo strany útočníkov a viac ako 100 000 zo strany Iračanov (čísla sa veľmi rozchádzajú, niektoré hovoria až o takmer milióne obetí). Zároveň sa Izrael, ktorý neprelial ani kvapku krvi v tejto vojne, zbavil svojho mocenského konkurenta v regióne: Irak za Saddáma bol protisionistický a podporoval Palestínčanov.

Z prísne legalistického hľadiska v spojení so svojím zvláštne prekrúteným výkladom, mal súd možno pravdu. Z ľudského hľadiska však súcitím s týmito dvomi ženami. Okrem osobného zadosťučinenia žiadajú aj nezávislé prešetrenie udalostí ohľadom začatia vojny v Iraku. Také niečo nikdy nie je na škodu, pretože mocní, nielen v demokracii, ale aj v iných systémoch, nemajú monopol na správne rozhodnutia. A v tomto prípade bežný človek nepotrebuje byť žiadny „expert na medzinárodné vzťahy“, aby videl, že vojna proti Iraku bola naozaj nespravodliví.

Propagandistické vyjadrenia po piatich rokoch

Keďže pamäť ľudí býva spravidla krátka, je vhodné pripomenúť si niektoré z vyjadrení, ktoré padli ohľadom Iraku a boli využité na rozbúrenie verejnej mienky proti tejto krajine.

  • Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia a predstavuje priame ohrozenie našich občanov a našich priateľov a spojencov. Tým si môžete byť úplne istí. (George W. Bush, 28. októbra 2002)
  • Saddám Husajn je chlapík, ktorému sa nadovšetko páči cvičiť teroristov, aby mohli zaútočiť na jeho najhoršieho nepriateľa a nezanechali pritom žiadne odtlačky prstov. Taká je povaha tohto muža. Vieme, že má spojenie s al-Kájdou, na to zoberte jed. Ten chlapík je hrozbou pre svet. (George W. Bush, 3. novembra 2002)
  • Dovoľte mi podeliť sa s vami o to, čo sme sa dozvedeli od očitých svedkov. Máme k dispozícii informácie z prvej ruky, opisujúce továrne na výrobu biologických zbraní na kolesách a koľajniciach. (Colin Powell, 5. februára 2003)
  • Irak má možnosť použiť zbrane hromadného ničenia do štyridsiatich piatich minút. (Tony Blair, 7. marca 2003)

Aj slovenskí politici uvádzali nepravdivé tvrdenia

  • Existujú jasné dôkazy, že Irak ešte stále disponuje aj prostriedkami na ohrozenie bezpečnosti regiónu... Naďalej vyvíja a vyrába zbrane hromadného ničenia bez akejkoľvek kontroly medzinárodného spoločenstva. (Béla Bugár, podpredseda NR SR, 6. februára 2003)
  • Som presvedčený, že civilizovaný svet je ohrozený tým, že režim Saddáma Husajna vlastní zbrane hromadného ničenia. Svoju argumentáciu skúsim zhrnúť do jednoduchého sylogizmu. Hlavnou premisou tohto sylogizmu je tvrdenie: Diktátorský režim vlastní zbrane hromadného ničenia, ktoré v minulosti viackrát použil proti cudziemu aj vlastnému obyvateľstvu. Vedľajšou premisou sylogizmu je tvrdenie: Diktátorský režim v Iraku podporuje teroristické skupiny a spolupracuje s nimi. Záver sylogizmu je: Diktátorský režim v Iraku vážne ohrozuje bezpečnosť civilizovaného sveta. Sylogizmus je pravdivý, ak sú správne obidve jeho premisy a ak záver logicky z týchto dvoch premís vyplýva. Myslím, že v tomto prípade, aj po včerajšom vystúpení ministra zahraničných vecí Spojených štátov Colina Powella je tento fakt len ťažko spochybniteľný. (Daniel Lipšic, podpredseda vlády SR a minister spravodlivosti, 6. februára 2003)

A čo z toho sa ukázalo byť pravdou? Slovami inak veľmi proamericky nakloneného novinára Štefana Hríba:
„Zbrane hromadného ničenia sa nenašli, ani dôkaz o priamom spojení s al-Káidou, a dôsledky vojny nie sú omnoho menej desivé, než jej príčiny.“ (.týždeň 13/2007)

Zábava