Zlatý úsvitVýsledky výskumu akademických pracovníkov aténskej Panteion University ukazujú, že mladí voliči (16 – 25 rokov) v Grécku podporujú a volia politickú stranu Zlatý úsvit prevažne preto, lebo sa stotožňujú s jej nacionalistickým programom. Zo všetkých parlamentných strán v krajine má práve táto najpresvedčenejších mladých voličov. Týmto je spochybnené doteraz často udávané vysvetlenie, že mládež volí Zlatý úsvit kvôli ekonomickej kríze alebo z protestu. Zdá sa, že nasledujúce grécke generácie budú viac pronárodne orientované.

Zlatý úsvit sa v ostatných parlamentných voľbách z júna 2012 stal druhou najpopulárnejšou politickou stranou medzi voličmi vo veku od 18 do 34 rokov. Celkovo vo voľbách skončil na piatom mieste so ziskom necelých siedmych percent.

Výskum politických preferencií mladých Grékov spracoval tím sociológov pod vedením profesorky Alexandry Koronaiou. Práve mladí voliči Zlatého úsvitu sú zo všetkých strán najviac stotožnení s jej programom. Výsledky preukázali, že mladí voliči odmietajú nálepky „neonacizmu“ alebo „fašizmu“, ktorými je táto grécka nacionalistická strana často označovaná. Zlatý úsvit považujú primárne za nacionalistickú stranu, ktorej predstavitelia nie sú tzv. profesionálni politici, ale idealisti, často pripravení obetovať pohodlie pre dosiahnutie svojich cieľov.

Vedúci výskumu sa snažili zistiť aj to, prečo títo mladí Gréci nepodporujú ľavicové strany, napr. Syrizu (koalíciu radikálnej ľavice), dnes druhú najsilnejšiu grécku parlamentnú stranu, ktorá je niekedy označovaná za antisystémovú. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že ľavicové strany zásadne podporujú imigráciu z tretieho sveta a multikulturalizmus, čo veľká časť gréckej mládeže odmieta. Za skutočne protisystémovú opozíciu považujú iba Zlatý úsvit.

Mnohí mladí voliči a sympatizanti sa podľa výskumu kriticky stavajú k liberálnej demokracii, jej inštitúciám, procedúram a politickej triede. Zdá sa, že negatívne vnímajú výsledky desaťročia trvajúcej éry liberálnej demokracie na helénskom poloostrove a zamýšľajú sa nad politickými alternatívami. To preukazujú aj zistenia o pozitívnejších postojoch k autoritatívnejším formám vlády. Grécko v 20. storočí zažilo rôzne vládne formy a systémy.

Profesorka Koronaiou si pri interpretácii výskumných dát nedokázala zachovať objektívny prístup. V závere totiž navrhuje zaviesť nové programy na boj „s rasizmom a fašizmom“ medzi mladými ľudmi. Je však otázne, či to ešte môže pomôcť. Zlyhanie súčasného systému a predchádzajúcich gréckych vlád sú príliš očividné. Ako kedysi povedal francúzsky prezident François Mitterand: „hoci mladí ľudia nemajú vždy pravdu, spoločnosť, ktorá ich ignoruje a násilne potláča, sa mýli vždy.“ Vtedy sa to týkalo ľavicových parížskych protestov z mája 1968, teraz je kontext značne odlišný. A čo ostatná Európa? Stane sa boj za národné prežitie a kultúrnu identitu bojom nastupujúcich generácií?

Zábava