Vladimír PutinNa tejto planéte žije 7,2 miliardy ľudí, ale Spojené štáty americké sa boja iba jedného muža – Vladimíra Putina. Pretože ruský prezident prakticky na každej fronte novej studenej vojny účinne reaguje na kolektívnu výzvu krajín Západu. Strach robí s človekom divy – Putin bol tento rok magazínom Forbes druhýkrát po sebe označený za najmocnejšieho človeka na svete.

O Rusoch sa traduje, že im trvá dlho, kým osedlajú kone, ale potom cválajú ohromne rýchlo. Po trpezlivej liečbe kolabujúcej ruskej ekonomiky medzi rokmi 1999 a 2007 začal Putin bojovať proti postupnému západnému obkľučovaniu svojej krajiny. V Sýrii, na Kryme a na Ukrajine zažil Západ ponižujúce porážky a jeho postup sa zastavil. V dôležitej energetickej hre to budú ruské, nie západné, ropovody a plynovody, ktoré budú dominovať euroázijskej pevnine.

Ale namiesto rátania geopolitických úspechov by bolo poučnejšie pokúsiť sa pochopiť, ako Putin dokázal udržať Rusko v hre.

Putin, viac ako akýkoľvek iný líder na svete, vďaka svojim skúsenostiam z KGB rozumie tomu, ako USA postupujú. Modus operandi Američanov – v synchronizácii s Britmi – spočíva na organizácii pučov, rebélií a prevratov v krajinách, v ktorých sa dostanú k moci nacionalistickí vodcovia. Irán, Čile, Ekvádor, Venezuela, Panama a Ukrajina sú klasickými príkladmi.

John Perkins spomína vo svojej knihe Spoveď ekonomického nájomného vraha (Confessions of an Economic Hitman) z roku 2004, ako on a ďalší podobní ekonomickí „vrahovia“ boli posielaní do rozvojových krajín ako konzultanti, aby podplatili alebo donútili diplomatov, ekonómov, úradníkov a politikov pre spoluprácu s USA. Väčšinou uspeli, ak by však neuspeli, potom by CIA do krajiny vyslala „šakalov“ – profesionálne vytrénovaných zabijakov za účelom fyzického odstránenia tých, ktorí by stáli v ceste úplnej americkej dominancii.

Tento dvojúder ekonomických a reálnych zabijakov bol v praxi pri vytváraní banánových republík tak efektívny, že USA museli iba zriedka napnúť svaly. Medzi výnimočnými prípadmi, kedy USA museli použiť armádu pri presadzovaní obchodných cieľov, je Irak a do určitej miery aj Líbya.

Putin vie, že USA sa pokúsili a naďalej sa budú pokúšať o zmenu režimu v Rusku. Ako bývalý dôstojník KGB, umiestnený vo východnom Nemecku, chápe, že rozvratné sily čakajú iba na vhodnú príležitosť. To je presne dôvod, prečo z Ruska vykázal nebezpečné organizácie ako USAID a British Council, ktoré slúžia ako zásterky anglo-amerických tajných služieb.

Jedna z vecí, ktorú treba pochopiť, je, že Putin sa osobitne zaoberal kontrarozviedkou, čo je kľúčové pre pochopenie, prečo je rozhodujúcim hráčom,“ píše Joaquin Flores na internetovej stránke organizácie Center For Syncretic Studies. „Kontrarozviedka nie je iba o odhaľovaní špiónov, ale hlavne o boji proti činnosti agentov, ktorí infiltrujú inštitúcie za účelom ich likvidácie zvnútra.

Paralelou k americkým čiernym operáciám je otvorená vojna. Americká ekonomika – a tiež ekonomika jej britského spoločníka – je vojnovou ekonomikou. Kremlinský poradca Sergej Glazjev v júni pri okrúhlom stole v Moskve povedal: „Američania získali z každej vojny v Európe – prvej svetovej vojny, druhej svetovej vojny, studenej vojny. Vojny v Európe sú prostriedkami ich ekonomického zázraku, ich vlastnej prosperity.

Pokračujúce šarvátky na Ukrajine sú očividne zámienkou a návnadou, aby bolo Rusko zatiahnuté do priamej vojenskej konfrontácie s ukrajinskou brannou mocou, z čoho by vznikla regionálna vojna v Európe.

Ruská reakcia je dvojitého charakteru. V prvom rade tým, že sa odmieta zapojiť do otvorenej vojny s Ukrajinou, udržuje Američanov frustrovaných. Nečinnosť Washingtonu na Ukrajine bola výstižne opísaná jedným čínskym generálom všeobecne ako symptóm americkej strategickej „erekčnej disfunkcie“.

Po druhé, Putin využíva asymetrické stratégie na zastavenie – a napokon rozloženie – amerického impéria. Kľúčovým elementom tejto stratégie je útok na ústredný pilier americkej moci – na dolár. Rusko, aj s podporou ďalších členov BRICS ako Čína, India, Brazília a Južná Afrika, sa odťahuje od obchodu dominovaného dolárom – krok, ktorý významne zasiahne sotva rastúcu americkú ekonomiku.

Podľa finančného portálu Zero Hedge:

„Glazjevov súbor protiopatrení osobitne zasiahne najdôležitejšiu súčiastku americkej vojnovej mašinérie, teda tlačiareň americkej centrálnej banky FED. Putinov poradca navrhuje vytvorenie širokej proti-dolárovej aliancie krajín, ktoré sú ochotné a schopné prestať používať dolár vo svojom zahraničnom obchode. Členovia aliancie by teda upustili od držania menových rezerv v dolárových peňažných inštitúciách. Proti-dolárová koalícia by bola prvým krokom pri vytvorení protivojnovej koalície, ktorá môže pomôcť zastaviť americkú agresiu.“

Situácia na Ukrajine sa však môže eventuálne otočiť a stať sa katalyzátorom pre odpútanie Európy od USA. Sankcie proti Rusku totiž ohrozujú obchodné záujmy v Nemecku a iných západoeurópskych krajinách, ktoré počas uplynulých dvoch dekád prehĺbili svoje zväzky s ruskou ekonomikou. „Zrejme prekvapivo pre Washington, ale vojna o Ukrajinu sa čoskoro môže zmeniť na európsku vojnu o nezávislosť od USA a vojnu proti doláru,“ tvrdí portál Zero Hedge.

Moskva tiež presadzuje inštitucionálne zmeny. Nová rozvojová banka (New Development Bank), spoluvlastnená BRICSom, s kapitálom 100 miliard dolárov nebude iba čeliť vplyvu západných úverových inštitúcií, ale tiež sa bude snažiť zastaviť tok finančných prostriedkov z rozvojových krajín na Západ.

Súčasný úverový systém je účelovo deformovaný v prospech západných krajín, pretože pôžičky Svetovej banky a IMF sú spravidla podmienené viacerými podmienkami. Napríklad, keď tieto dve inštitúcie ponúkajú pôžičku, tak tá môže byť použitá na nákup tovarov a služieb iba zo Západu. Alebo pôžička môže byť využitá iba na stavbu vodnej priehrady, ale nie napríklad na stavbu rezervoárov pitnej vody.

Samozrejme, kvalifikované sily a materiály pre vybudovanie priehrad prídu z USA alebo Európy. A keď dôjde pitná voda, vytvorí to dopyt po – najmä západom vlastnených – nápojoch a fľaškových vodách. Nová banka preto udrie tam, kde to bude Západ bolieť najviac – na peňaženku.

Aj keď Putin mohol spraviť všetky správne ťahy na geopolitickej šachovnici, jeho oponenti nebudú iba pasívne sedieť a sledovať pád vlastného impéria. Ruský rubeľ je výrazne oslabovaný práve vtedy, keď je cena ropy významne znižovaná Saudmi na objednávku USA. Žiadne prekvapenie, Američania sa budú neúnavne snažiť oslabiť Rusko, keďže je to jediná krajina stojaca medzi Washingtonom a svetovou dominanciou.

Avšak Putin ako džudista vie, ako použiť silu svojho oponenti proti nemu samému. Tiež vie, že Západ je za zenitom a rozhodne nemá na to, aby sa pustil do konfrontácie s ruskou armádou. Putin sa sústredí na to, že Američania sa dopustia strategického prechmatu, ktorý bude nad ich sily, tým, že vystupujú proti Rusku a súčasne sa budú snažiť skrotiť ohromný ekonomický nástup krajín BRICS.

Ruský prezident má šťastie, že jeho veľkí spojenci v rámci BRICS ho naďalej v zápase so Západom podporujú. Aj India, aj Čína schvaľujú, že Moskva má legitímne záujmy na Ukrajine a na Kryme. Nedávno krajiny BRICS skritizovali Austráliu pre jej neuvážený návrh vylúčiť Putina zo summitu G20.

Tieto prísľuby podpory posmelili Putina, aby Západu ukázal prostredník. V roku 2012 nonšalantne vynechal summit G8 a toho roku iba pokrčil plecami, keď sa G8 opäť zmenila na G7 tak, ako tomu bolo počas studenej vojny (Rusku bolo pozastavené členstvo). Aj keď s členmi ako Kanada je G7 skôr iba na smiech.

Ak nás história niečo naučila, tak to, že Rusko zvykne svojich nepriateľov porážať na hlavu. Po Napoleonovi a Hitlerovi to môžu byť Američania, ktorí zistia, že dráždiť medveďa nie je bezpečné.


Článok bol publikovaný na internetovej stránke kanadského Centra pre výskum globalizácie. Jednotliví členovia redakcie sa nemusia s jeho obsahom úplne stotožňovať, napriek tomu ho považujeme za zaujímavý a podnetný pre slovenského čitateľa. (Redakcia Priezor.com)

Zábava