-Viktor OrbánPočas uplynulej soboty maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil pred členmi jeho vládnucej strany Fidesz na pravidelnom letnom tábore v rumunskom kúpeľnom mestečku Băile Tușnad, že éra liberálnej demokracie končí. Pre Maďarsko požaduje nový a neliberálny demokratický poriadok založený na kresťanstve, slobode a ľudských právach. Nech si o Maďarsku a jeho dejinnom pôsobení myslíme čokoľvek, sú to donedávna neslýchané myšlienky z úst premiéra s asi najsilnejším mandátom v liberálnych demokraciách sveta.

Orbán považuje globálnu ekonomickú krízu z roku 2008 za zlomový moment v európskych dejinách, ktorý je porovnateľný s medzníkmi z rokov 1945 alebo 1990. Liberálno-demokratický štát sa ukázal ako neživotaschopný projekt s nepretržitým zadlžovaním a rozpadávajúcim sa systémom sociálneho zabezpečenia. Maďarsko musí prestať so slepým nasledovaním západných systémov, ak sa chce vyhnúť pádu.

Maďarský premiér zdôraznil, že je potrebné vychádzať z národného princípu, podľa ktorého je národ organická komunita a nie iba súhrn jedincov, a z princípu práce ako kľúčovej hodnoty v spoločnosti. Za inšpiratívne pri hľadaní nového spoločensko-štátneho modelu považuje zriadenia Ruska, Činy, Indie, Singapuru a Turecka. Osobne dúfam, že sa naši južní susedia nechajú inšpirovať aj modernými dejinami starej Európy – Salazarov režim v Portugalsku by mohol byť pre Maďarsko nasledovaniahodnou alternatívou.

Čo znamená, že líder jednej z najúspešnejších strán v liberálnych demokraciách a premiér s asi najsilnejším demokratickým mandátom v Európe vyhlasuje, že liberálna demokracia končí a treba sa poobzerať po niečom novom a lepšom? Možností je viac, od nasledovania ideologických východísk národného konzervativizmu Fideszu až po prispôsobovanie sa tlaku nacionalistov zo silného Jobbiku.

Najpravdepodobnejšie bude, aj vzhľadom na zjavný Orbánov pragmatizmus, že starý lišiak iba zacítil stále silnejší vietor zmien. Ako som písal nedávno, budúcnosť starého kontinentu a jeho severoamerického „protektora“ vyzerá všelijak, len nie ružovo (ak teda opomenieme alegóriu na sodomitské harašenie). „Západ“ ekonomicky stagnuje a je len otázkou času, kedy ho dobehnú a predbehnú práve tie štáty, ktorými sa chce maďarský premiér inšpirovať a s ktorými chce tiež rozvíjať spoluprácu.

Iste, materiálne a výškou životnej úrovne bude „Západ“ ešte nejaký čas prevyšovať všetky ostatné krajiny, ale každá pesnička má svoj koniec. Pripomeniem tak dôležitý demografický úpadok starého kontinentu a postupné nahrádzanie pôvodných európskych ľudí imigrantmi z tretieho sveta, čo so sebou prináša ďalšie nepriaznivé dôsledky v podobe rozpadu sociálnych systémov, nárastu kriminality a cudzineckej kolonizácie.

Áno, nielen „Západ“ má tieto a iné problémy, ale akoby iba „Západ“ proti nim nič efektívne a adekvátne nepodniká, radšej sa zaoberá zachraňovaním tej či onej banky alebo propagáciou zvrhlostí všetkého druhu a formy. Loď sa potápa, ale muzika stále hrá a na palube sa tancuje. A kruh sa uzatvára. Bola to práve liberálna demokracia, hoci ako logický dôsledok širších dejinných procesov a kontextov, ktorá „Západ“ priviedla tam, kde je, z pozície absolútnej dominancie ešte v prvých desaťročiach minulého storočia pod splaškový odtok, kde sme dnes. Je len spravodlivé, nech táto beštia konečne vydýchne poslednýkrát.

Treba dodať, že u Orbána nejde iba o jednorázové vyhlásenie, ale relatívne dlhodobú tendenciu. Spomeňme si len na nedávnu hystériu okolo novej maďarskej ústavy pre jej národno-konzervatívnu povahu s nedávnym dodatkom, ktorý umožňuje Národnej banke celkom solídnu mieru kontroly nad finančníckymi machináciami.

Predseda maďarskej vlády rovnako konzistentne postupuje aj v súbojoch s „občianskymi aktivistami“, o čom hovoril tiež na sobotňajšom mítingu. Tretí sektor podľa Orbána presadzuje zahraničné záujmy na úkor maďarských národných záujmov, teda je to piata kolóna – žiaľ, nie taká ako vtedy v Madride, žiada sa dodať.

Pred pár mesiacmi jeho vláda zistila, že cez nórske fondy je financovaná jedna opozičná (a, samozrejme, pokroková) politická strana, čo vyhodnotila ako miešanie sa do vnútorných záležitostí štátu a žiadala kontrolu nad týmito finančnými tokmi zo zahraničia, čo znamenalo zastavenie prílevu tohto „dôležitého zdroja príjmov pre občiansky sektor v krajine“. Klobúk dole. Maďari sa v tomto jednoznačne inšpirujú ruskou politikou.

A aj vo vzťahu k slovanskej veľmoci je jeho pragmatizmus zjavný. Navrhuje, aby Maďarsko znížilo mieru svojej ekonomickej naviazanosti na Západ v prospech vyrovnaného obchodu so Západom ako aj s Východom. Súčasné zhoršovanie vzťahov s Ruskom otvorene označuje za nepriaznivé pre Európu a pre Maďarsko, preto oponuje sankciám a prehlbuje spoluprácu s Ruskom, ako dokazujú okolnosti dostavby jadrovej elektrárne Paks.

Nech už si teda myslíme o Maďarsku, jeho dejinnom vplyve, stále neutíšených revizionistických snahách či iných nepriaznivých aspektoch čokoľvek, dnes má táto krajina premiéra, ktorého im vzhľadom na súčasné pomery môžeme závidieť nielen my. A to bez ohľadu na zrejme vypočítavo-pragmatické dôvody jeho slov a činov, stále lepšie ako inšpirácia zhubnou ideológiou moderného liberalizmu.

Zábava