„Hurá, hlúpneme“(Berlín, 3.6.2014) Na jednej strane reči o budovaní „vzdelanostnej spoločnosti“, v ktorej má byť dominantnou produkcia vedomostí a poznania, na druhej strane postupné a systematické znižovanie nárokov na študentov všetkých úrovní (často aj s podporou samotného učiteľského stavu). Tento zjavný paradox potvrdzujú aj najnovšie správy z Nemecka, kde sa vážne uvažuje o skrátení vyučovacieho času a kde sa opäť znížili nároky pre získanie kvalifikácie z druhého stupňa základnej školy.

Podľa predstaviteľov nemeckej vládnej strany CDU je súčasný stav pre žiakov príliš stresujúci a náročný. Na niektorých školách sa totiž vyučuje až do 45 hodín týždenne a žiaci tak nemajú dostatočné možnosti k voľnočasovým aktivitám a sociálnym kontaktom. Preto navrhujú, aby sa maximálna dĺžka týždenného školského vyučovania stanovila na 35 hodín.

Avšak nielen dĺžka školského dňa je problém. Napríklad, v Berlíne sa ukazuje, že stále viac žiakov má ťažkosti dosiahnuť požadované študijné výsledky. Ľahká pomoc. V máji sa berlínska školská správa rozhodla znížiť nároky pre úspešné ukončenie druhého stupňa základnej školy (Hauptschule) a následné prijatie na gymnázium, učňovku alebo integrovanú školu. Odteraz bude tiež ľahšie zmaturovať.

Voči týmto opatreniam sa však zdvihli aj protestné hlasy. Zdá sa však, že v trende znižovania vzdelanostných štandardov sa bude pokračovať. Jedným z deklarovaných cieľov Európskej únie a jej členských štátov v oblasti školstva je budovanie „vzdelanostnej spoločnosti“. Bude to však s menej vzdelanými ľuďmi možné?

Zábava