Karel SchwarzenbergNa prelome rokov 2011 a 2012 schválili obe komory českého parlamentu zmenu ústavy, ktorou bola nahradená dovtedajšia nepriama voľba prezidenta parlamentom priamou voľbou občanmi.

Prvé kolo voľby nového českého prezidenta, ktorý nahradí vo funkcii Václava Klausa, sa uskutočnilo 11. a 12. januára tohto roku. V týchto dňoch (25. a 26. januára) sa odohrá druhé kolo, v ktorom proti sebe stoja dvaja najúspešnejší kandidáti z predchádzajúceho kola – Miloš Zeman a Karel Schwarzenberg.

Česká republika je vo svete známa tým, že jej občania sú politicky tvrdohlaví. V roku 2003 hlasovalo proti vstupu do Európskej únie 22,67 % občanov ČR, u nás pre porovnanie sa našlo iba 6,2 % odporcov vstupu. Je to slušné číslo, keď si pripomenieme hysterickú kampaň za vstup, v rámci ktorej sa „zázračne“ zjednotila celá mediálna, politická a kultúrna fronta. Podobne sa u našich západných susedov teší slušnej podpore prezident Klaus a to napriek tomu, že bol často terčom osočovania a útokov zo strany masmédií, predstaviteľov EÚ a rôznych „mimovládnych“ spolkov.

Nech je, aký je, ale Klausovi treba uznať, že ohľadom mnohých tém verejne hovoril nepopulárnu pravdu (EÚ, dlhová fiškálna politika či Kosovo). Môžeme tiež spomenúť viacerých zaujímavých senátorov (napr. Jaroslav Kubera) či europoslancov (Ivo Strejček), ktorí sa často neboja ísť so svojím názorom proti prúdu. Aj z dôvodu tejto osobitnej českej povahy a tiež pre kultúrnu blízkosť sú akékoľvek demokratické radovánky „u bratov“ zaujímavou „podívanou“.

Pozoruhodnosťou týchto volieb je však osoba Karla Schwarzenberga, ktorý je v českej verejnosti známý aj ako „kníže“, keďže pochádza zo šľachtického rodu. Knieža si získal masovú podporu médií a najmä tzv. umeleckej fronty. Keď si herec Martin Dejdar dovolil podporiť Zemana, scenárista a režisér seriálu Zdivočelá země, v ktorej hrá Dejdar hlavnú rolu, preto vyhlásili, že s ním nechcú v budúcnosti spolupracovať.

Pokrokoví intelektuáli dokonca napísali, že zosnulý Václav Havel by určite podporil Schwarzenberga a preto sa ním môže zaštiťovať v kampani. 172 hercov, režisérov a ďalších podobne dôležitých ľudí podpísalo tzv. druhú výzvu trojkráľovú, v ktorej sa českí voliči prehovárajú, aby podporili v druhom kole práve „Karla“. Nehovoriac o ďalších koncertoch, podpisových akciách a mítingoch, skrátka česká umelecká pospolitosť sa toľko neangažovala asi od čias anticharty.

Karel Schwarzenberg je označovaný za konzervatívneho politika, sám to o sebe vyhlasuje a dočítame sa to o ňom aj v novinách. Zdá sa, že sa Orwell pomýlil, keď vo svojej slávnej knihe 1984 písal, že pri zavádzaní Newspeaku sa bude radikálne znižovať slovná zásoba. Vyzerá to totiž tak, že skôr začnú jednotlivé slová strácať svoj význam ich nesprávnym a zavádzajúcim používaním. Na Schwarzenbergovi je totiž konzervatívny asi len jeho štýl obliekania. Pripomeňme, že tento politik hlasoval za rozšírenie možnosti potratov. Trochu prekvapivé pri konzervatívcovi, nemyslíte? To však nie je všetko.

„Konzervatívec“ Schwarzenberg hlasoval za uzákonenie tzv. registrovaných partnerstiev homosexuálov. Najnovšie začal podporovať aj adopcie detí homosexuálmi. Psychológ Danial Štrobl sa pre homosexuálny webzin výstižne vyjadril, že „Karel Schwarzenberg je pro mě představitel osvíceného moderně uvažujícího šlechtice, který je schopen své názory přizpůsobit vývoji společnosti. Áno, Schwarzenberg vhodne prispôsobuje svoje názory dobe. Je to nepochybne pragmatické, ale nie konzervatívne.

Podobnou logikou sa riadil aj vtedy, keď podporil ruskú feministickú skupinu Pussy Riot alebo nezávislosť Kosova. V prípade plánovanej inštalácie amerického radaru v ČR však stál proti väčšine českej verejnosti, keďže ju podporoval, ale tam hrali rolu asi iné záujmy, všakže? A jeho podporovatelia na to aj tak radi zabudli.

Domnievam sa však, že v prípade Karla Schwarzenberga nepôjde len o pragmatizmus, existujú indície, že k rôznym úchylnostiam nemal nikdy ďaleko. Niečo napovedá skutočnosť, že v októbri 2012 otváral pražskú výstavu viedenských akcionistov Hermanna Nitscha, Günthera Brusa, Otta Muehla a Rudolfa Schwarzkoglera. Pri tej príležitosti „kníže“ vyhlásil, že obvykle neotvára výstavy, ale keďže sú mu akcionisti veľmi blízki a na ich „umení“ prakticky vyrastal, rád urobil výnimku.

O aké umenie však ide? Akcionisti pri tvorbe svojich diel používajú mŕtvoly a krv zvierat, ako aj ďalšie „netradičné“ materiály. K najznámejším akciám Güthera Brusa patrí, že sa zamazal fekáliami, pil moč a masturboval pri speve rakúskej hymny. Predstavenia Hermanna Nitscha sú podľa wikipedie rituály, „pri ktorých sú zabité zvieratá, ich vnútornosti a krv používané ako médium maľby (na plátno, človeka).“ Jeho diela si môžete pozrieť na tomto odkaze (len pre silné povahy). Ak jeho kniežacia jasnosť vyrastala na takomto „umení“, nedivme sa jeho politike. Ale chcieť ho za prezidenta?

Záverom chcem upozorniť na to, že tento článok nemá propagovať Zemana, domnievam sa, že českí voliči si budú vyberať z dvoch zlých kandidátov. Aké časté v demokracii...

Zábava