Viktor OrbánStrana Viktora Orbána zvíťazila vo voľbách v Maďarsku s takou väčšinou, že môže meniť ústavu. K tomu ako doplnok má ešte šovinistickejší Jobbik. Naše médiá túto tému veľmi nereflektujú, zaiste preto, lebo by tým nahrávali pred voľbami stranám, ktoré sa snažia hrať národnou kartou. Prinášame vám článok, ktorý vyšiel v nemeckých novinách s názvom „Fantómová bolesť“.


Nespracovaná minulosť, agresívna sebaľútosť a honba na obetných baránkov: prečo je volebné víťazstvo Viktora Orbána tak nebezpečné pre Európu

Tento muž pripomína Pyrrha. Čo si môže nakoniec Viktor Orbán s takýmto víťazstvom začať? Socialisti sú rozbití, liberáli skoro vyhasnutí. Slobodní demokrati, Orbánova vlastná strana, môže Maďarsku sama vládnuť a svojou obrovskou prevahou dokonca meniť Ústavu. Zdá sa, ako by mal Orbán pravdu, keď hovorí o „novej epoche“ v histórii krajiny.

Avšak zároveň je Maďarsko malou krajinou, začlenenou do omnoho väčšej Európy. Táto Európa – povedané: Európska únia – očakáva, že Orbán bude pokračovať s programom úspor a stability, ktorý pred jedným rokom začal nestraník Gordon Bajnai, program, ktorý bol stanovený MMF, Svetovou bankou a taktiež EÚ. Iné hospodárske možnosti neexistujú. Orbánove volebné sľuby, ak by sme ich premenili na politiku, by Maďarsko veľmi skoro zmenili na neriaditeľnú lodičku. Úspešné snahy Bajnaia a medzinárodného spoločenstva by boli zbytočné, Maďarsko by sa skoro znova nachádzalo na ceste ku štátnemu bankrotu.

Viktorovi Orbánovi, zdá sa, neostáva žiadna iná možnosť, ako robiť ďalej, ako doteraz. Alebo má vyjsť v ústrety patriotickým a nacionalistickým náladám v krajine? On ich použil a tak získal svoj podiel, že Jobbik, pravicovo-extremistická strana so svojou paravojenskou odnožou sa stala treťou najväčšou frakciou v parlamente. Avšak susedné štáty Maďarska, v ktorých žijú veľké maďarské menšiny, sa už boja vývoja, kedy je im pripomínané jedno voľakedy podstatne väčšie Maďarsko. Zároveň sa v Bruseli vie, že Maďari, žijúci v diaspóre, predstavujú najväčšiu menšinu v Európe, často sú nespokojní a nostalgicky pozerajú na Budapešť.

Najtalentovanejší stredoeurópsky populista

Istotne je situácia iná, ako bola v deväťdesiatych rokoch na Balkáne. Avšak Európa nechce žiadne nové konflikty, v ktorých pôjde o národnosti, nacionalizmy, etnické menšiny a hranice. Ak v Orbánovej strane sa rozumie, že sa vidí v suverénnom Kosove model, ako riešiť problém takýchto menšín, je mnohým európskym politikom a funkcionárom nepríjemne. Aj v tomto bode bude Budapešť stáť pod prísnym dohľadom, a maďarská vláda bude mať málo hracieho priestoru.

Orbánov triumf sa preto rovná Pyrrhovmu víťazstvu. Namiesto toho, aby realizoval svoje volebné sľuby a zacielenie krajiny radikálne zmenil, bude jeho najväčší problém pozostávať v tom, aby unikol očakávaniam, ktoré sú teraz zacielené na najtalentovanejšieho populistu strednej Európy.

Albánska otázka, maďarská otázka

Maďari sú od základu nespokojní. Dôvody pre túto nespokojnosť sa podobajú vo všetkých krajinách, ktoré sa nachádzajú v prechode od komunistickej diktatúry a plánovaného hospodárstva k parlamentnej demokracii a k trhovému hospodárstvu. Avšak nikde inde, ako v Maďarsku, táto nespokojnosť a s touto premenou spojené obavy nemajú takúto zvádzajúcu podobu.

Totiž na juhovýchode Európy existujú predovšetkým dva historické problémy, ktoré ešte stále nie sú vyriešené: albánska a maďarská otázka. Albánci budú čoskoro, po Rumunoch, najväčším národom v tejto časti Európy – jeden vyslovene mladý národ, rozkladajúci sa vo viacerých štátoch, ktorého skúsenosti s vlastným národným štátom sú ešte relatívne nové.

Konflikt medzi Albáncami a Srbmi stál na začiatku rozpadu Juhoslávie, keď tí prví hľadali formu pre svoju národnú ambíciu, ktorá ešte neexistovala – zatiaľ čo poslední trvali na forme, ktorá síce existovala, avšak už prekročila svoj čas. Bude albánsky národ v budúcnosti trvať na vlastnom národnom štáte? Stále znovu sa hovorí, že Albánci, vo svojej väzbe na jednotlivé klany, nepestujú žiadne takéto zámery. Či to tak je, sa ešte len ukáže. Nikto nevie, čo sa má stať; pravdepodobne ani Albánci samotní.

Zatiaľ čo v albánskej otázke ide teda o budúcnosť, vracia sa maďarská na strach z minulosti: na mier z Trianonu v r. 1920, keď Maďarsko po páde Habsburskej ríše stratilo tri štvrtiny svojho teritória a dve tretiny svojho obyvateľstva. Jedna tretina všetkých etnických Maďarov sa zasa nachádzala vtedy mimo štátne hranice.

Údajne bol Trianon pre Maďarov väčšia katastrofa, ako Versailles pre Nemcov; avšak Trianon a Maďari nezískali rovnaký význam. Hitlerova „revízia“ mierových zmlúv z Versailles je úzko prepojená s druhou svetovou vojnou. Nemecký národ však spracoval svoju vlastnú minulosť, postavil sa k otázkam o vine a zodpovednosti a nahradil mýty písaním histórie. Nie však preto, že by Nemci boli lepší, alebo rozumnejší ako ostatní Európania, ale preto, že k tomu boli prinútení, pre ich vlastné dobro. Ostatní Európania mohli, ako obete histórie, ako nezúčastnení, alebo ako víťazi, vždy históriu zdokonalovať. Každý ju mení tak, ako sa mu hodí. To platí obzvlášť pre strednú Európu; stačí sa pozrieť do Rakúska, aby sme našli debaty, ktoré by boli v Nemecku nemožné.

V štátoch ako Rumunsko, alebo Maďarsko je to ešte horšie. Tu vôbec neexistuje otvorená konfrontácia s vlastnou históriou – preto môže Trianon až dodnes spôsobovať fantómové bolesti. Chronický nedostatok kritického historického vedomia si vytvára svoju vlastnú politickú verejnosť, ovládanú fanatickým idealistickým myslením, agresívnou sebaľútosťou a poľovačkou na obetných baránkov. Podobné existuje určite skoro všade v strednej Európe a na Balkáne. V západnej Európe, zdá sa, tieto snahy neregistrujú – až bude neskoro.

Problém pre Európu

Orbánovým víťazstvom sa zdá, že sa Maďarsko vráti k svojej nezvládnutej minulosti. Politické spektrum bude teraz celkom ovládané pravicou, s ešte radikálnejšími pravičiarmi na ich strane. Avšak títo noví extrémne pravicoví sú iného druhu, ako skoršie extrémistické skupiny. Tón viac neudávajú bizarní básnici, obskúrni fanatici a tí večne minulí. Jobbik disponuje malou, dobre vyškolenou elitou, študentmi, intelektuálmi, ktorí sú doma v modernom svete. Takéhoto protivníka je ťažšie ovládať, ako jeho predchodcov.

Ako bude Viktor Orbán zaobchádzať s týmito extrémne pravými? Aj na túto otázku očakáva Európska únia odpoveď. Pretože v novej Európe nemá toto prepojenie politiky nespokojnosti  s nacionálnym šovinizmom, žiadne miesto. Možno sa dá povedať, že v Európe dneška nemá ani ten potenciál, stať sa problémom pre celé spoločenstvo. Isté to ale nie je. Ak sa súčasná kríza vyostrí, vyjdú aj v iných prechodových štátoch Východu populisti a extrémisti z toho posilnení.

Môže sa preto stať, že maďarský problém sa bude čoskoro týkať podstatne viacej ľudí, ako len Maďarov. Európskym problémom prvého stupňa sa to zrejme môže ešte len stať v súvislosti s podstatne oslabenou, podstatne roztrieštenou Európskou úniou. Avšak aj to sa, bohužiaľ, nedá vylúčiť.

Autor: Richard Swartz , Süddeutsche Zeitung (Mníchov) z 30.04.2010

Zábava