Politici z Bruselu sa konečne dočkali. V opakovanom írskom referende padlo vytúžené ÁNO a teoreticky už nič nestojí v ceste eurobyrokratom v budovaní superštátu. Poďme sa trocha poohliadnúť, čo všetko predchádzalo dňu D, ktorý bol 2. 10. 2009. Predovšetkým to bol masívny nátlak na írskych voličov zo strany Európske komisie, írskej vlády, ako aj írskych členov Európskeho parlamentu. Otvorene sa hovorilo o tom, že ak Íri opätovne povedia NIE, ocitnú sa osamotení a prídu o pomoc zo strany Európskej únie, respektíve sa na nich zabudne pri čerpaní eurofondov. Michael O'Leary, majiteľ pravdepodobne najväčšej nízkorozpočtovej leteckej spoločnosti Ryanair, vynaložil na kampaň za ÁNO pol milióna eur a povedal, že ak Íri povedia NIE, Ryanair sa presťahuje z Írska.

Hlavným argumentom ľudí, ktorí propagovali ÁNO, bolo varovanie, že ekonomika Írska sa bez pomoci z EÚ zrúti. Írsko sa momentálne nachádza vo veľmi zlom postavení, keltský tiger prišiel o misku so žrádlom a je vychudnutý na kosť. V rádiu denno-denne hlásia, koľko ľudí v ten deň prišlo o prácu, čo sa pohybuje stále okolo jednej stovky, zatiaľčo optimistické správy o novovytvorených pracovných miestach počuť zriedkavo.

Lisabonská zmluva nehovorí o vytvorení nových pracovných miest, ani o záchrane starých, ale Íri momentálne blažene snívajú, že po definitívnom schválení Lisabonskej zmluvy sa vrátia k blahobytu spred piatich rokov. Vytriezvenie bude o to trpkejšie, pretože Írsko opúšťajú veľkí investori, ktorým Írsko môže ponúknuť akurát slabo vzdelanú a nesmierne drahú pracovnú silu, vysoké vstupné náklady a vysoké dane (ktoré sa neustále zvyšujú). Spoločnosť DELL asi zistila, že sa jej viac oplatí presťahovať do Poľska, zobrať všetkých poľských pracovníkov, ktorí tam pracujú a dať im o polovicu menej peňazí, plus využiť stimuly od poľskej vlády. Ale to iba na okraj, na pochopenie írskych reálií.

Argumenty zástancov NIE boli predovšetkým obava zo straty suverenity, zo straty svojho hlasu v európskom superštáte, ktorému budú dominovať veľké krajiny ako Nemecko či Francúzsko, obavy ohľadne zasahovania Bruselu do daňovej politiky Írska a v neposlednom rade aj obava ohľadom legalizácie potratov, pričom v tejto otázke je írska spoločnosť prekvapujúco jednotná. Ale ako sa hovorí, stáť si za svojimi ideálmi s prázdnym žalúdkom stojí veľa a Íri podľahli zlým časom. Vládna strana Fianna Fáil má síce momentálne najmenšiu podporu obyvateľstva vo svojej histórii, ale to jej nebránilo vynaložiť milióny na kampaň za ÁNO. Sekundovala jej najsilnejšia opozičná strana Fine Gael, čo nám môže pomôcť dotvoriť si obrázok o tom, čo to vlastne tá politika je.

Pár názorov od Írov na referendum:

  • Harry: „Ja hlasovať nepôjdem, aj tak to nemá žiadny zmysel. Raz sme povedali nie, tak čo ešte od nás chcú?“
  • Laura: „Nepôjdem hlasovať, veľmi tomu nerozumiem.“
  • Andrew: „Hlasovať pôjdem, budem hlasovať za Lisabonskú zmluvu. Prečo? Pomôže nám to prekonať krízu.“
  • Ruadhrí: „Hlasovať budem proti Lisabonskej zmluve. Lisabonská zmluva okliešťuje naše práva v prospech Bruselu, súhlasím so silnou Európou, ale nie s Európou iba silných politikov, odtrhnutých od ľudí a reality.“
  • James: „Ešte neviem, či pôjdem hlasovať. Je to veľmi podozrivé, referendum iba v Írsku a tá veľká mediálna masáž, vôbec sa mi to nepáči. Ale nechcem, aby sme my Íri vyzerali nevďačne, že sa otočíme Európe chrbtom. Naozaj ešte neviem.“

Môžete si tiež pozrieť, ako vyzerala v Írsku kampaň proti Lisabonskej zmluve.

Zábava