• V priebehu posledného mesiaca zadržali na bratislavskom letisku troch Nigérijčanov, ktorí pašovali vo svojom zažívacom trakte drogy (heroín a kokaín). Za ich činy im hrozí dlhoročné (v prípade jedného až doživotné väzenie), teda život na účet daňových poplatníkov.
  • Organizácia Amnesty International vydala správu o izraelsko-palestínskom konflikte z prelomu rokov 2008 a 2009. AI uviedla, že Izrael vykonával rozsiahlu deštrukciu infraštruktúry, ktorá išla vysoko nad rámec vojenskej nutnosti. AI nenašla žiadne dôkazy na podporu izraelských tvrdení, že by palestínstki bojovníci používali deti ako živé štíty. Naopak, podľa AI fakty skôr nasvedčujú tomu, že deti ohrozovali izraelskí vojaci tým, že ich nútili zostať v domoch už obsadených vojakmi. Niektorí zástancovia Izraela sa snažia Amnesty International vykresľovať ako zameranú proti Izraelu; AI však nešetrila ani jednu z bojujúcich strán: aj Hamas podľa AI páchal vojnové zločiny.
  • Napriek sľubom a vyhláseniam „umierneného“ premiéra Benjamina Netanjahua plánuje Izrael výstavbu ďalších 50 bytových jednotiek na okupovanom západnom brehu Jordánu (v osade Adam). Ide len o dielčiu realizácia väčšieho projektu, v rámci ktorého sa má vystavať 1 450 ďalších bytov.
  • Prezident Svetovej banky Robert Zoellick sa vyjadril, že rozvojové krajiny budú na prekonanie krízy potrebovať 350 až 650 miliárd dolárov. Tieto prostriedky by, ako ináč, mali poskytnúť rozvinuté štáty.
  • Saddám Husajn, Irak, zbrane hromadného ničeniaZverejnenie prepisov výsluchov bývyalého irackého prezidenta Saddáma Husajna, ktoré viedla FBI, opäť vyvracajú mýty Bushovej vojnovej propagandy. Saddám okrem iného potvrdil, že Irak nemal zbrane hromadného ničenia od prvej vojny v zálive a nemohol ich opätovne získať kvôli sankciám OSN. Saddám sa viac ako USA obával radikálnych moslimských vládcov v Iráne, podľa neho hrozilo riziko anexie južných šiítskych častí Iraku. Saddám bol zástancom sekulárneho štátu a aj preto bol proti Al-Kájde. Usamu bin Ládina považoval za fanatika. Saddámove výpovede teda vyvrátili všetky tvrdenia USA, prečo mala byť vojna proti Iraku opodstatnená. Tesne pred opustením prezidentského úradu v januári 2009 sa aj sám Bush vyjadril, že „väčšina tajných informácií“, z ktorých USA vychádzalo pri ospravedlňovaní agresie, sa „ukázala byť nesprávna“.

Zábava