Publikované: 26. február 2010

  • Ministerstvo obrany SR venovalo školské lavice z niektorých zrušených vojenských učební do Kosova, kde budú slúžiť „najchudobnejším multietnickým školám“, hoci v mnohých slovenských školách chýbajú kvalitné lavice. Vláda sa týmto chváli ako „humanitárnou činnosťou“.
  • Český najvyšší súd rozpustil Dělnickú stranu, pretože je údajne rasistická. Ide o prvý prípad rozpustenia politickej strany v Česku po novembri 1989.
  • Maďarský parlament schválil trestnosť „popierania holokaustu“, ktoré bude možné trestať 3 rokmi väzenia. Iba 1 z 386 poslancov maďarského parlamentu hlasoval proti návrhu. Takáto legislatíva bola prijatá na podnet Európskej únie; maďarský ústavný súd v minulosti rozhodol, že zákaz popierania holokaustu obmedzuje ústavné právo na slobodu prejavu.
  • Teodor BaconschiRumunský minister zahraničných vecí Teodor Baconschi sa pri diskusii s francúzskymi politikmi vyjadril, že niektorí Rómovia môžu mať genetické predispozície na páchanie kriminality. Za to ihneď čelil obvineniam z rasizmu a zaujatosti. Jeho vyjadrenie bolo odstránené zo stránky ministerstva a ministerstvom vyhlásené za nevhodné. Podstatou kritiky nebolo to, či povedal niečo pravdivé alebo nepravdivé – problémom bolo, že prekročil hranice politickej korektnosti.

Publikované: 13. február 2010

    Edvard Beneš, Benešove dekréty, zákaz popierania
  • Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh zákona, podľa ktorého malo byť trestné spochybňovanie Benešových dekrétov. Benešove dekréty sa okrem iného týkali vyvlastnenia majetku ľudí deportovaných po vojne z Československe (najmä maďarskí a nemeckí občania). Za takéto verbálne trestné činy malo hroziť až 5 rokov väzenia, návrh však neprešiel.
  • Parlament odmietol novelizáciu zákona o ochrane nefajčiarov tak, že by obsiahla globálny zákaz fajčenia v podnikoch. V platnosti tak ostáva súčasná sporná úprava.
  • Podľa prieskumu spoločnosti Political Capital asi 20 % Maďarov sa stotožňuje alebo má blízko k extrémistickým postojom.
  • Francúzska ministerka pre rodinu Nadine Moranová chce presadzovať, aby sa moslimskí prisťahovalci do Francúzska povinne zriekli nosenia burky. I prezident Nicolas Sarkozy si myslí, že v sekulárnej francúzskej spoločnosti burka „nemá miesto“.
  • Viaceré európske noviny zverejnili minulý týždeň text „výzvy za slobodu prejavu v Iráne“. Tieto isté denníky však sú ticho o tom, že aj vďaka Európskej únii sa úspešne presadzuje zákaz revizionistického skúmania holokaustu takmer po celej Európe. Keď iránsky prezident na toto poukazuje, je často obviňovaný z antisemitizmu.
  • V Holandsku bola zákonom zakázaná zoofília: pohlavný styk so zvieratami, ako i výroba a šírenie pornografie s touto tématikou. Doteraz pochádzalo z Holandska podľa odhadov asi 80 % zoofilných pornografických materiálov.

Publikované: 03. február 2010

    Tadeuzs Pieronek, Židia, antisemitizmus
  • Poľský biskup Tadeusz Pieronek sa vyjadril, že Židia zneužívajú holokaust na svoje finančné a propagandistické ciele. Podľa neho si tiež „užívajú pozornosť médií, pretože sú napojení na silné finančné skupiny, majú enormnú silu a bezpodmienečnú podporu Spojených štátov“. O pár dní na to však už svoje vyjadrenia stiahol a ospravedlnil sa za ne. Okrem iného povedal, že keď nazýval šoa (hebrejské slovo pre holokaust) „židovským vynálezom“, myslel tým len slovo šoa a nie holokaust ako taký. Biskup má už 75 rokov, avšak tlak politickej korektnosti ho aj na sklonku jeho kariéry – kedy mu vlastne už nič veľmi nehrozí – donútil jeho slová odvolať. Cynik by povedal, že celý tento incident je vlastne potvrdením Pieronekových pôvodných vyjadrení.
  • Britský súd prikázal bielej nacionalistickej strane BNP zmeniť si stanovy tak, aby sa jej členmi mohli stať aj nebieli obyvatelia. Kritici to vnímajú tak, že z hľadiska filozofie strany ide o podobne absurdný krok, ako keby Ficovi vyčítali, že vo svojej strane nechce pravičiarov alebo židovskej obci prikázali prijímať aj kresťanov a moslimov.
  • Podľa prieskumu verejnej mienky vo Francúzsku až 65 % občanov je za úplný zákaz nosenia burky. Vláda chce zatiaľ zakázať nosenie burky len vo verejných úradoch pre zamestnankyne, avšak mimo nich má byť ďalej povolené. Dánsky premiér Lars Rasmussen sa nedávno vyjadril, že v demokratickej spoločnosti nemá burka miesto a bude sa preto vo svojej krajine pokúšať o jej úplný zákaz.
  • Americký minister obrany Robert Gates podal návrh zákona, ktorý umožňuje v americkej armáde slúžiť homosexuálom. Ešte minulý rok o prijatí tejto úpravy rozhodol prezident Barack Obama. Doteraz, ak bola zistená homosexualita u nejakého člena americkej armády, nemohol v nej vojak ďalej slúžiť.

Publikované: 24. január 2010

    Dušan Čaplovič, Rómovia
  • Podpredseda vlády Dušan Čaplovič odsúdil protest proti rómskej kriminalite, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň v Leviciach. Odôvodnil to tak, že: „Dnes sú to Rómovia, zajtra to pre nich budú Židia, potom to budú inak zmýšľajúci, inak rozmýšľajúci ľudia a budú proti všetkým – takto začal Hitler a takto začína aj pán Kotleba.“
  • V Holandsku sa začal súdny proces s predsedom Strany slobody, Geertom Wildersom, ktorý je súdený za „urážku islamu“. Wildersov film Fitna z roku 2008 poukázal na nebezpečenstvo moslimského radikalizmu a demografickej zmeny Európy. Wilders poukázal na to, že hoci sloboda prejavu je v Európe „tesne pred zánikom“, bude bojovať za svoje oslobodenie. Jeho právnik podotkol, že v tomto procese nejde len o Wildersa, ale týka sa budúcnosti celej Európy.
  • Dánsky premiér Lars Rasmussen vyhlásil, že tradičné islamské odevy burka a nikáb nemajú v jeho krajine miesto. „Symbolizujú názor na ženy a ľudstvo, ktorý úplne odmietame a proti ktorému chceme bojovať,“ povedal Rasmussen. Podľa neho je Dánsko „otvorená, demokratická spoločnosť... Z tohto dôvodu nechceme v dánskej spoločnosti vidieť tento odev.“.
  • Podľa prieskumov verejnej mienky v Rusku narastá nacionalizmus. Podľa posledného z nich viac ako polovica Rusov uznáva heslo „Rusko Rusom“. Po zverejnení týchto výsledkov prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že bude treba použiť „tvrdé tresty“ na potlačenie „xenofóbie“ v krajine.
  • Americký najvyšší súd znovu potvrdil trest smrti pre Mumiu Abú-Jamala po tom, čo sa tento odvolal. Abú-Jamal bol členom Strany čiernych panterov a okrem iného v roku 1981 zavraždil policajta Daniela Faulknera. Jamal však tvrdí, že obvinenia sú vykonštruované z rasistických dôvodov.
  • Podľa štatistík OSN vlani zahynulo v Afganistane najviac civilistov od pádu talibanského hnutia. Ani vyše 8 rokov po invázii sa teda Američanom nepodarilo nastoliť v krajine poriadok.

Publikované: 10. január 2010

  • Z 822 miliónov eur, ktoré malo Slovensko za uplynulý rok od EÚ k dispozícii na rozvoj vzdelania a vedy, využilo iba 272 miliónov. Z celkového rozpočtu EÚ na vedu a vzdelanie na roky 2007 – 2013 Slovensko využilo len 1,6 %, hoci časovo z tohto obdobia ubehlo už 33 %.
  • Kurt Westergaard, Mohamed, karikatura
  • V Kodani sa 28-ročný prisťahovalec zo Somálska pokúsil zavraždiť autora známych karikatúr Mohameda Kurta Westergaarda. 74-ročnému karikaturistovi, ktorý bol práve doma s vnučkou, sa podarilo pred útočníkom skryť v bezpečnostnej miestnosti a vyčkať do príchodu polície. Od uverejnenia spomínaných karikatúr v roku 2005 dostáva pravidelne vyhrážky smrťou, bol nútený sa niekoľko razy sťahovať a je pod policajnou ochranou. Nepokoje vyvolané zverejnením karikatúr mali v roku 2005 za následok vyše 150 obetí na životoch v rôznych častiach sveta, početné útoky na dánske veľvyslanectvá či občanov v zahraničí.
  • Americký prezident George Bush hovoril v roku 2003, keď USA spolu s inými štátmi napadli Irak, o „koalícii ochotných“. Táto fráza už nebude veľmi použiteľná – po odchode britských a amerických vojsk ostali Američania v krajine sami
  • Dokonca aj v Turecku majú problémy s miestnymi Rómami. Keď po hádke s majiteľom istej kaviarne neskôr skupina Rómov rozbila jej výklad, dav asi 1 000 Turkov napadlo miestnu rómsku komunitu a podpaľovali im domy a autá. Turecké úrady sa preto rozhodli 74 Rómov presídliť.
  • Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád informoval, že jeho krajina bude požadovať reparácie za škody, ktoré utrpela počas druhej svetovej vojny. Ustanovil už komisiu, ktorá ma vyčísliť výšku náhrady. Po vypuknutí druhej svetovej vojny si Irán zachoval svoju neutralitu, čo však nevyhovovalo spojencom, a tak ho v roku 1941 obsadili: z juhu Briti a zo severu Sovieti, aby získali kontrolu nad jeho ropnými rezervami. Keďže bol okupovaný víťazmi vojny, primeraných náhrad sa zatiaľ nedočkal.

Publikované: 02. január 2010

    Lajčák, Miroslav, rozvojová pomoc
  • Vzhľadom na hospodársku krízu minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák pripustil, že tento rok Slovensko rozvojovú pomoc možno poskytne „len“ 10 krajinám. Na túto časť rozpočtu je vyhradených 3,2 milióna eur (minulý rok to bolo takmer 6 miliónov a rozvojovú pomoc sme poskytli 19 krajinám). Na kritiku mimovládnych organizácii Lajčák reagoval tak, že bude hľadať všetky možné vnútorné rezervy, aby mohla ostať rozvojová pomoc minimálne na úrovni roku 2009. Podľa neho ide o „jednu z našich priorít“ – posielať peniaze Slovákov do štátov ako Keňa, Etiópia, Sudán či Afganistan.
  • Pápež Benedikt XVI. vyzval vo svojej vianočnej omši obyvateľov bohatších krajín, aby zaujali voči imigrantom ústretovejší „postoj prijatia“. Pápež vykreslil prisťahovalcov ako ľudí, ktorí utekajú zo svojich domovských krajín pred prenasledovaním, intoleranciou a chudobou.
  • Nemecký minister zahraničných vecí Karl-Theodor zu Guttenberg sa vyjadril, že podľa neho demokracia nie je vhodným politickým systémom pre Afganistan.
  • Srbským vyšetrovateľom sa podarilo nájsť ľudí, ktorí boli údajne svedkami zabíjania srbských civilistov na orgány kosovskými Albáncami. Dodávajú, že títo svedkovia majú veľký strach, čo je zrejme aj dôvodom, prečo sa ich neobjavilo omnoho viac. Už v apríli minulého roka upozornila bývalá vysoká funkcionárka súdu OSN pre ľudské práva Carla del Ponteová, že kosovskí Albánci v júni 1999 uniesli do severného Albánska 100 – 300 prevažne srbských civilistov, z ktorých časť podrobili mučeniu, ale o ostatných sa vzorne starali. Následne ich previezli na kliniku neďaleko Tirany, kde ich usmrtili a ich orgány rozpredali.
  • Ani nástup nového amerického prezidenta Baracka Obamu veľmi nepomohol vývoju situácie v Afganistane. Tá sa zjavne zhoršila: v priebehu roku 2009 tam bolo zabitých 304 amerických vojakov, oproti tomu za rok 2008 „len“ 151. Obama zároveň poslal do krajiny ďalších 30 000 vojakov, pričom americké úrady pripustili, že väčší počet bojujúcich bude zrejme znamenať aj vyšší počet obetí. Počet mŕtvych civilistov sa odhaduje na okolo 2 000.
  • Najvyšší rabinát štátu Izrael vydal nariadenie, podľa ktorého hotely, reštaurácie a iné zariadenia nesmú vystavovať vianočné stromčeky či používať iné „kresťanské symboly“. Skupina rabínov „Loby za židovské hodnoty“ zároveň avizovala zásah proti tým, ktorí toto nariadenie porušia; aj iní rabíni vyzývajú na bojkot a vyhrážajú sa stiahnutím „košér“ certifikátov v prípade týchto podnikov.
  • Izrael zatkol asi dvadsať demonštrantov, ktorí protestovali proti minuloročnému útoku Izraela v pásme Gazy. Deň predtým zase židovskí vojaci zastrelil troch Palestínčanov, ktorí sa pokúsili utiecť z pásma Gazy – na ktoré je už Izraelom tretí rok uvalená blokáza – do Izraela.

Zábava