Izraelský pozdravVážení čitatelia, prinášame vám rozhovor s palestínskym migrantom, ktorý na vlastnej koži pocítil štát Izrael. Jeho výpovede sú stále desivé, hoci je od nich časový odstup už desiatky rokov.

Mohli by ste v skratke predstaviť seba a svoj osud Palestínčana?

Narodil som sa 15. júla 1936 v palestínskom Nábuluse, kde som absolvoval základnú školu a gymnázium. Po maturite v roku 1954 som už ako jordánsky občan nastúpil na pedagogickú školu v Ammáne. Keď som ju absolvoval, odišiel som pracovať do Kuvajtu ako učiteľ. Za ostrú kritiku šejkovského totalitného režimu ma po troch rokoch zavreli a potom vyhostili, a tak som odišiel študovať do Európy. Niekoľko mesiacov som prežil vo Viedni a koncom roka 1959 som bol prijatý na štúdium v Československu. V roku 1965 som absolvoval štúdium a promoval s titulom magistra farmácie.

Hneď nato som odišiel so svojou manželkou a malým deckom do Nábulusu, kde som si otvoril lekáreň. V roku 1967 obsadilo moje mesto a celý zvyšok Palestíny izraelské vojsko. Moja žena s dvomi deťmi boli v tej dobe v Československu na návšteve u rodičov.

Po niekoľkých mesiacoch som odišiel z okupovaných území a odcestoval som do Československa za svojou rodinou. Izraelské úrady nám však odmietli povoliť vstup do Palestíny, tak sme sa vrátili na Slovensko.

Svoj pobyt som využil k ďalšiemu vzdelávaniu: od roku 1972 do roku 1976 som pracoval na Ústave endokrinológie SAV v Bratislave ako ašpirant farmaceutickej fakulty. V roku 1976 som úspešne obhájil svoju dizertačnú prácu a získal titul CSc. a RNDr. Od roku 1976 do roku 1989 som žil a pracoval v Spojených arabských emirátoch.

Na začiatku som pôsobil ako generálny riaditeľ firmy Gulf Pharmaceutical v Dubaji, neskôr ako riaditeľ a spolumajiteľ farmaceutickej firmy Sermar Export Import. Zároveň som obchodne zastupoval niektoré československé firmy, napríklad Chiranu. V roku 1989 som sa s rodinou vrátil na Slovensko, kde som v roku 1993 získal slovenské občianstvo.

Od smrti mojej ženy v roku 1997 sa venujem písaniu kníh. Dodnes som vydal jedenásť titulov, v arabskom, českom a slovenskom jazyku. Žijem v Dunajskej Lužnej pri Bratislave.

Ako sa dotkol osud pôvodných obyvateľov Palestíny osudu vašej rodiny a priateľov?

Židia mi vzali to najcennejšie, čo človek má, domov a vlasť, a kvôli nim som sa stal utečencom a bezdomovcom. Vzali mi detstvo a detské sny, radosť z hrania sa s priateľmi, s loptou, na schovávanku a šplhania po stromoch.

Ukradli mi vôňu olivových stromov, citrónov, pomarančov, ktoré sme s otcom nasadili doma v Nábuluse v našej záhrade. Zbúrali nám domy a skonfiškovali naše pozemky a na nich postavili domy pre cudzích ľudí, židov z Európy a z Ruska. Zavreli moju mladšiu sestru, keď ešte nemala ani šestnásť rokov a mladšieho brata, keď ešte ani nezmaturoval a veľmi neľudsky ich mučili.

Na bratovu hlavu nasadili igelitové vrecko, zavesili ho za nohy a nechali ho v zime niekoľko hodín pod studenou ľadovou vodou. Dodnes ho prenasledujú nočné mory a trpí fóbiou zo zadusenia. Zabili mi desiatky bratrancov, príbuzných a stovky priateľov a bezdôvodne a chladnokrvne zabili moju staršiu sestru.

Ako vnímate postoj občanov Slovenska voči palestínskemu problému a aká je informovanosť o tejto problematike na Slovensku z vášho pohľadu?

Prevažná väčšina médií na Slovensku je v rukách sionistov a nikdy v nich nenájdete skutočný obraz diania v Palestíne. „Izrael je demokratický štát, bráni sa proti palestínskym teroristom,“ to je mantra médií a väčšiny slovenských politikov. Slováci, keď sa dozvedia pravdu, sympatizujú s Palestínčanmi.

Aké sú z vášho pohľadu vzťahy medzi náboženstvami v Izraeli a celkovo na Blízkom východe a ako sa v priebehu 20. storočia vyvíjali?

Napriek nárastu vplyvu extrémnych moslimských skupín je vzťah moslimov a kresťanov v Palestíne a na strednom východe naďalej veľmi dobrý. Židovstvo na druhej strane bolo a stále je nepriateľom oboch náboženstiev. Sionisti sa opierajú vo svojich nárokoch v Palestíne a iných arabských krajinách o židovskú interpretáciu Biblie, čo je moslimami a kresťanmi neakceptované. Preto sú jednotní v boji proti sionizmu a izraelskej agresívnej politike.

Ako hodnotíte súčasné udalosti v islamských štátoch severnej Afriky?

Veľmi negatívne. V štátoch severnej Afriky, hlavne v Egypte, sa posilnil vplyv moslimského bratstva, čo je umiernená odnož wahabizmu. Ľudia začali chápať negatívne dôsledky vládnutia týchto skupín a preto proti nim povstali.

Odkázali by ste niečo našim čitateľom?

Aby milovali svoju vlasť a chránili jej záujmy, boli hrdí na svoju históriu, tradíciu, jazyk a kultúru.

Ďakujem za rozhovor.

Zábava