Tento týždeň irackí politici vyzvali občanov, aby sa sami vyzbrojili a zabezpečili svoju obranu. Vojenské jednotky cudzích štátov prítomné na území Iraku toho nie sú schopné. Hoci za posledné mesiace stúpol počet amerických vojakov v krajine, násilnosti sa nijak neznížili, práve naopak. V Iraku každodenne zomierajú desiatky, niekedy stovky ľudí. Niekoľkonásobne väčší počet osôb je každý deň zranených. Sú medzi nimi civilisti, žurnalisti, policajti ale aj vojaci, či už americkí, britskí, irackí, slovenskí…

Cesta von z tohto pekla sa zdá byť v nedohľadne. Drvivá väčšina Iračanov si myslí, že ďalší prílev amerických vojsk len prilieva olej do ohňa a nepomáha udržiavať pokoj. Štatistiky to potvrdzujú. Takisto väčšina Američanov by rada privítala svojich krajanov doma. Odporcovia vojny tvrdia, že nijak nepomáha americkému ľudu. Naopak, prítomnosť amerických vojsk na Strednom východe a prehnaná podpora Izraela plodí nenávisť voči USA a celkovo západnému svetu, čo je živnou pôdou pre ďalšie vojny a terorizmus.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun sa nedávno vyjadril, že „nikto nemôže poprieť, že Spojené štáty zohrali významnú úlohu pri stabilizácii Iraku“. Z hľadiska obyvateľov postihnutých oblastí je to, mierne povedané, cynické. Aj keď taký charakter má aj OSN. Vojnoví štváči sa samozrejme ani v najmenšom neospravedlnili za to, že stá milióny ľudí zatiahli do vojny na základe veľkej lži o „zbraniach hromadného ničenia“, nehovoriac o stá tisícoch mŕtvych v dôsledku tejto „demokratizačnej misie“.

Zábava