Hliadky ĽSNS

Jednou z prvých aktivít Ľudovej strany Naše Slovensko smerujúcich k plneniu záväzkov vyplývajúcich z obsahu jej volebného programu je vytvorenie hliadok ĽSNS hliadkujúcich vo vybraných rizikových vlakových spojoch s cieľom spolupodieľať sa na znižovaní prejavov vandalizmu a protispoločenského správania sa agresívnych asociálov ohrozujúcich bezpečnosť slušných cestujúcich.

Strata rešpektu voči zákonom a pravidlám občianskeho spolunažívania

Pre moderné demokratické štáty, vrátane Slovenskej republiky, je charakteristickým znakom vysoká miera kriminality a stúpajúca zločinnosť ohrozujúca obyvateľov týchto krajín, ktorí sú v dôsledku toho nútení žiť v stále nepriateľskejšom a pre väčšinu z nich aj rizikovejšom prostredí.

V súvislosti s touto skutočnosťou teoretik John Lukacs v práci Demokracia a populizmus (2006) na str. 151 konštatuje, že po celom svete, no najmä v tom, čo sa nazýva ‚rozvinuté‘, moderné, demokratické štáty, kriminalita stúpa, a to strmo, počas posledného polstoročia. V dôsledku toho kriminalita, podľa mienky Johna Lukacsa nadobúda črty masovosti, a to okrem iného aj preto, že dnes rozdiely medzi profesionálnou a amatérskou kriminalitou akoby vymizli.

K podobnému názoru ako John Lukacs prichádza vo svojej práci Dvojsečná zbraň. Rub a líce americkej výnimočnosti (2003) aj významný politológ Seymour M. Lipset. Ďalším z celého radu významných politických mysliteľov poukazujúcich na nárast kriminality v moderných štátoch je Ralf Dahrendorf, ktorý v práci Hledání nového řádu (2007) za hlavné príčiny tohto trendu považuje proces globalizácie ako aj rozklad zažitých štruktúr, konkrétne rozpad práva a poriadku ako vo vlastnej krajine, tak aj po celom svete, čo sa najčastejšie prejavuje v tom, že určité kritéria postmoderného správania, v prvom rade ochota neprenasledovať relatívne nepatrné porušenie zákona, prenikla hlboko do verejných inštitúcií.

Jednou, aj keď nie tou najdôležitejšou príčinou vysokej miery zločinnosti, je vysoká miera humanizácie väzenstva a v mnohých oblastiach až nadštandardné podmienky života väzňov vyplývajúce z uplatňovania veľmi širokého a rozvinutého systému zabezpečenia práv odsúdených.

V dôsledku toho sa s ľuďmi vo výkone trestu neraz zaobchádza ako s chránenými osobami, práva a požiadavky ktorých, na rozdiel od veľkého počtu slušných a bezúhonných občanov tohto štátu, musia byť za každú cenu rešpektované a v čo najširšej miere aj realizované. Zvlášť v prostredí sociálne a ekonomicky slabšie postavených a situovaných skupín obyvateľstva, medzi ktorými významné miesto zaujímajú mnohí obyvatelia cigánskych osád, ako aj početné skupiny recidivistov, bezdomovcov a ďalších asociálov to nevyhnutne vedie k strate rešpektu voči zákonom a trestom, resp. k spochybňovaniu nutnosti konať len a výhradne v medziach existujúceho právneho poriadku a štandardných pravidiel občianskeho spolunažívania.

Výsledkom je slabnúci preventívno-výchovný účinok trestu, ktorý v očiach už spomínaných skupín obyvateľstva prestáva vystupovať ako varujúca a odstrašujúca sankcia a všadeprítomná obmedzujúca a regulujúca „autorita“. Pre mnohých z nich je odsudzujúci rozsudok a následný pobyt za mrežami skvalitnením ich životných podmienok (lepšia, kvalitnejšia a pravidelná strava, hygienicky vyhovujúce a slušné vybavenie ubytovacích priestorov, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, bezplatné odborné poradenstvo, možnosti štúdia, dobré podmienky na kultúrne, športové a iné vyžitie a mnohé ďalšie „vymoženosti“ nášho väzenského systému) v prostredí, ktoré je im známe a pobyt v ktorom pre väčšinu z nich nepredstavuje podstatný zásah do ich života.

V prípade, ak trest nevystupuje ako odstrašujúci a nevyhnutný dôsledok protiprávneho a protispoločensky motivovaného konania alebo, inak povedané, ak je neadekvátnym obmedzením práv a slobôd porušovateľov všeobecne záväzných noriem a predpisov, teda ak stráca schopnosť plniť svoj hlavný cieľ a poslanie, v takom prípade prestáva byť trestom, účinnou sankciou, vymedzujúcou hranice medzi spoločensky akceptovateľným a prípustným a medzi odsúdeniahodným a škodlivým.

Ak hovoríme o kriminalite a zločinnosti na Slovensku nie je možné ignorovať ten fakt, že páchanie trestnej činnosti rôzneho druhu a zamerania je najviac rozšírené v prostredí asociálne sa správajúcich skupín, medzi ktorými početné zastúpenie majú tie najchudobnejšie a najmenej socializované zložky cigánskeho obyvateľstva.

Potvrdením tejto skutočnosti je už dávnejšie vyjadrenie Roberta Fica, ktorý aj na základe svojich osobných skúseností a poznatkov získaných v pozícií predsedu väzenskej komisie vyhlásil, že každý druhý vo výkone trestu odňatia slobody je príslušník tohto etnika.

Uvedené konštatovanie predstavuje veľmi znepokojujúce zistenie a zároveň svedčí o naliehavosti riešenia problému páchania trestnej činnosti asociálne sa správajúcimi cigánskymi komunitami, v stále väčšej miere ohrozujúcich bezpečnosť obyvateľov mnohých obcí a miest nášho štátu.

Veď podľa prieskumu ESS (Európska sociálna sonda), zrealizovaného v rokoch 2002 až 2012, výsledky ktorého boli spracované zamestnancami Spoločenskovedného ústavu SAV (D. Fedáková, M. Kentoš, M. Homišinová, D. Husovský) Slováci, spolu s občanmi Ruskej federácie, Grécka, Ukrajiny a Maďarska patria k tým obyvateľom Európy, ktorí vyjadrili najväčšie obavy o svoju bezpečnosť, t.j. o bezpečnosť svojej rodiny a svojho majetku.

Odpovede respondentov sa týkali otázok typu: Ako bezpečne sa cítite pri prechádzke v mieste svojho bydliska po zotmení? Ako často, ak vôbec máte obavy, že váš dom/byt bude vykradnutý? Ako často sa obávate, že sa stanete obeťou násilného trestného činu?

Charakter odpovedí slovenských respondentov má vysokú výpovednú hodnotu, ktorá vyjadruje určitú nedôveru občanov voči štátu, konkrétne voči tým štátnym orgánom a inštitúciám, ktorých náplňou práce je práve ochrana a bezpečnosť obyvateľstva.

Zvlášť nebezpečným javom sa pre mnohých občanov nášho štátu žijúcich hlavne v obciach s vysokou koncentráciou cigánskeho obyvateľstva ukazuje kriminalita páchaná práve týmito skupinami obyvateľov dotknutých obcí.

Problém si vyžaduje realistický, nezaujatý, t.j. objektívny prístup k analýze príčin a faktorov podieľajúcich sa na jeho vzniku a pretrvávaní, ako aj náčrt a zdôvodnenie takých opatrení, ktoré sa budú vyznačovať vysokou mierou účinnosti a efektivity.

Východiskom a spôsobom takéhoto postupu nemôže byť politika utajovania, zamlčovania, skresľovania, resp. popierania daného problému ako aj zľahčovania rastúcich prejavov kriminálneho správania sa konkrétnych skupín obyvateľstva tak, ako sa to už dlhú dobu prejavuje vo vyhláseniach, postojoch a činnosti prevažnej väčšiny politických aktérov a mnohopočetných ľudskoprávnych organizácií, pre ktoré je politická korektnosť viac než poznanie reálneho stavu a priznanie si závažnosti danej problematiky.

Je najvyšší čas prijať účinné opatrenia na zamedzenie páchania trestnej činnosti zo strany asociálne sa správajúcich skupín obyvateľov Slovenska

Jednou z ciest (a vzhľadom k zložitosti daného problému nie však jedinou cestou) efektívnejšieho riešenia problému kriminality vyskytujúcej sa predovšetkým v prostredí asociálne sa správajúcich zložkách obyvateľstva, medzi ktorými prevažujú početné skupiny cigánskeho obyvateľstva, je realizácia politiky „nulovej tolerancie“, bez ohľadu na to, či ide o drobnú kriminalitu alebo o závažnejšie trestné činy.

Ústupčivosť a nedôslednosť ako aj časté bagatelizovanie a následné nepostihovanie aj tých menej závažných priestupkov, ktorých sa dopúšťajú všetky vekové kategórie obyvateľov cigánskych osád a usadlostí vedú týchto páchateľov k presvedčeniu o ich trestnoprávnej nepostihnuteľnosti.

Takýto prístup kompetentných štátnych orgánov, či inak povedané, zatváranie očí pred rastúcou agresivitou a porušovaním zákonnosti mnohými príslušníkmi cigánskeho obyvateľstva len povzbudzuje tých posledne menovaných k páchaniu ďalšej trestnej činnosti a utvrdzuje ich v presvedčení, že pre nich zákony a pravidlá neplatia, resp. že sa nachádzajú v akomsi právnom vákuu.

Ukazuje sa, že striktné vyžadovanie dodržiavania zákonnosti všetkými občanmi Slovenska, a to bez výnimky, ako aj dôsledná realizácia politiky „nulovej tolerancie“, je ten najlepší spôsob, alebo lepšie povedané, nevyhnutné východisko, ako donútiť všetkých obyvateľov Slovenska, cigánsku populáciu nevynímajúc, dodržiavať a rešpektovať právny poriadok a princípy občianskeho spolunažívania.

Nie je totiž možné, aby v štáte, ktorý sa deklaruje ako právny štát, jedna skupina jeho obyvateľov disponovala väčšími právami než tá druhá, aby pre jedných platila priestupková imunita a pre iných hrozba sankcií, aby pre jedných platili len práva a pre tých ostatných aj povinnosti a zákazy.

Ak hovoríme o prejavoch cigánskej kriminality, jednou, aj keď nie tou jedinou (tu je potrebné brať do úvahy aj vplyv rodinného prostredia, vplyv okolia, vplyv školských zariadení a pod.), avšak z môjho pohľadu rozhodujúcou príčinou, je nedostatočné fungovanie právneho štátu a zlyhávanie tých štátnych orgánov a inštitúcií, v náplni práce ktorých je okrem iného aj problematika prevencie ale hlavne odhaľovania a postihovania kriminálnych činov.

Jednou z otázok súvisiacich s danou problematikou je slabá vymožiteľnosť práva. Nie je možné, aby mladiství páchatelia trestných činov, ktorých z roka na rok pribúda, vrátane tých najbrutálnejších vrážd, boli z dôvodu veku trestne nepostihnuteľní. Plnú zodpovednosť za ich činy predsa nesú ich rodičia, ktorých je preto potrebné brať na zodpovednosť za skutky ich nedospelých detí. K tomu však v našich podmienkach nedochádza, preto sa aktuálnou javí nutnosť zníženia vekovej hranice trestnej zodpovednosti zo 14 rokov na jednotnú hranicu 13 rokov.

Ďalším z opatrení, ktoré môžu podstatnou mierou prispieť k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľstva a zamedzeniu páchania trestnej činnosti je nutnosť rozšíriť sieť policajných staníc do všetkých obcí s vysokou koncentráciou cigánskeho obyvateľstva.

Stála prítomnosť a permanentná hliadková činnosť príslušníkov policajného zboru (na efektívne fungovanie obecných polícií, ktoré nedisponujú potrebnými ľudskými a materiálnymi zdrojmi nie je možné sa plne spoľahnúť) v takýchto obciach bude zárukou účinného preventívneho pôsobenia a zvýšenia ochrany životov, zdravia a majetku ich obyvateľov.

V súvislosti s navrhovaným riešením neobstojí často používaný argument nedostatočného počtu príslušníkov policajného zboru, pretože podľa štatistických údajov a vzhľadom k celkovému počtu obyvateľstva sa SR zaraďuje ku krajinám s najväčším počtom policajtov. Skutočným problémom Slovenska je ich neefektívne rozmiestnenie, služobné zaradenie a pôsobenie v relatívne bezpečných lokalitách, v administratíve a v zahraničných misiách, pričom v obciach s vysokou koncentráciou cigánskych komunít a adekvátne tomu aj s vyššou mierou či už skutočnej alebo potenciálnej kriminality, v ktorých by príslušníci policajného zboru mohli v plnom rozsahu napĺňať heslo „pomáhať a chrániť“, je ich prítomnosť veľmi sporadická a skôr symbolická než reálna.

Úlohou štátnej moci (a ochrana bezpečnosti občanov je jednou z hlavných úloh štátnej organizácie) je zabezpečiť plnenie tejto významnej funkcie štátu, v opačnom prípade sa nemôžeme diviť, ak samotní občania vezmú výkon tejto funkcie do vlastných rúk cestou vytvárania občianskych hliadok v inkriminovaných častiach obcí a miest alebo dobrovoľnou účasťou v útvaroch domobrany v mieste svojho bydliska a pod.

Prvou „lastovičkou“, nahradzujúcou neefektívnu, presnejšie povedané absentujúcu činnosť štátnej a železničnej polície, je vytvorenie dobrovoľníckych hliadok ĽSNS pôsobiacich vo vybraných rizikových vlakových spojoch zameraných na prevenciu kriminality a ohrozovania bezpečnosti cestujúcich zo strany asociálne a v rozpore s pravidlami občianskeho spolunažívania sa správajúcimi cestujúcimi.

Osobne už 6 rokov využívam služby Slovenských železníc na trase Košice – Prešov a späť a bol som viackrát svedkom neprístojného konania agresívnych asociálov (vo väčšine prípadov išlo o príslušníkov cigánskeho etnika) voči sprievodcom a slušným cestujúcim, ktoré v niekoľkých prípadoch vyústilo do slovnej a následne aj fyzickej konfrontácie, pričom som počas uvedeného obdobia v tomto vlaku zaregistroval jednu jedinú policajnú hliadku.

Rozhodnutie ĽSNS o vytvorení vlastných hliadok určite v plnom rozsahu nevyrieši problém spoločensky neprijateľného a agresívneho správania sa mnohých asociálov pochádzajúcich z cigánskeho, ale aj necigánskeho prostredia. Význam podobných občianskych aktivít však spočíva v tom, že prijaté rozhodnutie ĽSNS upozorňuje verejnosť na zlú bezpečnostnú situáciu vo vlakoch Slovenských železníc, na podceňovanie tejto situácie, ako aj na absenciu účinných opatrení zo strany tých najkompetentnejších, t.j. vedúcich funkcionárov tejto prepravnej spoločnosti a Policajného zboru SR.

Navyše, ako pravidelný cestujúci využívajúci služby Slovenských železníc môžem potvrdiť tú skutočnosť, že konkrétna iniciatíva ĽSNS (okrem súhlasu a podpory zo strany cestujúcej verejnosti a služobného personálu) prinútila kompetentné miesta zaoberať sa daným problémom a prijať adekvátne opatrenia, čo sa prejavilo zvýšením hliadkovej a kontrolnej činnosti príslušníkov policajných síl vo vybraných vlakových spojoch.

Preto si myslím, že uvedená iniciatíva ĽS Naše Slovensko si zaslúži skôr pochvalu a pozitívny ohlas než kritiku a odsúdenie zo strany tých, ktorí svojou pasivitou a nezáujmom o skutočné riešenie problémov umožňovali agresívnym asociálom znepríjemňovať cestovanie slušným občanom využívajúcim služby Slovenských železníc.

Zábava