Do neznáma?Obdobie, kedy sa jeden rok končí a druhý rok začína, je pre mnohých ľudí a aj pre mnohé spoločnosti bilančným. Zhodnocujú, čo sa im podarilo či nepodarilo v minulom roku, a rozmýšľajú nad výzvami, ktoré na nich čakajú v roku budúcom. Je to aktuálne aj pre nás. Čo má Slovensko a Európa za sebou a čo pred sebou? Máme sa na nový rok tešiť alebo doňho vstupovať so skepsou a pesimizmom?

Dianie v Európe a vo svete

Dominantnou témou uplynulého roka sa v zahraničnej politike stala ukrajinská kríza. Presne pred rokom málokto predpokladal, čo všetko sa v krajine na východ od našej hranice udeje. Dnes sme podľa niektorých komentátorov v období novej studenej vojny medzi USA a Ruskom. Rok bude 2015 zrejme svedkom prehlbovania sa týchto zápasov. USA a EÚ sa budú musieť vysporiadať s krachujúcou Ukrajinou, v ktorej sa nová vládna garnitúra stáva čoraz nepopulárnejšou.

Rusko stojí pred otázkou, ako sa vysporiadať s ekonomickými problémami. Či zostriť ekonomickú konfrontáciu s USA oslabovaním dolára alebo potichu ustúpiť za súčasného zmiernenia protiruských sankcií zo strany USA a EÚ.

Vo vnútornej politike EÚ a USA sotva očakávať zásadnejšie zmeny. Podľa predpovedí má pokračovať postupný trend ekonomickej stagnácie, respektíve mierneho progresu a degresu. Rovnako sa neočakáva žiadna zmena demografického trendu starnutia a vymierania európskych národov, popri ktorej nastáva postupný nárast prisťahovaleckých komunít, ktoré sú výrazne mladšie a plodnejšie. Stará pravda, že budúcnosť patrí plodnejším, platiť neprestane, pokiaľ svet svetom bude.

Inak si liberálne impérium „Západu“, ktorého sme, žiaľ, súčasťou, pripísalo ďalšie triumfy v kultúrnej vojne proti rodine, národom a kresťanským princípom v spoločnosti. V ďalších „euroregiónoch“ a štátoch USA boli zavedené absurdné „homomanželstvá“ či sa zrušili pohlavne oddelené záchody na vzdelávacích inštitúciách. Revolúcia nezadržateľne pokračuje, v jej intenciách a cieľoch pracujú viac či menej usilovne všetky „západné“ vlády.

Mimoriadne pozitívny je však enormný nárast odporu proti tým či oným čiastkam liberálno-revolučnej agendy. Čo sa ešte pred pár rokmi zdalo nereálnym, je dnes realitou. Vo Francúzsku vyhral eurovoľby nacionalistický a euroskeptický Národný front, v Británii euroskeptický UKIP. V kedysi vzorne liberálno-socialistických škandinávskych štátoch rastie podpora národoveckých strán ako Dánska ľudová strana či Švédski demokrati, ktoré odmietajú bezbrehú imigráciu a najväčšie liberálne výstrelky.

Veľmi silné pozície majú nacionalisti aj v Rakúsku, Taliansku, Holandsku, Maďarsku či Grécku. Predsedkyňa Národného frontu Marine Le Penová je dnes asi najvážnejšou kandidátkou vo francúzskych prezidentských voľbách v roku 2017. Úspechom politických strán sekunduje aj rozmach občianskych hnutí. Identitárne hnutie Generácia Identity sa z Francúzska rozšírilo do mnohých krajín starého kontinentu, uplynulý rok stovky identitariánov pochodovali ulicami Viedne. V Nemecku sa desaťtisíce ľudí zhromaždili na podujatiach hnutia PEGIDA, ktoré desia nemecký establišment (najnovšie sa proti nim vyhranila premiérka Merkelová). Okrem islamizácie toto hnutie odmieta aj genderideológiu a politickú korektnosť.

Protisystémové myslenie sa rozširuje vo viacerých európskych krajinách. Atmosféra pre zmenu mnohých spoločenských pomerov sa pomaly pripravuje. Nárast podpory nacionalistických, tradicionalistických a identitárnych myšlienok je očividný aj na sociálnych sieťach, kde sa čoraz častejšie objavujú iniciatívy tohto typu s desiatkami tisícov podporovateľov. Rok 2015 podľa všetkého prinesie ďalší nárast odporu a ďalšie strety so systémom.

Dianie doma, dianie na Slovensku

Oproti turbulentnému dianiu vo svete bol rok 2014 na Slovensku pomerne nudným a nezaujímavým. Ani jedny z troch volieb nepriniesli nič skutočne prekvapivého, politické zemetrasenie sa Slovensku vyhýba. Personálne rošády, ku ktorým došlo, tiež nič zásadné nepriniesli.

Výnimku môže predstavovať nový prezident Andrej Kiska, podivný „filantrop“ s obrovskou mierou masmediálneho krytia. Jeho štáb poradcov a možno aj jeho osobné presvedčenie z neho robia, mimo Poľsko, asi najhlasnejšieho zástancu amerických záujmov v regióne, čo dokázal aj svojím včerajším „novoročným prejavom“. Ako prvý prezident súčasného štátu predtým otvorene a iniciatívne ponúkol našej protektorskej mocnosti možnosť mať logistickú základňu na našom území pod pláštikom vojenského paktu NATO. To tu ešte nebolo.

V roku 2015, ak sa nič nečakané nestane, žiadne voľby na Slovensku nebudú. Zmeny môžu nastať jedine v rovine spoločenskej a kultúrnej. Aj keď nič zásadné sa zatiaľ nerysuje. Protestné zhromaždenia tzv. pravice pod vedením hŕstky režimistických skrachovancov sotva môžeme brať vážne.

Siedmeho februára 2015 hladinu slovenskej spoločnosti sčerí konanie referenda o ochrane rodiny. Možno to bude udalosťou roka. Už dnes referendum nastavuje zrkadlo liberálnej tlači a rôznym samozvaným „osobnostiam“, ktoré stále otvorenejšie ukazujú vlastnú povahu, plnú nenávisti a manipulačných sklonov proti tým, ktorí majú iný hodnotový rámec, a dokonca aj proti demokracii, keď sa ňou nepresadzujú ich požiadavky. Tejto téme sa budeme venovať. Dodajme, že v septembri sa má v Bratislave konať druhý Národný pochod za život. Prekoná Košice z roku 2013?

Zmieniť treba aj stále pokračujúci vzostup alternatívnych médií, ktoré však majú pred sebou veľkú úlohu: musia sa čiastočne profesionalizovať a vždy kriticky overovať správy, ktoré prinášajú. Veľké zmeny čakajú aj pomery tlače hlavného prúdu, pretože medzi existujúce periodiká má pribudnúť nový denník, ktorý sponzoruje zatiaľ viac ako miliónovou investíciou aj firma Eset. Uvidíme, koho všetkého už tento rok „trh neuživí“.

Skrátka, Slovensko a svet čaká zaujímavý rok. Určité zmeny pomerov sú vždy možné, vyžadujú si však priloženie ruky k dielu a morálnu vážnosť. Na záver prajem našim čitateľom všetko dobré do Nového roku. Nech je s Vami vždy, všade a v každom ohľade Božie požehnanie a nech sa cez rok „vidíme“ čo najviac.

Zábava