November 1989Mantru o novembrovej nežnej revolúcii z roku 1989, ktorá nám priniesla slobodu, počúvame už každoročne v polovici jesene. Inak tomu nie je ani na 25. výročie „Novembra“. Vtieravá kampaň svojou tendenčnosťou a bezmyšlienkovým očierňovaním každého aspektu obdobia spred roka 1989 nepozná žiadne medze. Nafukuje sa aj zmysel samotnej „revolúcie“ – snáď si nikto vážne nemyslí, že by tu bez nej socializmus a východný blok trvali dodnes. Ten padol bez ohľadu na demonštrácie, štrngania kľúčmi a utvárania koridoru pre sanitky. Na to, čo priniesol, sa však treba pozerať realisticky.

Keď som sa zbežne prehrabal kvantami oslavných článkov a iných výstupov, ktoré médiá hlavného prúdu v tieto dni o „Novembri“ servírujú, vyvstala otázka, či náhodou mediálne oslavy Novembra 1989 neprekonávajú štyridsaťročné oslavy Februára 1948. Hoci Február 1948 bol historicky nepochybne významnejším – bez víťazstva KSČ v Česku, neschopnosti tzv. občianskych strán a samotných udalostí v politickej a bezpečnostnej sfére by sa povojnová ČSR len veľmi ťažko vtesnávala do východného bloku. Možno by bola ČSR napokon neutrálnym štátom alebo v postavení Titovej Juhoslávie.

Zmena režimu v roku 1989 bola naopak nevyhnutná, rúcal sa celý socialistický blok (v júni 1989 boli už v Poľsku slobodné voľby) a sami komunisti chceli v tichosti odskočiť od kormidla. Otázka teda nebola či, ale kedy. Samotné demonštrácie a dôvody ich masovosti (napr. prípad zabitého-nezabitého študenta Martina Šmída) budú zrejme navždy vyvolávať tiene pochybností o tom, do akej miery sa na celej veci podieľali tajné služby alebo predstavitelia padajúceho režimu. O neskoršom procese „prevzatia moci demokratickou opozíciou“ nehovoriac. Ale o tom inokedy.

Ak si s odstupom času prečítame požiadavky „vodcov Novembra“ a pozrieme sa na realizované opatrenia, zistíme, že tu absentovali dlhodobé vízie, vnímanie prichádzajúcich globálnych trendov alebo kritický geopolitický rozhľad. Namiesto odstránenia chýb predchádzajúceho režimu sa mnohé z nich ešte ďalej prehlbovali.

Napríklad o tak dôležitú deurbanizáciu a čo najširšie obnovenie agrárneho charakteru Slovenska, ktorý tak primitívne až zločinne zničili boľševici, sa nik nestaral. Situácia sa ešte zhoršila. Po ekonomickej transformácií a privatizáciách z 90. rokov zanikla značná časť priemyselných podnikov a poľnohospodárskych družstiev v regiónoch. Tým sa ešte omnoho výraznejšie posilnil trend vyľudňovania väčšiny slovenskej zeme, osobitne vidieka.

Tieto a iné turbulentné zmeny sociálno-ekonomického usporiadania spolu s postupne narastajúcim prívalom rozvratných ideológií zo „slobodného Západu“, ktoré by sa bridili aj komunistom starého razenia, sa priam ihneď prejavili v prepade pôrodnosti, ktorý je dodnes katastrofálny. V rokoch 1989 a 1990 bola úhrnná plodnosť na Slovensku ešte 2,08 dieťaťa na ženu (2,1 je minimálna nevyhnutná miera na dlhodobé udržanie vybranej populácie). O šesť rokov klesla táto hodnota pod 1,5 dieťaťa na ženu a situácia sa odvtedy nezlepšila (za rok 2013 je uvádzaný údaj 1,34).

A čo samotná sloboda? Miera politických slobôd bola po roku 1989 nepochybne podstatne rozšírená. Slobodné nadýchnutie 90. rokov však bolo postupne vystriedané plíživým návratom atmosféry zastrašovania, masmédiálnych hystérií voči osobám s nepohodlnými názormi a štátnej represie politických protivníkov. V roku 2006 bola na Slovensku rozpustená prvá politická strana od roku 1944.

Dnes to môže vidieť každý. Za verejné prejavenie pronárodného postoja alebo kresťanského stanoviska ste terčom útokov zo strany „nezávislých“ a ideologicky monolitných masmédií. Na stránkach tlače sa vám budú všelijakí „ľudskoprávni aktivisti“ vyhrážať trestnými oznámeniami a likvidáciou/zákazom vašich združení. Ak pracujete v inštitúcii financovanej z verejných prostriedkov a ste názorovo nepohodlným, presstitúti a režimistické „osobnosti“ začnú vyvíjať nátlak, aby ste boli prepustení z práce. Aj takto sa žije v krajine, do ktorej vraj „November“ slobodu priniesol.

Niektorí komunisti po roku 1989 varovali víťazov tzv. zamatovej revolúcie výrokom, ktorý nájdete spravidla v kryptách, v znení: „Čo ste vy, boli sme aj my. Čo sme my, budete aj vy.“ Slová, ktoré vystihujú ľudskú pominuteľnosť, vhodne charakterizujú aj dôsledky vystriedania nadvlády dvoch materialistických režimov v roku 1989. A práve tu a nikde inde musia začať aj všetky úvahy, prečo žijeme v takých podmienkach a takom systéme, ako dnes žijeme.

Zábava