Narodenie JežiškaAj rok 2013 nám speje k jeho kalendárnemu koncu (aj Vám sa zdá, že to ubieha každým rokom rýchlejšie?) a nachádzame sa v predvečerí Vianoc, najradostnejšieho kresťanského sviatku. Avšak, vnímajúc svet okolo nás, do veľkej radosti nadchádzajúcich dní sa primiešava aj trpká pachuť zármutku. Žiaľ, realita dnešných Vianoc v živote Slovenska je groteskná karikatúra oproti skutočnému zmyslu týchto slávnostných dní.

Moderné poňatie Vianoc je asi nasledovné: celý december (niekde aj november) sa verejné priestranstvá označkujú tzv. vianočnou výzdobou, ktorá pozostáva z ihličia, ozdobných gúľ, sviečok, svetielok a čiastok odevu Santa Clausa (podivná súčasť tradície niektorých západných krajín, dnes známy hrdina reklamných spotov sladeného nápoja). Hoci sa zdôrazňuje, že moderne máme chápať tie dni ako „sviatky pokoja a mieru“, paradoxne im predchádza obdobie najväčšieho zhonu v roku. Ľudia v chvate dokončievajú svoje stavovské povinnosti (študenti skladajú prvé skúšky, firmy sa pripravujú na „sviatkové“ výpadky v produktivite) a snažia sa kúpiť darčeky, vhodnú výzdobu, kapra, stromček a tak ďalej.

Samotné Vianoce, dnes stále častejšie vnímané len ako 24. december s príveskom dvoch voľných dní navyše, spočívajú v „povinnej jazde“ vzájomného odovzdania si darčekov, spráskania vianočnej večere a konzumácie čo najväčšieho množstva koláčikov. Na pozadí toho všetkého vyhrávajú obohraté vianočné „šlágre“, v televíziách sa miešajú staršie rozprávky s filmami o Santovi a mobilní operátori ponúkajú tie zaručene najvýhodnejšie ponuky takmer priamo „pod stromčekom“.

Stále menej a menej sa spomína, prečo vlastne toto všetko, prečo práve v ten čas sa odohráva toto každoročné divadlo. Asi každý na Slovensku ešte vie, z čoho pramenia Vianoce. V niektorých krajinách „Západu“ by som však za to ruku do ohňa nedal. Napríklad, v jednej zo škôl v New Yorku z dôvodov politickej korektnosti vyradili všetky kresťanské zmienky z textu vianočnej piesne Tichá noc. Tento extrémny prípad je súčasťou dlhodobo trvajúcej kampani proti Vianociam, v mnohých západných krajinách je totiž politicky nekorektné o Vianociach vôbec hovoriť, skôr sa hovorí iba o „prázdninách“ (podobne ako komunisti u nás sa snažili presadiť pojem „sviatky zimy“).

Na zaujímavý paradox poukazuje vo svojom článku Jakub Roth, ktorý píše o tom, ako sa mnohí v sekulárnej českej spoločnosti pozastavujú nad duchovnou vyprázdnenosťou moderných Vianoc, akoby však zabudli, že je to iba logickým dôsledkom odmietnutia kresťanského rozmeru týchto sviatkov. Rovnako, ako keď z Tichej noci vyškrtneme všetky náboženské zmienky, tak tá koleda stratí zmysel. Ak z Vianoc vymažeme slávnosť Narodenia Pána Ježiša Krista, stratíme ich duchovnú podstatu a ostane nám iba obyčajná materialistická kucapaca – oslava konzumu, ktorú vidíme všade okolo nás. Ako je to však s tými Vianocami?

Dňa 24. decembra je Štedrý večer, pripomíname si však organicky aj Adama a Evu, prvých rodičov, ktorí boli po prekročení Božieho príkazu vyhnaní z raja, následkom čoho až do konca sveta ostane ľudská prirodzenosť porušená. Pán Boh vtedy, keď ustanovil nepriateľstvo medzi potomstvom ľudským a potomstvom zlého ducha, sľúbil ľudstvu Vykupiteľa, ktorý umožní ľudskému pokoleniu dosiahnuť spásy. A príchod Vykupiteľa, Ježiša Krista, slávime na Štedrý večer, ktorý predchádza Svätej noci, a 25. decembra na slávnosť Jeho narodenia.

Pri tejto príležitosti naši predkovia slávnostne večerali a obdarúvali svoje dietky a prípadné služobníctvo, aby si tak pripomenuli štedrosť a dobrotu Pána Boha, ktorý poslal ľudstvu, z raja vyhnanému, Vykupiteľa, aby tí tak mohli svoju životnú púť na zemi opäť v nebi zakončiť. Toto je teda kardinálny význam Vianoc, príchod Spasiteľa, rozjímanie nad ktorým má tvoriť nezanedbateľnú súčasť prežitia týchto dní.

Myslime aj na to, že prví, ktorí sa pristavili pri jasličkách s narodeným Ježiškom, boli pastieri a nie mocnári, kráľ Herodes či „vševedúca“ židovská veľrada. Pán Boh tak ocenil nie materiálne bohatstvo či nadutú „múdrosť“, ale v prvom rade prostotu, čistotu srdca, zbožnosť a čestnosť jednoduchých a chudobných pastierov. Majme to na pamäti aj dnes, v dobe vlády konzumu a materializmu.

Sv. Bernard k tomu napísal: „Kristus vyvolil si to, čo je obťažné telu. On chcel už pri narodení svojom skutkom dosvedčiť, čo neskôr učil: pokoru, zaprenie seba, lásku ku krížu, poslušnosť detinskú. Veď čo-že učia stajňa, seno, jasle, plienky, slzy Boho-Človeka inšie, než pokánie, chudobu, hanbu a potupu, sebazapieranie a lásku ku krížom, ochotnú, radostnú oddanú poslušnosť Bohu?

Zábava