Denná tlačkVčera Národná rada SR zastavila návrh poslanca Škripeka, ktorou sa mala zvýšiť a precizovať ochrana maloletých pred ohrozením mravnosti hlavne v printových médiách, už v prvom čítaní. Za návrh hlasovalo 29 poslancov, proti hlasovalo 22 poslancov a zvyšní prítomní poslanci nehlasovali alebo sa hlasovania zdržali. Je zaujímavé, že väčšina vládnych poslancov sa hlasovania nezúčastnila (7 hlasovali za, 1 proti), aj keď programové vyhlásenie vlády sa hlási k takým hodnotám ako je rodina a výchova detí, ktoré tento návrh zohľadňoval. Štyria zákonodarcovia z SDKÚ-DS, ktorá sa názvom, zjavne mystifikačne, hlási ku kresťanstvu, hlasovali tiež proti (Dzurinda, Mikloš, Žitňanská a Štefanec). Hlasovaniu predchádzala búrlivá diskusia v médiách a parlamente.

O čo vlastne ide? Aj v súčasnosti existuje platný a účinný zákon č. 445/1990 Z. z., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. Aj súčasné znenie zákona obmedzuje predaj a rozširovanie tlače a ďalších vecí, spôsobilých svojím obsahom alebo charakterom ohroziť mravnosť alebo vyvolať pohoršenie, a to tak, že tieto môžu byť predávané a rozširované len v osobitných predajniach alebo iných priestoroch na to schválených obcou. Takéto priestory sa nemôžu nachádzať v blízkosti škôl, školských a náboženských zariadení. Predmetné tlačoviny a veci nemôžu byť vystavované vo výkladoch a verejne propagované, ich predaj a rozširovanie nesmú uskutočňovať osoby mladšie ako 18 rokov, ktorým rovnako nemožno povoliť vstup do schválených priestorov. Porušenie týchto zákonných pravidiel je penalizované peňažnými sankciami. Takýto právny stav u nás existuje viac-menej od roku 1990.

Podľa Škripekovho návrhu malo byť do zákona doplnené vymedzenie pojmu „ohrozenie mravnosti“, mala sa zaviesť povinnosť označovania daných vecí slovom „erotické“ a mal sa zakázať ich predaj a rozširovanie medzi nedospelými osobami. To je z vecného hľadiska všetko. Ide zjavne o minimálne zmeny, ktoré však mohli rozhodne znížiť prístup mládeže k erotickým materiálom. Návrhom sa reagovalo na erotizáciu mnohých tlačovín, keď sa „nahotinky“ objavujú aj na titulkách „serióznych“ časopisov pri ich snahe udržať či rozšíriť si svoj okruh zákazníkov. Poznajúc tieto fakty sa človeku nechce veriť, čo všetko obsahovala spoločenská či parlamentná diskusia.

Proti návrhu sa ozvali aj novinárske združenia, konkrétne Združenie vydavateľov periodickej tlače a aj Medzinárodný tlačový inštitút, vyhlasujúc, že uzákonenie návrhu by bolo „vážnym zásahom do slobody prejavu a umožnilo by cenzúru, ktorá je v Ústave Slovenskej republiky zakázaná.“ Aj podpriemerne inteligentnému čitateľovi musí byť jasné, že označenie niečoho za „erotické“ nepredstavuje ani cenzúru ani zásah do slobody slova. Ponúkajú sa dve možné vysvetlenia tejto nekompetentnej novinárskej výčitky – buď ide o diletantov, neschopných čítania s porozumením, alebo o manipulátorov. Obe možnosti výstižne vykresľujú snáď dve najčastejšie užívané žurnalistické techniky.

V podobnom duchu sa niesla aj kritika zo strany tzv. liberálnych poslancov. Lucia Nicholsonová (SaS) vyhlásila, že v návrhu ide o násilné a nedemokratické cenzurovanie médií. Ctená poslankyňa akosi zabudla, že v novembri 2012 to bola ona, kto hovorila o zatváraní do basy v súvislosti s negatívnymi názormi o registrovaných partnerstvách homosexuálov. Taktiež to bola jej materská strana SaS, ktorej poslanci hlasovali za kriminalizáciu niektorých názorov na historické udalosti. Nechám posúdiť čitateľov, či je väčšou cenzúrou označenie „erotické“ alebo uväznenie človeka preto, že popiera holokaust či inú udalosť, o ktorej je zakázané pochybovať.

V hlúposti a pokrytectve nechcel zaostať ani Ľuboš Blaha (SMER-SD), ktorý neskôr ako jediný vládny poslanec hlasoval proti. Svoje odmietavé stanovisko odôvodnil slovami: „Štát nemá diktovať ľuďom ako sa majú správať v spálni.“ S touto vetou môžeme súhlasiť, ale chýba tu súvis s prejednávanou problematikou, keďže v spálni sa väčšinou noviny ani iné veci nepredávajú. Ďalej sa Blaha vyjadril, že štát „by mal vytvárať priestor, ale nemal by rozhodne prikazovať a zakazovať ľuďom ako sa majú správať.“ Neviem, či o tom pán poslanec skutočne nevie, ale hlavnou funkciou práva je funkcia regulačná a regulácia spočíva spravidla práve v prikazovaní a zakazovaní určitých činností (napr. príkaz či povinnosť platiť dane alebo zákaz dopúšťať sa trestných činov).

Je smutné, že tento návrh nebol schválený na základe takýchto lživých a manipulatívnych argumentov. Dúfajme, že sa raz dočkáme beztrestnosti diskusií o všetkých historických udalostiach a účinnej ochrany detí a mládeže pred ich včasnou sexualizáciou.

Zábava