Svätí Cyril a Metod„Vysoký úrad zveľadenia kresťanského mena, ktorý zvláštnym spôsobom udelený bol blahoslavenému Petrovi, kniežaťu apoštolov, a jeho nasledovníkom, primal rímskych pápežov, aby sa postarali, žeby zvestovatelia sv. evanjelia ku rozličným národom okršleku zemského v rozličných dobách posielaní boli, ako to sama vec a rada milostivého Boha požadovať za dobré uzná.

Preto, ako poslali Augustína k Britanom na vzdelávanie ich duší, Patricia ku Hibernom (Irčanom), Bonifácia ku Germanom, Villebrorda ku Frísom, Batavom, Belgom, iných prečasto ku iným; tak tiež moc vykonávania úradu apoštolského u slovanských národov popriali Cyrilovi a Metodovi, mužom to najsvätejším: ktorých namáhaniu a najväčším prácam podarilo sa, že slovanské národy prijali svetlo evanjelia a od pozemského života privedené boli ku vzdelanosti ľudskej a občianskej.“ (Lev XIII., encyklika Grande Munus)

Sv. Cyril a Metod, títo dvaja najšľachetnejší apoštolovia slovanskí, boli vlastní bratia, i narodili sa na začiatku IX. storočia v Solúni (Thessalonike) v zemi Gréckej. Otec, vznešený cisársky úradník, menoval sa Lev (Leo), matka Maria. Bohabojní kresťanskí rodičia títo splodili sedem synov; Konštantín, ktorý neskôr prijal kláštorské meno Cyril, bol najmladším. Zbožní rodičia vynaložili všetok majetok a starostlivosť svoju, aby ich synovia v bázni Božej a vo vznešených vedách a umení vychovávaní boli.

Medzi všetkými synmi vynikali nábožnosťou a vlohami Cyril a Metod. Starostliví rodičia poslali ich na vysoké školy do Carihradu. Tu stal sa veľkými darmi ducha obdarený Cyril spoločníkom mladého cisároviča Michala a mal prístup ku všetkým vedám. V krátkom čase vynikal hlbokými vedami tak nad iných, že menovaný bol filozofom, to jest mudrcom. Jeho múdrosti nikto nemohol odolať pri vedeckých hádkach. I stal sa učiteľom ľubomudrctva (filozofie).

Metod naučil sa slovansky, i stal sa vysoko postaveným cisárskym úradníkom v Macedonii, kde už mnohí Slovania žili. Za krátky čas získal si svojou láskavosťou a pokorou dôveru sebe poddaných; no skazenosť mravov, aká vtedy u predstavených úradníkov, ba i na dvore cisárskom, panovala, naplňovala ho zármutkom. I rozjímal dlho a radil sa s Bohom, až konečne uzavrel svet márny opustiť a do tichého kláštora vstúpiť. I stal sa mníchom v kláštore Plychromis na vrchu Olympe.

Nezadlho nasledoval brata Metoda i Cyril. I on rozlúčil sa so svojou skvelou dráhou učiteľskou a s klamným svetom, a vstúpil do kláštora. V tejto samote našli obaja bratia, čo hľadali: opravdivú blaženosť a pokoj duševný. Vzdialení od hlučného sveta slúžili jedine Bohu, postievali sa prísno, čítavali a rozjímali sv. Písma, aby ich hlboký zmysel dokonale poznať mohli. V kláštorných úzkych chyžkách pri modlitbe a rozjímaní presvedčili sa, že je človek pre večnosť stvorený a že len v obcovaní s Bohom srdce spokojné obsiahnuť môže.

Chazari, národ polodivoký, bývali na brehu Čierneho mora za Chersonom; i požiadali ich pohlavári cisárovnu Theodoru, aby im poslala mužov, ktorí by ich vo viere kresťanskej vyučili. Patriarcha carihradský Ignác uzniesol sa s cisárovnou, že ku Chazarom pošlú Cyrila, aby im sv. Evanjelium zvestoval. Cyril prijal rád tento preťažký úrad, lebo priúčal sa bol reči toho národu. Vydal sa teda hneď s verným bratom svojím Metodom do Chersonu v Tauride, a hlásal za dlhší čas slovo spasenia Chazarom s veľkým prospechom.

Boh dobrotivý požehnal namáhavej ich práci apoštolskej; mnohí pohlavári Chazarskí a veľké zástupy ľudu prijali sv. krst. I poprial horlivému Cyrilovi milosrdný Boh tú milosť, že podarilo sa mu vynajsť hrob, v ktorom odpočívali kosti sv. mučeníka, Klementa I. pápeža. Svätý tento Otec bol za panovania cisára Trajana z Ríma do oných divokých krajov vypovedaný, kde okolo r. 100 po Kristu Pánu ako neohrožený náčelný bojovník sv. cirkve neďaleko mesta Chersona s ťažkou kotvou do hlbokosti Čierneho mora vhodený bol.

Dobrotivý Boh objavil zázračný spôsobom telo sv. mučeníka, a nábožní kresťania pochovali ho slávne, do hrobu na brehu morskom. Roku 861, dňa 30. januára vynašiel milosťou Božou osvietený Cyril hrob tento a našiel v ňom kosti sv. Klementa, o ktorom sám svätý apoštol národov Pavel pochvalne sa vyslovil. Pozostatky sv. Klementa uložili svätí bratia do drahocennej schránky a nosili ich na všetkých apoštolských cestách svojich.

Precestovali všetky mestá a obydlia Chazarov. Keď založili mohutnú cirkev, prosili ešte pohlavárov, aby svojich kresťanských otrokov na slobodu prepustili. Sv. Cyril navrátil sa naspäť do Carihradu a vstúpil do svojho tichého kláštora, do ktorého bol ho už sv. Metod predišiel.

Rastislav, panovník Veľkej Moravy, ktorá krajina zaujímala temer celé Uhorsko, Moravu a Sliezsko, počul, ako blahonosne pôsobili sv. bratia Cyril a Metod medzi Chazarmi; i poslal svojich pohlavárov ku gréckemu cisárovi Michalovi III. do Carihradu s prosbou, žeby tých horlivých vierozvestov i do jeho krajiny slovo Božie ohlasovať prepustil. Ihneď vybrali sa sv. bratia na ďalekú cestu a keď prišli do Bulharska, cez ktoré museli cestovať do Veľkej Moravy, ohlasovali i tu horlive slovo Božie.

Boris, panovník Bulharov, nechcel dlho počuť o svätom učení Kristovom. Svätý Metod, ktorý bol i výtečným maliarom, podal zarytému pohanovi obraz, ktorý živými barvami vyobrazoval strašný deň posledného súdu Božieho. Pohan žasol nad strašno-krásnym obrazom a, spasiteľnou hrôzou prestrašený, dal si význam jeho sv. Metodom vysvetliť. Boží muž vyobrazil mu vzletnými slovami, čo očakáva od tých, ktorí Boha neznajú a hriešny život vedú. I rozostrel sa pred zrakom jeho prestrašenej duše krásy učenia Spasiteľovho. Boris dal sa poučiť a prijal sv. krst s celým svojím národom.

Roku 863 prišli svätí bratia na hranice Veľkej Moravy a prijatí boli od natešeného ľudu s veľkou slávou. Na Velehrade, ktorý bol hlavným mestom krajiny, prijal ich knieža Rastislav veľmi srdečne. I započali hneď dielo apoštolské. Vyučovali národ v pravdách sv. viery, a to s takou mocou a pracovitou neunavenosťou, že v krátkom čase celý národ pokrstili. Sv. Cyril zostavil novú abecedu, ktorá posiaľ cyrilikou sa menuje, a sv. bratia preložili do slovančiny mnohé knihy bohoslužobné a zo sv. Písma Starého a Nového Zákona, ktoré do rúk národa vložili.

Polpiata roka pôsobili blahonosne sv. apoštolovia na Morave. Vystavili a zriadili veľkolepý chrám na Velehrade, ako i prvú kresťanskú školu. A toto ich horlivé a požehnané apoštolovanie vzbudilo závisť a krivé posudzovanie u niektorých okolitých nemeckých kňazov a biskupov, ktorí už predtým tu sv. vieru ohlasovali, no bez výsledku, poneváč ich národ nerozumel. Biskupi v Solnohrade a Pasove písali sv. Otcovi, Mikulášovi I., že slovenskí apoštolovia bludné učenie rozširujú a slovanskú bohoslužbu konajú.

Rímska stolica pápežská počula už dávno dobrý chýr o blahonosnom účinkovaní svätých apoštolov a keď boli i v Ríme osočovaní, povolal sv. Otec Mikuláš svätých bratov k sebe. Sv. Cyril a Metod vydali sa hneď poslušne na ďalekú a obťažnú cestu. Oni chceli čo verní synovia najvyšší rozkaz sv. Otca vyplniť, ktorý čo nástupca sv. Petra a námestník Spasiteľa Ježiša Krista riadi a spravuje sv. katolícku cirkev. Niesli i drahocenný poklad sebou – ostatky sv. Klementa, mučeníka a pápeža. Tak blížili sa s čistým svedomím ku večnému mestu.

Keď počul rímsky pápež Hadrian II., ktorý bol po Mikulášovi I. na stolicu sv. Petra vyvolený, že slovanskí vierozvestcovia s ostatkami sv. Klementa k Rímu sa blížia, išiel so všetkým kňažstvom a veľkým množstvom veriacich oproti nim a privítal s veľkou úctou osvietených hosťov. Ostatky sv. Klementa uložené boli s mimoriadnou slávou do baziliky, ktorá pod Konštantínom cisárom ku pocte tohoto nepremoženého mučeníka v Ríme vystavaná bola.

Svätí Cyril a Metod potom podávali potom obšírnu správu pred sv. Otcom v prítomnosti kňažstva o svojom apoštolskom účinkovaní na Veľkej Morave. A poneváč boli opísaní, že sa prehrešili proti ustanovizniam prastarým a proti sv. viere, že užívali pri službách Božích slovanskú mluvu, rozložili príčinu toho takými podstatnými a jasnými dôvodmi, že ich svätý Otec pochválil. I zložili u nôh pápežských slávnostnú prísahu, že pravej viery Kristovej až do smrti pridŕžať sa budú a v poslušnosti oproti sv. stolici rímskej zotrvajú. Pápež Hadrian vymenoval a posvätil ich za biskupov, áno i učeníkom ich rozdielne kňazské rády udeliť ráčil.

Svätí Cyril a Metod medzi ľudom

Svätí bratia mali sa vrátiť na Veľkú Moravu, aby spasiteľne apoštolské dielo dokonali. Ale Božej prozreteľnosti zaľúbilo sa, že sv. Cyril zomrel r. 869, dňa 19. februára; i bol v chráme sv. Klementa v Ríme slávnostne pochovaný, ačkoľvek zarmútená matka jeho telo v Carihrade pochované mať si veľmi žiadala. Kosti sv. Cyrila odpočívajú pri kostiach sv. Klementa, ktoré za mnoho rokov na svojich apoštolských cestách sebou nosieval. Na smrteľnej posteli riekol k milovanému bratovi sv. Metodovi: „Brat môj, navráť sa na Veľkú Moravu a vyučuj ľud pravde Božej!“

A sv. Metod navrátil sa čo posvätený biskup na Veľkú Moravu. Horlive pokračoval v diele apoštolskom. Vyučoval ľud neunavene v pravej viere Kristovej. Proti povstalým bludovercom bojoval zmužile. A keď po smrti Rastislavovej na panovnícky prestol zasadol kráľ Svätopluk, vyučoval a potvrďoval i tohoto. Keď Svätopluk povinnosti svoje zanedbával, karhal ho neohrožene; prečo i do vyhnanstva od neho poslaný bol.

Svätý muž odišiel do Blatonského kniežatstva ku vladárovi Kocelovi, ktorého pokrstil a vo viere vyučil. Ztade cestoval do Bulharska ku Borisovi; od neho, keď ho utvrdil vo viere už predtým prijatej, išiel do Dalmácie a Korutánska a všade rozširoval a upevňoval cirkev Kristovu.

Neúnavné a zdarné pôsobenie jeho vzbudilo mu znovu závistníkov. I obžalovali ho u pápeža Jána VIII., ktorý po smrti Hadrianovej sv. cirkev riadil, že oproti zásadám hreší, keď miesto gréckej a latinskej reči, ktoré posiaľ v úžitku boli, služby Božie v slovanskej reči koná. Sv. Otec Ján povolal horlivého vierozvestca do Ríma, aby ho vypočul.

Sv. Metod pospiechal ochotne ku stolici sv. Petra r. 880, i predostrel pred sv. Otcom a prítomnými biskupmi, že on vždy tej viery sa držal a tú učil, ktorú v prítomnosti v Pánu zosnulého pápeža Hadriana vyznal a pri hrobe kniežaťa apoštolov, sv. Petra, prísahou potvrdil; čo týče sa ale slovanskej bohoslužby, že on pre spravodlivé príčiny slovansky službu Božiu konal, v čom ho i pápež Hadrian pochválil.

Sv. Otec objal horlivého apoštola a vymenoval ho za arcibiskupa do tých kresťanských krajín, ktoré on sv. cirkvi vydobil. A keď sv. Otec niektorých biskupov vyvolil, ktorým mal byť sv. Metod predstaveným, prepustil ho na Veľkú Moravu s plnou mocou opatreného. Tú istú moc udelil mu neskôr i listovne.

Sv. Metod vykonával túto moc svedomite a horlive, akonáhle vrátil sa do svojho arcibiskupstva. I navštívil Česko a pokrstil Borivoja a jeho manželku Ľudmilu, ktorí tam panovali, a jeho kňazi za krátky čas obrátili i národ český na vieru Kristovu. Áno, i do Poľska cez Halič, kde vo Lvove biskupskú stolicu založil, až do Ruska zašiel a v Kyjeve biskupstvo zriadil. Po týchto veľkých prácach vrátil sa sv. Metod na Velehrad, kde ho predtým proti nemu poštvaný Svätopluk s otvoreným náručím prijal.

Sv. Otec Ján VIII., kládol na srdce listovne kráľovi Svätoplukovi, aby zbožného arcibiskupa neprenasledoval. Ešte mnoho blahonosného pôsobil sv. arcibiskup na Veľkej Morave, až konečne cítil, že musí sa skoro rozlúčiť so svetom. I naznačil svojho nástupcu, napomínal dôrazne kňažstvo a veriacich, aby v pravej viere vytrvali a cnostný život viedli a usnul tíško v Pánu, ktorého meno oslávil v toľkých krajinách. To stalo sa roku 885, dňa 6. apríla. Jeho sv. telo pochované bolo slávnostne na Velehrade, v chráme, Panne Márii zasvätenom.

Hneď po blahoslavenej smrti ctení boli svätí apoštolovia slovanskí Cyril a Metod v celej Cirkvi. K ich pocte slávená bola pamiatka u Čechov, Moravanov, Chorvátov a Slovákov atď. dňa 9. marca každého roku. Blahoslavenej pamäti sv. Otec Pius IX. preložil roku 1864, dňa 2. júna slávenie pamiatky sv. Cyrila a Metoda pre Čechov, Moravanov, Chorvátov a Slovákov (v biskupstve b.-bystrickom) na deň 5. júla slávnostnejším spôsobom (duplex I. Cl. absq. Oct.).

Sv. Otec Lev XIII., ktorý sv. cirkev blahonosne spravoval, vydal r. 1880, dňa 30. sept. svoju pozoruhodnú encykliku „Grande Munus“, ktorou toto slávenie pamiatky sv. apoštolov slovanských hore udaným spôsobom, v deň . Júla, na celú Cirkev kresťansko-katolícku rozširuje.

Svätí Cyril a Metod vyobrazujú sa spolu, prvý v rúchu mníšskom s písmom alebo relikviárom v ruke, druhý v rúchu arcibiskupskom s obrazom v roke; pri ich boku mladík s dvojistým krížom; pod nohami rozlámané modly.

Poučenie

Svätí Cyril a Metod opustili skvelú dráhu každodenného života a stali sa rozširovateľmi svätej viery medzi pohanským národom slovanským. Oni stali sa najväčšími dobrodincami národu tohoto. Veď bez svetla pravej viery nemôže byť žiaden národ šťastným, veľkým a vzdelaným. Oni hlásali tú svätú vieru, ktorá vrchy prenáša, nemocných uzdravuje, mŕtvych kriesi, všetky trápenia a bôle udusuje.

Kresťane, či i ty máš takúto silnú vieru? Či veríš, že je Boh, že je nebo, peklo? Sú dnes mnohí kresťania, ktorí toto neveria, alebo keď i veria, žijú tak, akoby na Boha neverili. Ty musíš obživiť túto svoju vieru; viera tvoja musí donášať dobré ovocie. Musíš nasledovať Ježiša Krista; lebo ináč viera tvoja zatratí ťa v deň hrozný posledného súdu.

Mnohí pohania predhadzovať budú nám osvietenie naše skrze pravú vieru a milosti, ktoré sme mohli dosiahnuť v rímsko-katolíckej cirkvi a ktoré sme zneužili. Ako sa vyhovoríme? Sv. Ambróz hovorí: „Naša viera je opravdivý poklad.“

A túto vieru rozširovali svätí Cyril a Metod neúnavne až do svojej blahoslavenej smrti. A Boh odplatil im toto apoštolské účinkovanie i tu na zemi i v sláve svojej. Ako kosti sv. Cyrila v Ríme, tak ctia sa kosti sv. Metoda na Velehrade v susednej Morave, kde odpočívajú. Keď vo vojnách chrám Panny Marie na Velehrade, kde uložené bolo telo sv. Metoda, porúcaný bol, dal ho r. 1190 pohraničný gróf, zbožný Vladislav, znovu vystavať, a pri ňom založil veľký kláštor rádu sv. Bernarda, ktorého mnísi hrob sv. Metoda verne opatrovali. Kláštor tento behom mnoho storočí veľmi musel trpieť, kým roku 1784 zrušený nebol.

V novejšom čase, najmä od r. 1863 obnovený bol chrám na Velehrade štedrosťou veriaceho ľudu a každoročne putujú ku tomuto prvému bývalému sídlu kresťanskej viery nábožní Moravania a susední Česi dňa 5. júla, aby pomodlili sa pri hrobe svojho apoštola a plnomocné odpustky dosiahnuť mohli.

Modlitba

Ó Bože, ktorý si nás skrze blahoslavených bratov a vyznavačov Cyrila a Metoda k jednote viery povolať ráčil, udeľ nám, prosíme Teba, aby sme my, ktorí radujeme sa z ich slávy, pre ich zásluhy kedysi do slávy večnej prijatí boli. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.

Prebrané aj s nevyhnutnými pravopisnými a edičnými zásahmi z knihy Životy svätých a svätích Božích, ktorá vyšla v roku 1907 v Trnave nákladom Spolku sv. Vojtecha. Podľa prastarých aj vtedy najnovších odborných prameňov, cirkevnými vrchnosťami schválených, zostavili Andrej Truchlý, Vincent Havlíček a Martin Kollár. (Redakcia)

Zábava