Tomáš AkvinskýUverejňujeme tento výňatok z jedinečného diela sv. Tomáša Akvinského (1224/5 – 1274) o láske k ľudom príbuznej krvi, aby sme tak reagovali na čoraz častejšie skresľovanie cirkevného učenia. Cirkev učí láske k blížnemu, ku každej ľudskej bytosti, napriek tomu nepotláča prirodzené preferencie v tejto čnosti. Je prirodzené a chvályhodné, keď otec viac miluje svoje deti ako deti iného. Rovnako je prirodzené, keď nám je bližší viac národ náš ako iné národy. Preto nemajú pravdu tí, ktorí tvrdia, že nacionalizmus nemožno zosúladiť s kresťanstvom. Naopak, nacionalizmus je pozitívnou prirodzenosťou, vyvierajúcou zo samotnej podstaty človeka. (Redakcia)

XXVI.8. Či sa má viac milovať ten, ktorý je s nami pokrvne spojený?

Námietka 1: Zdá sa, že sa nemá milovať viac ten, ktorý je s nami pokrvne spojený. Je totiž napísané (Prís. 18:24): „niektorý priateľ sa však väčšmi pridŕža než brat.“ A Valerius Maximus (Fact. Et Dict. Memor. iv 7) učí, že „puto priateľstva je najsilnejšie a v žiadnom prípade nemôže ustúpiť pokrvnému spojeniu.“ Navyše je to celkom zrejmé a nepopierateľné, že čo sa týka pokrvnosti, mnohé pôrody sú dielom náhody, avšak priateľstvá uzatvárame so slobodnou vôľou ako pevný záväzok. Preto by sme nemali milovať viac tých, ktorí sú s nami pokrvne spojení.

Námietka 2: Okrem toho Ambróz učí (De Officiis i, 7), že „nemilujem menej vás, ktorých som zrodil v evanjeliu, ako keby som vás dostal v manželstve. Pretože prirodzenosť nie je viac láskychtivá ako milosť.“ Isteže máme milovať viac tých, o ktorých sa domnievame, že s nami budú na večnosti, než tých, ktorí s nami budú len na tomto svete. Preto by sme nemali milovať našich príbuzných viac ako tých, ktorí sú s nami inak spojení.

Námietka 3: Navyše, „láska sa dokazuje skutkami“, ako uvádza Gregor (Hom. in Evang. xxx). Ale niektorým musíme preukazovať skutky lásky ešte viac ako našim príbuzným: ako v armáde sa má viac poslúchať veliteľ než otec. Takže nie sme zaviazaní milovať najviac príbuzných.

Avšak na druhej strane, prikázania Desatora obsahujú špeciálne pravidlo o uctievaní rodičov (Ex. 20:12). Preto by sme mali milovať špeciálne viac tých, ktorí sú s nami pokrvne spríbuznení.

Odpovedám: Ako už bolo uvedené (q. 26 a. 7), mali by sme milovať viac tých, ktorí sú s nami bližšie spojení, jednak preto, že sú intenzívnejšie milovaní, jednak preto, že je viac dôvodov milovať ich. Avšak intenzita lásky vychádza zo spojenia milovaného s milujúcim. A preto by sme mali merať lásku k rozličným ľudom podľa rozličných druhov spojení, aby totiž bol každý viac milovaný primerane spojeniu, podľa ktorého je milovaný. A teda má sa zrovnávať láska s láskou podľa porovnania spojenia so spojením. Primerane tomu treba povedať, že priateľstvo pokrvne blízkych sa zakladá na spojení prirodzeného pôvodu, avšak priateľstvo spoluobčanov na spojení občianskom a priateľstvo spolubojovníkov na spojení bojovom. A preto v tom, čo patrí k prirodzenosti, by sme mali milovať najviac našich príbuzných, avšak v tom, čo patrí k občianskym stykom, máme viac milovať spoluobčanov, a vo vojenských stykoch viac spolubojovníkov. Preto aj Filozof učí (Ethic. Ix, 2), že „je našou povinnosťou preukázať každej ľudskej triede taký rešpekt, aký si zasluhuje. Toto je v skutočnosti princíp, podľa ktorého sa riadime, pretože na svadbu pozývame našich príbuzných. … Taktiež sa zdá byť osobitnou povinnosťou poskytnúť našim rodičom prostriedky na živobytie … a preukázať im úctu.“

To isté sa vzťahuje aj na ostatné druhy priateľstva.

Avšak, ak porovnáme spojenie so spojením, je zrejmé, že spojenie prirodzeným pôvodom je prednostné a stabilnejšie ako všetko ostatné, pretože patrí k samotnej podstate človeka, zatiaľ čo ostatné spojenia sú mimovoľné a môžu byť odstránené. Preto je pokrvné priateľstvo stálejšie, zatiaľ čo ostatné priateľstvá môžu byť silnejšie ohľadom toho, čo je pre ne patričné.

Odpoveď na námietku 1: Keďže priateľstvo kamarátov vzniká ich vlastnou voľbou, láska tohto typu predchádza lásku medzi príbuznými v oblastiach, kde máme slobodu voľby, napríklad v skutkoch. Avšak pokrvné priateľstvo je stabilnejšie, keďže je prirodzenejšie, a prevažuje nad ostatné v oblastiach, ktoré sa týkajú prirodzenosti. Preto sme viac povinní starostlivosťou o príbuzných.

Odpoveď na námietku 2: Ambróz hovorí o láske vo vzťahu k dobrodeniam, ktoré patria ku spoločenstvu milosti, totiž hovorí o mravnom poučení. Pretože v tomto má človek má človek prispieť skôr duchovným synom, ktorých zrodil duchovne, ako synom telesným, voči ktorým je skôr zaviazaný opatriť potreby telesné.

Odpoveď na námietku 3: Tým, že sa vo vojne viac poslúcha veliteľ než otec sa nedokazuje, že otec je menej milovaný vo všeobecnosti, ale že je menej milovaný v časti, totiž podľa lásky založenej na vojenskom spoločenstve.

Summa Theologica, II-II q. 26 a. 8.

Zábava