Tomáš AkvinskýUverejňujeme tento výňatok z jedinečného diela sv. Tomáša Akvinského (1224/5 – 1274) o láske k ľudom príbuznej krvi, aby sme tak reagovali na čoraz častejšie skresľovanie cirkevného učenia. Cirkev učí láske k blížnemu, ku každej ľudskej bytosti, napriek tomu nepotláča prirodzené preferencie v tejto čnosti. Je prirodzené a chvályhodné, keď otec viac miluje svoje deti ako deti iného. Rovnako je prirodzené, keď milujeme viac svoj národ ako iné národy. Preto nemajú pravdu tí, ktorí tvrdia, že nacionalizmus nemožno zosúladiť s kresťanstvom. Naopak, nacionalizmus je pozitívnou prirodzenosťou, vyvierajúcou zo samotnej podstaty človeka. (Redakcia)

XXVI.8. Či sa má viac milovať ten, ktorý je s nami pokrvne spojený?

Námietka 1: Zdá sa, že sa nemá milovať viac ten, ktorý je s nami pokrvne spojený. Je totiž napísané (Prís. 18:24): „niektorý priateľ sa však väčšmi pridŕža než brat.“ A Valerius Maximus (Fact. Et Dict. Memor. iv 7) učí, že „puto priateľstva je najsilnejšie a v žiadnom prípade nemôže ustúpiť pokrvnému spojeniu.“ Navyše je to celkom zrejmé a nepopierateľné, že čo sa týka pokrvnosti, mnohé pôrody sú dielom náhody, avšak priateľstvá uzatvárame so slobodnou vôľou ako pevný záväzok. Preto by sme nemali milovať viac tých, ktorí sú s nami pokrvne spojení.

Námietka 2: Okrem toho Ambróz učí (De Officiis i, 7), že „nemilujem menej vás, ktorých som zrodil v evanjeliu, ako keby som vás dostal v manželstve. Pretože prirodzenosť nie je viac láskychtivá ako milosť.“ Isteže máme milovať viac tých, o ktorých sa domnievame, že s nami budú na večnosti, než tých, ktorí s nami budú len na tomto svete. Preto by sme nemali milovať našich príbuzných viac ako tých, ktorí sú s nami inak spojení.

Námietka 3: Navyše, „láska sa dokazuje skutkami“, ako uvádza Gregor (Hom. in Evang. xxx). Ale niektorým musíme preukazovať skutky lásky ešte viac ako našim príbuzným: ako v armáde sa má viac poslúchať veliteľ než otec. Takže nie sme zaviazaní milovať najviac príbuzných.

Avšak na druhej strane, prikázania Desatora obsahujú špeciálne pravidlo o uctievaní rodičov (Ex. 20:12). Preto by sme mali milovať špeciálne viac tých, ktorí sú s nami pokrvne spríbuznení.

Odpovedám: Ako už bolo uvedené (q. 26 a. 7), mali by sme milovať viac tých, ktorí sú s nami bližšie spojení, jednak preto, že sú intenzívnejšie milovaní, jednak preto, že je viac dôvodov milovať ich. Avšak intenzita lásky vychádza zo spojenia milovaného s milujúcim. A preto by sme mali merať lásku k rozličným ľudom podľa rozličných druhov spojení, aby totiž bol každý viac milovaný primerane spojeniu, podľa ktorého je milovaný. A teda má sa zrovnávať láska s láskou podľa porovnania spojenia so spojením. Primerane tomu treba povedať, že priateľstvo pokrvne blízkych sa zakladá na spojení prirodzeného pôvodu, avšak priateľstvo spoluobčanov na spojení občianskom a priateľstvo spolubojovníkov na spojení bojovom. A preto v tom, čo patrí k prirodzenosti, by sme mali milovať najviac našich príbuzných, avšak v tom, čo patrí k občianskym stykom, máme viac milovať spoluobčanov, a vo vojenských stykoch viac spolubojovníkov. Preto aj Filozof učí (Ethic. Ix, 2), že „je našou povinnosťou preukázať každej ľudskej triede taký rešpekt, aký si zasluhuje. Toto je v skutočnosti princíp, podľa ktorého sa riadime, pretože na svadbu pozývame našich príbuzných. … Taktiež sa zdá byť osobitnou povinnosťou poskytnúť našim rodičom prostriedky na živobytie … a preukázať im úctu.“

To isté sa vzťahuje aj na ostatné druhy priateľstva.

Avšak, ak porovnáme spojenie so spojením, je zrejmé, že spojenie prirodzeným pôvodom je prednostné a stabilnejšie ako všetko ostatné, pretože patrí k samotnej podstate človeka, zatiaľ čo ostatné spojenia sú mimovoľné a môžu byť odstránené. Preto je pokrvné priateľstvo stálejšie, zatiaľ čo ostatné priateľstvá môžu byť silnejšie ohľadom toho, čo je pre ne patričné.

Odpoveď na námietku 1: Keďže priateľstvo kamarátov vzniká ich vlastnou voľbou, láska tohto typu predchádza lásku medzi príbuznými v oblastiach, kde máme slobodu voľby, napríklad v skutkoch. Avšak pokrvné priateľstvo je stabilnejšie, keďže je prirodzenejšie, a prevažuje nad ostatné v oblastiach, ktoré sa týkajú prirodzenosti. Preto sme viac povinní starostlivosťou o príbuzných.

Odpoveď na námietku 2: Ambróz hovorí o láske vo vzťahu k dobrodeniam, ktoré patria ku spoločenstvu milosti, totiž hovorí o mravnom poučení. Pretože v tomto má človek má človek prispieť skôr duchovným synom, ktorých zrodil duchovne, ako synom telesným, voči ktorým je skôr zaviazaný opatriť potreby telesné.

Odpoveď na námietku 3: Tým, že sa vo vojne viac poslúcha veliteľ než otec sa nedokazuje, že otec je menej milovaný vo všeobecnosti, ale že je menej milovaný v časti, totiž podľa lásky založenej na vojenskom spoločenstve.

Summa Theologica, II-II q. 26 a. 8.

Zábava