CigániV Slovenskom národnom archíve sa možno stretnúť so zaujímavými dokumentmi. Predkladáme vám dva, ktoré sa venujú riešeniu cigánskej otázky z roku 1944. Do určitej miery ilustrujú dobové názory k tejto téme. 

Prvý text je dokument napísaný predsedom 62. oddelenia na Ministerstve vnútra, podpis nečitateľný, datovaný k 19.8.1944. Predkladá akúsi koncepciu riešenia.

„K vydanému obežníku cit. čísla a vo veci zriadenia osobitného pracovného tábora pre Cigánov podávam túto zprávu:

Na Slovensku máme okrúhle 37.000 Cigánov, z ktorých asi polovica je ako-tak usadená a asimilovaná a teda pre vidiek ešte dosť znesiteľná; naproti tomu dobrá polovica /: asi 20.000 :/ pre jej nomádnu povahu je pre pospolitosť nebezpečná a nepohodlná po každej stránke /: ohrožuje bezpečnosť, verejné zdravotníctvo, narúša mravnosť a turistiku a vôbec pôsobí všestranne rušivo na verejnosť.

Vyriešiť tzv. cigánsku otázku s takýmto veľkým počtom Cigánov nie je ľahké. Vieme, že dosiaľ sa to nepodarilo žiadnemu štátu, hoci pokusov v posledných časoch bolo nadostač. Všetky však stroskotaly na polovičatosti, cigánske zlo v jeho jadre nazasiahly, a to len preto, že radikálny raz vykonaný nikde nebol.

(…) Všetko cigánske zlo korení v zatvrdilej, ľahostajnej a všetko negujúcej cigánskej povahe, preto všetky zákroky a opatrenia stretnú sa len s čiastočným výsledkom.

(…) Podľa doterajších skúseností bolo by možné cig. otázku vyriešiť jedine a len radikálnym zásahom. Takéto riešenie vyžiadalo by si, pravda, veľký finančný náklad; nech by však tento bol akokoľvek veľký, nebol by ničím v porovnaní s tým, že pospolitosť bola by raz navždy a úplne zbavená cigánskeho zla.

Ak by k takému ďalekosiahlemu riešeniu mohlo dôjsť, musel by sa už vopred ustáliť zákonnou normou pojem „Cigán“, nakoľko doterajšie normy ho nemajú. Toto je dôležité preto, aby určité živly neunikly pozornosti, ak by sa malo riešiť nekompromisne a do dôsledku. Pod pojmom „Cigán“ mal by sa totiž rozumieť nielen rasový Cigán, ale každé indivídum, ktoré sa s Cigánmi spolčilo, po cigánsky žije a osvojilo si ich zvyky a spôsoby života.

Cigánska otázka mohla by byť riešená:

  1. Vysťahovaním Cigánov zo štátu do území buď vôbec alebo málo osídlených. Toto by bolo najpohodlnejšie. Takéto riešenie však mohlo byť vykonané ak nie svetove, aspoň celoeuropsky a nateraz nemožno naň pomýšľať.
  2. Vo vnútri štátu. Toto by vyžadovalo predpoklady:
    1. určité kompaktné územie a
    2. vystavanie cigánskeho mesta so všetkým príslušenstvom /: osobitné priemyselné podniky, vnútorná správa, súdnictvo, zdravotníctvo – nemocnice, bezpečnosť, osveta atď. :/.

Obvod mesta mal by hraničnú čiaru, ktorú by žiaden Cigán nesmel prekročiť, čo by ani nepotreboval, lebo mesto muselo by byť vybudované so všetkými podmienkami k životu.

(…) Populácia Cigánov v tomto meste bola by iste značná. Jednako však táto otázka je druhoradou. Ak by Cigáni boli sústredení a pospolitosť od nich zbavená, našlo by sa s postupom času vhodné riešenie na obmedzenie ich populácie. Je tiež možné, že z ďalších generácií, zvyklých už od útleho veku na poriadny, pracovitý život, vychovali by sa všeužitoční občania. A ak by nie, populácia by mohla byť regulovaná tak, aby sa nerozrastala od nežiadúcich rozmerov.

V cigánskom meste každý člen práce schopný musel by pracovať či už dobrovoľne alebo donútene. Takýmto spôsobom by štátna správa na mesto nedoplácala, ale muselo by ono byť sebestačné, ba produktívne.

Cigánske zlo skôr či neskôr, najmä po vojne, vynúti si iste podobné riešenie, lebo nech sa vydávajú akékoľvek opatrenia proti Cigánom, ich vykonávanie nemôže byť absolútne účinné pri roztrúsení Cigánov po celom území štátu a pri zvlásť povahových vlastnostiach tohto živlu.“

Druhý dokument je list z Veliteľstva žandárskeho školstva v Bratislave z 10.5.1944, adresovaný Prezídiu MV:

„Sledovaním cigánskej otázky a predpisov doteraz vydaných, týkajúcich sa Cigánov, sa ukázalo, že doterajšiu prax treba pokladať za nevyhovujúcu a že sa musia hľadať iné, radikálnejšie prostriedky na obmedzenie tohto zla pre slovenskú pospolitosť.

(…) Je potrebné zriadiť pracovné útvary pre Cigánov. Umiestnenie v týchto pracovných útvaroch by nebolo len dočasné, ale trvalé. Preto v cigánskych pracovných útvaroch a zároveň táboroch by sa umiestňovaly nielen prácou povinné osoby, ale aj ich rodiny.

(…) Pri riešení cigánskej otázky musel by sa podľa možosti presne vymedziť pojem „Cigán“. (…) preto pojem Cigán by sa musel vymedziť, na inom podklade, prípadne musel by sa určiť aspoň spôsob, ako stanoviť, že rodičia určitej osoby sú cigánskej rasy. V každom prípade by sa však musely sem zahrnúť aj osoby, ktoré síce nie sú cigánskej rasy, ale sa s Cigánmi spolčily a osvojily si ich spôsob života, čiže žijú ako Cigáni.

Naopak však mohly by sa zpod nových predpisov o Cigánoch v celkom výnimočných prípadoch vylúčiť osoby, ktoré síce sp cigánskeho plemena, ale sa o nich spoľahlivo zistí, že sa už aj v minulosti živily poctivou prácou.“

(podpísaný Npor. výk. Emil Jergel)

Zábava