Redakcia Priezor.com svojim čitateľom prináša vybrané faktické poznámky poslancov NR SR, ktoré v parlamente odzneli 31. marca 1999 počas rokovania o situácii v Kosove v čase jeho bombardovania vojskami NATO, ktorým Dzurindová vláda umožnila prelet ponad naše územie. Slota na rokovanie neprišiel, Fico bol na služobnej ceste. Malíková v úvode navrhla uctiť si minútou ticha prvú slovenskú obeť bombardovania Juhoslávie, iba 19-ročného Jána Kukučka z Padiny, ktorý padol v uniforme srbskej armády ako obranca Srbska. Mikloško úlisne a filantropicky pridal k návrhu aj minútu ticha za 2000 obetí kosovských Albáncov, ktorí „boli zmasakrovaní“. A tak sa začal desiaty deň rokovania 11. schôdze NR SR z 31. marca 1999 schizofrenickou spomienkou na obete i vrahov.

P. Tatár:

Európa do tretieho tisícročia by mala vstúpiť na základe občianskeho princípu, nie národnostného princípu. Politici, ktorí využívajú či zneužívajú na svoju kariéru rozdiely národností, by mali vymiznúť z dejín. Slovensko sa uchádza o členstvo v Európskej únii.

R. Šepták:

Chcel by som reagovať na pána poslanca Tatára, ktorý mi svojím varovaním pred nacionalizmom pripomenul nedávnu nočnú rozhlasovú reláciu, keď som počúval Rádio TWIST, kde boli reakcie poslucháčov na bombardovanie v Kosove a v Juhoslávii. Jeden nemenovaný pán tam povedal, že je rád takémuto bombardovaniu a takémuto zásahu proti nacionalistom a bol by rád, keby sa všetci nacionalisti na svete vylikvidovali, a potom aj na Slovensku. Je mi veľmi ľúto, že aj na Slovensku žijú takí ľudia, v ktorých je zakódovaná obrovská nenávisť, a nevedia sa vcítiť do nešťastia druhých. Nikto z nás nechce vytĺkať žiadny politický kapitál, ale všetci sa pýtame a chodíme medzi ľudí a pýtajú sa aj oni, prečo sa Slovenská republika musela zapojiť povolením preletu tankovacích lietadiel naším vzdušným priestorom do tohto konfliktu, s ktorým nemala nič spoločné.

E. Slavkovská:

Ak je nacionalizmus to, že sme kategoricky proti tomu, že vláda poskytla náš vzdušný priestor na prelet medzinárodným agresorom, tak som hrdá na to, že som v Slovenskej národnej strane a že som nacionalistka.

M. Podhradská:

Dovolila by som si pánu poslancovi Tatárovi uviesť len dva citáty, ktoré naozaj veľmi dobre dokresľujú jeho výzvu, ktorou sa obrátil paradoxne na poslancov opozície, keď hovoril, že by sme nemali vytĺkať zo situácie v Kosove politický kapitál. Pán poslanec, naozaj tieto dva citáty jasne dokazujú, kto sa usiluje z tejto situácie vytĺcť politický kapitál.

Pán Tuchyňa na spoločnom zasadnutí zahraničného výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť povedal, že „teraz je šanca, toto rozhodnutie, teda uvoľnenie vzdušného priestoru nám otvorilo dvere dokorán“. Mal na mysli dvere do NATO. Znovu opakujem, otvorilo nám dvere dokorán.

Pán Šebej pritvrdil, že „jednoducho osud to tak chcel, proste na svete sa dejú takéto veci, vytvárajú sa takéto situácie a mohlo sa pokojne stať, že vývoj by išiel smerom tak nejako do stratena a nasledovalo by pokojných dvadsať rokov v Európe, keď by kredibilita krajiny, akou je Slovensko, jednoducho nemala šancu niečím sa posilniť“. Takže podľa neho bombardovanie Juhoslávie je šanca pre Slovensko, aby sa posilnila kredibilita Slovenska vo svete. Tak toto je naozaj hanba, pán poslanec.

T. Cabaj na margo Tatára:

Je síce veľký týždeň, veľkonočný týždeň a k tomuto týždňu patrili vždy aj farizeji.

J. Zlocha:

Veď kto hovoril o tom, že treba na juhu vztýčiť kosy a vyhnať Slovákov do hôr? Tak si dobre všímajme, kto čo hovorí a kto je nacionalista.

P. Baco:

Prečo sa ide bojovať práve tam, je jasne povedané, a nemám dôvod neveriť pánu prezidentovi Clintonovi, veď je pod prísahou. Dokonca prisahal pred polrokom, že s tou ženou nič nemal, dokonca sa ukázalo, že ona mala s ním.

Nehnevajte sa, vážení, ide o záujem Spojených štátov amerických. Využívajú európske štáty na to, aby v Európe presadili svoj mocenský, vojenský a politický záujem. Nehnevajte sa, o tomto treba hovoriť. Toto je podstata celej veci.

F. Šebej:

Nacionalizmus na konci 20. storočia predstavuje návrat do temnej minulosti. To chcel povedať pán poslanec Tatár.

J. Cuper Tatárovi:

Ak dávate paralely medzi Albánskom a Slovenskom, prečo nepripomeniete, že nacionalizmus na Slovensku rozdúchava aj pán Csáky, keď vydiera vašu vládnu koalíciu, ktorá mu donekonečna ustupuje. Ak ste si prečítali jeho knihu Maďari na Slovensku, nie je o ničom inom ako o rozpútavaní vášní, a tá paralela, pán Tatár, medzi Juhosláviou a Slovenskom nemusí byť tak ďaleko, ak budete takto ustupovať tomuto človeku, ktorý jednoducho rozpútava vášne nacionalizmu a iredentizmu na Slovensku.

I. Hudec:

Prečo hovoríme úzkostlivo zaobalene, tak ako napríklad pán minister, keď hovorí o vojenských vzdušných operáciách? Prečo nepovie, že ide o bombardovanie a že ide o vojnu? Čo si myslíte, že takto vylepšíme tie vraždy, že to už nebudú vraždy? A ktorým bude treba tlieskať a ktoré bude treba oslavovať? Etnické napätie v Juhoslovanskej zväzovej republike v oblasti Kosova je obojstranné. Sú tam obojstranní vinníci. To ale nikoho neospravedlňuje a nikomu nedáva právo narušiť zvrchovanosť suverénneho štátu. A to sa stalo. Bohužiaľ, aj pričinením našej vazalskej vlády.

I. Lexa:

Spôsob, ktorý uplatnila vláda Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní bez toho, že by pri komparácii s inými európskymi štátmi konzultovala svoje rozhodnutie s parlamentom - a viem o štátoch v Európe, kde zasadali parlamenty v noci spolu s vládami a diskutovali o tomto probléme a o týchto problémoch, ktoré sa spoločne riešili -, čo je dôsledok hrubej kolenačkovej politiky, ktorá sa polroka rieši pod vedením tejto vlády, keď sa chodí po Európe, po Amerike, po celom svete a vylíže sa, s prepáčením, každý zadok, na ktorý sa naďabí. (Potlesk.)

A. Engliš:

Pán Tatár vyzýval Slovákov do boja proti nacionalizmu. Ja vyzývam pána Tatára, aby zobral torbu, šabľu a pušku, aby išiel obhajovať svoje idey pod padajúce bomby a rakety do Juhoslávie, aby nebalamutil občanov Slovenskej republiky.

M. Dzurinda:

Rozhodnutie o udelení súhlasu s preletmi lietadiel aliancie patrí z hľadiska vnútroštátnej legislatívy do kompetencie náčelníka Štábu letectva a protivzdušnej obrany Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky pri zohľadnení politického stanoviska ministerstva zahraničných vecí. Toľko litera zákona. Pochopiteľne, dôležitosť a citlivosť danej problematiky bola dôvodom toho, že o príslušnom súhlase rokovala a následne ho potvrdila aj vláda Slovenskej republiky na svojom mimoriadnom zasadaní 23. marca. Nechceli sme sa schovávať, nechceli sme sa správať ako alibisti. Ale nie je to ani kolenačková politika, ako ste viacerí z vás povedali. Vláda Slovenskej republiky nerobí kolenačkovú politiku. Robí politiku podľa najlepšieho vedomia a svedomia tak, aby zabezpečila základné životné istoty a potreby občanov Slovenskej republiky. Chceme pre občanov Slovenska trvalú bezpečnosť, chceme pre občanov Slovenskej republiky tie najlepšie podmienky na to, aby sa mohli dobre a pokojne rozvíjať. Preto je naša základná zahraničnopolitická orientácia taká, aká je - Európska únia, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj OECD a Severoatlantická aliancia.

I. Lexa:

...považujem za veľké farizejstvo záverečnú časť vystúpenia pána predsedu vlády, kde nám všetkým a rovnako tak všetkým občanom Slovenskej republiky želá pokojné prežitie veľkonočných sviatkov v stave, keď dnes diskutujeme o tom, že sa práve vláda pod jeho vedením nechala vtiahnuť v záujme štátnych záujmov cudzieho štátu, cudzej veľmoci do vojnového konfliktu, pri ktorom prichádzajú o život už aj Slováci, nielen tisíce ľudí, stovky a tisíce ľudí, ktorých životy vyhasínajú pod bombami spojeneckých vojsk pri agresii a napadnutí zvrchovaného štátu, ale už aj Slováci, ktorým vyhasínajú životy. Želať v tejto situácii všetko dobré a pokojné veľkonočné sviatky je hrubý prejav farizejstva.

I. Hudec na margo Dzurindu:

Chcel som sa spýtať pána premiéra, či pozná stanovisko Rakúska a ako bolo zdôvodnené. Určite ho pozná, len ho nechce brať do úvahy. A takisto som sa chcel spýtať, či pozná stanovisko jednej z krajín NATO - Grécka. Určite ho pozná. Nie, naša vláda je vazalská, pretože si nevzala príklad ani z týchto stanovísk a z týchto postupov. Dokonca zakázala prostredníctvom svojich politikov rokovať v pléne Národnej rady o tejto veci.

R. Hofbauer:

Teatrálne predveľkonočné vystúpenie predsedu vlády Mikuláša Dzurindu odspievaním už tradičnej árie vrátane tradičnej gestikulácie a tradičných textov, v podstate neprinieslo nič nové ani neprekvapilo. Vrátane tých vyhlásení, že „rád by som podčiarkol“, „chcem vás ubezpečiť“, „dovoľujem si vyhlásiť“, „pri tejto príležitosti chcem vyhlásiť“, „chcem informovať, že v noci som telefonicky hovoril s čelným predstaviteľom NATO“. Neviem, či sme mali padnúť od úžasu na brucho. Predovšetkým sa pán predseda vlády nezmienil, aké nové inštrukcie dostal od tohto čelného predstaviteľa NATO. Ale to jeho vystúpenie obsahovalo aj povzbudivé pasáže, pretože uviedol: „Na záver chcem povedať,“ a predovšetkým veľmi optimistické „chcem vysloviť podporu uzneseniu Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky,“ povedal pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda, „a to skôr než odídem,“ na čo sa zdvihol a odišiel.

Takže chcem tlmočiť demonštrantom, s ktorými som sa včera rozprával pred Národnou radou Slovenskej republiky, čo protestovali proti preletom vojenských lietadiel Spojených štátov amerických a ich satelitov ponad naše územie, našej republiky, ktorí požadovali odchod Mikuláša Dzurindu z politickej scény, z funkcie predsedu vlády aj s celou vládou, že nádejné náznaky tu sú, pretože skutočne uviedol, „skôr než odídem“, a vzápätí na to z Národnej rady aj odišiel. Myslím si, že sa mu treba za to poďakovať.

M. Kolláriková:

Ako sa mala zachovať slovenská vláda, to nám názorne ukázalo Rakúsko. Rakúska vláda vylúčila akúkoľvek spoluúčasť na vojenských akciách NATO proti Juhoslávii. Vyjadrila sa, že neposkytne Severoatlantickej aliancii ani vzdušný priestor, ani pozemný priestor na jej vojenské akcie. Nevidí na to totiž nijaký dôvod.

R. Bauer:

Po druhé, chcem sa poďakovať predsedovi vlády za želanie k veľkonočným sviatkom, sviatok vo veľkom týždni, to želanie je úplne namieste, nebolo farizejské, je ľudské a hodné predsedu vlády. A takisto jemu a aj ostatným členom vlády chcem zaželať veľa sily, zdravia, múdrosti a pokojné i radostné prežitie veľkonočných sviatkov.

F. Šebej:

Všetci predsedovia vlád Európskej únie, a to vrátane vlád, ktoré nie sú vládami členských krajín NATO, to znamená aj predsedovia vlád Fínska, Švédska a Rakúska zaujali postoj, v ktorom odobrili akciu Severoatlantického paktu. Podobne aj predseda Organizácie Spojených národov, prvý tajomník Organizácie Spojených národov Kofi Annan. Pán premiér Dzurinda sa jednoducho ocitol v takejto spoločnosti.

M. Podhradská:

Pán poslanec, radi porovnávate a naozaj veľmi cynicky porovnávate bombardovanie v Juhoslávii s bombardovaním v Hamburgu. Na to treba naozaj veľkú dávku cynizmu. Ak už chcete porovnávať, prečo napríklad neporovnávate, keď tak rád používate príklady z histórie, tú takzvanú mierovú dohodu, ktorú ponúkali Juhoslávii? Prečo ju neporovnávate napríklad s tou takzvanou mierovou dohodou, ktorú ponúkali v roku 1939 v súvislosti s územím južného Slovenska, keď sa vyhrážali, že ak nepristúpime na to, že tá časť bude pričlenená k Maďarsku, tak budeme porušovať mier? Toto sú adekvátne porovnávania, pán Osuský. Na to nezabúdajte, 1938 - 1939 to je paralela.

R. Hofbauer:

V tomto predveľkonočnom čase rad vystúpení, ktorý odznieva, má skutočne predveľkonočné parametre. Veľmi ma upútali vystúpenia pána poslanca Šebeja aj pána poslanca Osuského. Nemôžem si pomôcť, ale to sú pozície veľkňazov Anáša a Kajfáša, ktorí na základe lží kričali: „Ukrižujte ho!“ A čo nám tu predviedol predseda vlády Dzurinda, to bolo pilátovské umytie si ruky nad tým, že tento štát bol vládou vtiahnutý do vojnového konfliktu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

V. Tkáč:

Dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia citoval jedného pána. Jeho slová znejú asi takto: „Sklamem tých, čo s krvou podliatymi očami budú jasať nad dopadmi bômb a rakiet, pretože tie bomby a rakety budú dopadať na ľudí, na náš spriatelený národ. Srbi sa postavili na našu stranu v roku 1938 a v roku 1968. Voči tomuto národu sme povinní postupovať tak, aby sme na jednej strane dodržali všetky svoje záväzky k NATO i ďalším medzinárodným spoločenstvám a na druhej strane sa nepasovali do úlohy primitívnych troglodytov, ktorí sa domnievajú, že všetko vyriešia bomby.“ Ajhľa, kto je autorom tohto citátu, vážení. Je to predseda českej vlády Miloš Zeman, ktorý to povedal v Poslaneckej snemovni Českej republiky a publikovalo to Právo 25. 3. 1999.

J. Jasovský:

Nepáči sa mi, že Slovensko, o obyvateľoch ktorého sa hovorí, že sú holubičej povahy, nevyužilo túto situáciu skôr na hľadanie riešenia na zamedzenie tohto konfliktu, skúsiť nájsť diplomatické metódy - pán minister Kukan je skúsený kariérny diplomat - hľadať spôsob, ako tento konflikt zastaviť. Viac by sa mi páčilo, keby sa Slovensko zviditeľnilo týmto smerom, a nie tým, že podporíme agresiu preletom lietadiel ponad naše územie.

I. Hudec:

V prvom rade chcem povedať, že naša diskusia sa neustále točí okolo jediného dôvodu, pre ktorý vypukla vojna v Juhoslovanskej zväzovej republike a kde, bohužiaľ, nezodpovedné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky zatiahlo Slovenskú republiku do vojnového konfliktu. Stále hovoríme len o takzvanej humanitárskej kríze. Dovolávam sa ešte raz svedectva vystúpenia prezidenta Spojených štátov amerických Clintona, ktorý hovoril - už to raz spomínal pán poslanec Baco -, ešte o druhom dôvode, mimoriadne dôležitom a zrejme najdôležitejšom, a tým sú údajné národnoštátne záujmy Spojených štátov v tejto oblasti. Pýtam sa, či máme takú krátku pamäť a už sme zabudli, kto a ako dlho pripravoval takzvanú humanitárnu krízu v Kosove-Metochiji. Kto a ako dlho vyzbrojoval skupiny a rozdúchaval etnickú nenávisť? Pýtam sa, kde ostal v našich úvahách tento druhý a zrejme rozhodujúci dôvod Spojených štátov, ktoré zneužili Severoatlantickú alianciu na presadenie vlastných záujmov.

Len tak mimochodom, kto si prečíta zdôvodňovanie okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy a vymení si slovo ohrozenie socializmu za ohrozenie demokracie alebo za takzvanú humanitárnu krízu, zistí, že sú to presne tie isté argumentácie, a dokonca aj slovosled. To platí aj pre vyjadrenie nášho ministra zahraničných vecí. Len tak mimochodom nezabudnime, že vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 na naše územie, do našej vlasti bol po telefonickom požehnaní vtedajšieho amerického prezidenta. Nemajte krátku pamäť a nebuďte naivní. Nemyslite si, že nás nepoužijú a neodhodia ako špinavú handru.

F. Mikloško:

Pani poslankyňa Podhradská, na rozdiel od vás nebudem hovoriť o borovičkách alebo slivovičkách, ale dotknem sa toho, čo ste povedali jednak na adresu nás kresťanov, a jednak o agresii v Kosove.

Po prvé, v roku 1991 bolo bombardovanie Ľubľany Srbmi. Pýtam sa, aký je rozdiel medzi srbskými bombami a americkými. A prečo ste vtedy mlčali a mlčali ste všetci, páni, ktorí tu vykrikujete, že ste kresťania. V roku 1991 - 1992 sa začalo vyhladzovanie východného Chorvátska zo strany Srbska. Prečo ste vtedy mlčali a nehovorili ste o agresii cudzieho štátu do cudzieho štátu? Od roku 1992 Miloševič podporoval bosnianskych Srbov pri genocíde bosnianskych moslimov. Prečo ste vtedy mlčali, keď ste takí veľkí kresťania? Aj vy pani poslankyňa Podhradská? Do začatia bombardovania bolo vyše 2 tis. mŕtvych v Kosove a vyše 400 tis. utečencov. V Kosove je štvrtina krajiny na pochode. To vám neprekáža, to je v poriadku. (Hlasy z pléna.) No ale mlčíte. Zbabelo mlčíte a vždy ste mlčali.

Nie, pán poslanec, nie pán Kissinger, ale pán Březinskij v televízii - tiež som to počul - povedal, áno, nie je to šťastné riešenie a opýtal sa: Čo má svet robiť, keď sa toto deje v Kosove? Čo má svet robiť? Poraďte.

V tejto chvíli NATO je jediné, ktoré môže zasiahnuť, ak nechce, aby bola vyhladená celá krajina. Na rozdiel od vás hovoríme o tragédii juhoslovanskej vojny desať rokov. Vy desať rokov mlčíte. A teraz hovoríte z nejakých dôvodov, ktoré sú pre mňa neznáme. A keď klamem, tak vytiahnite jedno vyhlásenie, ktorým ste protestovali proti bombardovaniu Ľubľany, proti vpadnutiu do Chorvátska a podobne. Vytiahnite jedno vyhlásenie, pani Podhradská.

A. Malíková:

Pán poslanec Šimko, tvrdili ste vo svojom príhovore, že to, čo sa deje, je vlastne výsledok alebo súčasť politiky Belehradu a že humanitárna katastrofa je výsledkom Miloševičovho režimu. Chcem sa vás opýtať, či viete, kto ten konflikt začal. Kto vyzbrojoval Kosovskú oslobodzovaciu armádu? Mimochodom, chodili aj v uniformách Bundeswehru a mali zbrane zo západnej Európy. Teda či viete, kto prikladal tie polienka do kosovského ohňa? Kto z európskych predstaviteľov prijímal Rugova teroristu na najvyššej úrovni? A keď ste hovorili o agresorovi ako oficiálnej vláde, tak si myslím, že by ste si mali prečítať medzinárodné právo. Ako právnik by ste mali vedieť, že agresorom sa označuje ten, kto uskutoční ozbrojený útok voči inej krajine a že sa to považuje za najväčší zločin podľa medzinárodného práva.

R. Hofbauer:

Pán Zajac, keď po toľkých rokoch života, ktoré ste už prežili, neviete, kde sa Slovensko nachádza, kde patrí a do akých civilizačných hodnôt sa zaraďuje, tak potom svoj život ste prežili zbytočne alebo ste ho prežili v záujme iných. My, čo sme spojení s touto krajinou, s touto zemou, našou vlasťou a s našou civilizačnou úrovňou, vieme, kde sa nachádzame, vieme, aké sú naše korene, a vieme, aké je naše smerovanie. Tak nám nepodsúvajte svoje nejasnosti, ktoré zakrývate pod najrôznejšie zakrývacie manévre o svetoobčianstve.

Čo sa týka európskych civilizačných hodnôt, ktoré nám ponúka NATO alebo Európska únia, tak vás môžem ubezpečiť, že práve NATO a Európskej únii tieto civilizačné hodnoty chýbajú. A v súčasnosti ich veľmi prácne hľadajú. A osobne im fandím, aby tieto hodnotové systémy našli, pretože to, čo momentálne ponúkajú, tak to sú nehodnoty. To je obraz nehodnôt. Obraz nehodnoty je to, ak obranná aliancia sa využíva na útočné, likvidačné a vraždiace útoky voči štátu, ktorý s nikým nevedie vojnu. Je nezmyslom dávať NATO ako vzor, keď jeho generálny tajomník pred poldruha rokom musel odísť z dôvodu korupcie, z dôvodu podvodov, machinácií, švindľov a darebáctiev pri vyzbrojovaní a kšeftoch so zbrojárskymi firmami. Je smiešne vyzdvihovať európske civilizačné hodnoty Európskej únie a Európskej komisie, keď celé vedenie z rovnakých dôvodov korupcie takisto muselo odstúpiť a momentálne sa medzi sebou vadia horšie ako povadení psi o tom, kto koľko utrhol, kto svojich príbuzných kde zamestnal a kto koľko a komu prelial miliárd mariek. Takže takéto civilizačné hodnoty skutočne nie sú a treba dúfať, že sa vykryštalizujú tak, aby skutočne boli hodnotami, o ktoré hodno stáť. To, čo nám teraz predvádzajú, nie sú hodnoty. To sú nehodnoty.

M. Kolláriková:

Ďakujem.

Áno, predrečníčka mala pravdu. O rok vstúpime do tretieho tisícročia s tou najhoršou vizitkou, akou je vojenské napadnutie štátu, ktorý nie je vo vojnovom stave so žiadnym iným štátom. A dúfajme, že vďaka agresii NATO sa neocitne Európa vo víre tretej svetovej vojny. A prečo? Pre expandovanie Američanov na Balkáne, pre snahu zriadiť intervenčné základne americkej armády nazývanej ako mierové zbory na južnom krídle NATO, ktoré sa otriasa doslova konfliktmi medzi Tureckom a Gréckom, medzi Izraelom a Palestínčanmi. Ale čo majú spoločné takzvané mierové zbory s názvom mier, zbory, ktoré bombardujú zvrchované územie? Je jedno, koľko mŕtvych si vyžiada ozbrojená intervencia USA proti Juhoslávii. Vrah je totiž vrahom bez ohľadu na to, či zavraždil jedného človeka, či desiatky, stovky alebo tisícky ľudí na zvrchovanom území iného štátu a s tým my Slováci nechceme mať nič spoločné. Preto nesúhlasíme s agresiou v Juhoslávii a dištancujeme sa od tohto aktu agresie a prejavujeme spolucítenie s národom, ktorý je skutočne už tak dlho skúšaný.

Ďakujem.

Zdroj: http://www.psp.cz/eknih/1998nr/stenprot/011schuz/s011089.htm

Zábava