Neobyčajný ruch cudzincov je badateľný na cestách [do] Betlehemu vedúcich. Rozkaz veľkého cisára Augusta vyrušil zo svojich príbytkov pokojných občanov palestínskych. Popisom ľudu chce zistiť mocný vladár počet svojich poddaných a technickou popisu i kontrolovať kmeňovú príslušnosť svojich občanov. Preto musí každý ísť do svojej rodnej obce odkiaľ jeho rodina pochádzala. Takto sa dostal na rušnú cestu i svätý Jozef s Pannou Máriou, aby sa dostali do Betlehema, rodného mesta svojho slávneho predka, veľkého Dávida kráľa. Prekonávajú ťažkosti dlhej cesty, aby sa načas dostali do Betlehema, o ktorom ani tušenia nemali ešte akej udalosti javiskom bude čoskoro.

Vracajú sa domov, pričom neprejavujú netrpezlivosť v znášaní ťažkostí cesty ani nevľúdnosti svojich krajanov. Idú vyčerpaní dlhou cestou, skromne a trpezlivä, z domu do domu prosiac o útulok. No nebolo pre nich nikde miesta. I zbadajú sa čoskoro na konci mesta vyhostení na ulici. Bez trpkosti a reptania v povedomí svojej povinnosti vrátiť sa domov a vyhovieť vysokému rozkazu uchýlia sa v opustenej maštálne. I stalo, že nadišla hodina, aby stalo sa, čo bolo sľúbené. I porodila Mária svojho prvorodeného syna, obvinula ho plienkami, položila do jasličiek. I stalo sa, že nebeská žiara osvietila miesto, kde bolo položené dieťa a zástup anjelov ohlasoval svetu: „Narodil sa Spasiteľ, sláva Bohu na výsosti, pokoj ľuďom na Zemi!“

I keď nám toto historické podanie návrat betlehemský pútnikov do rodnej obce Betlehema ako zovňajšiu príčinu rozkazu cisára Augusta, keďže vieme, že je to v úzkej súvislosti s providenciálnym príchodom Kristovým na svet, ktorý nič, ani to najmenšie neurobil bez súvislosti so svojím vykupiteľským dielom, musíme i z tejto okolnosti vidieť providenciálny úmysel Vykupiteľa sveta.

Vykúpenie človeka zo všetkých nerestí má sa začať návratom domov. To je tá myšlienka, ktorá si zasluhuje, bližšieho povšimnutia tak z pohľadu výchovy jednotlivca, ako i národa.

Čo je pre trvanie a vzrast stromu súvislosť s koreňom, to je pre človeka a národ spojenie s pojmom domova, to jest s prirodzenými a nadprirodzenými, hmotnými a kultúrnymi podmienkami jeho bytia.

Odtrhnite strom od koreňa a určený je jeho osud. Vyzdvihnite človeka z jeho domova a stáva sa hračkou v rukách kde-koho. Preto nie div, že každá rozvratná akcia vytrhávala ľudí od rodiny, od tradície, od národnej pospolitosti, lebo len s ľuďmi takto koreňa svojho pozbavenými si trúfala prevádzať rozvrat spoločenského poriadku. A mravný úpadok jednotlivcov a národov nastal alebo rýchlejšie postupoval vždy až potom, keď už tieto zväzky jednotlivcov a národov so svojím koreňom boli uvoľnené.

Je samozrejmé, že i náprava musela sa niesť tou istou cestou, akou prišla skaza. Preto i vykupiteľské dielo Kristove, ktoré malo napraviť, čo bolo pokazené, začalo s návratom k domovu, k vráteniu ľudí a národov k ich prirodzeným podmienkam života.

Na počiatočné činy vlády slovenskej pri kladení základov nového Slovenska hľadelo sa z mnohých strán akosi nedôverčivä a pochybovačne. Týmito činmi nerobilo sa však nič inšie, ibaže sa urovnával návrat slovenského národa domov. Bohužiaľ, že musíme konštatuvať, že slovenský národ musel sa tiež vrátiť domov. Cez celé stáročia bol od svojho domova odrážaný. Národná jeho tradícia bola zaznávaná, ba až do úplného zabudnutia zatlačovaná. Reč jeho bola prznená, literatúra deptaná, kultúra podceňuvaná. Čo bolo cudzieho, to sa mu natískalo, vo svetle vyššej kultúry ponúkalo. Slovák sa mal nielen svojho mena vzdať, lež i svojej lásky k svojeti a mimo cudzieho mena i janičiarsku prítulnosť k cudzine mal v sebe prechovávať. Takto zo svojho koreňa vyvrátený Slovák, mal byť človekom nižšej hodnotnej triedy, aby nielen stratil domovizeň svoju, ktorú mal zaujať cudzí, lež aby sa stal bezcitným otrokom cudzej nadvlády. Systematická demoralizácia slovenského národa v roku 1914 pokročila tak ďaleko, že už bolo počuť hlas umrláčika nad slovenským národom. A v posledných rokoch poprevratových netajili sa už s matematickou istotou splynutia národa slovenského s českým. No v oboch prípadoch, zastavilo sa koleso udalostí a národ slovenský dostal do svojich rúk správu svojich vecí.

Čo je potom prirodzenejšie, ako keď si pretrel oči po dlhom a ťažkom sne zbadajúc priepasť, nad ktorou sa zastavil a energickým vzpriamením sa vydal sa na cestu domov, aby sa obnovil a aby sa zachránil.

Od 6. októbra ide teda národ slovenský domov. K svojmu pôvodnému menu, aby sa volal zase Slovákom, ako ho Pán Boh nazval. Vracia sa k svojej slovenskej tradícii, aby živení svojou prirodzenou životnou šťavou obnovil svoju silu. Vracia sa k svojej reči, aby hovoril rečou zrozumiteľnou svojich predkov. Vracia sa k svojmu zamestnaniu, k svojmu chlebu, aby žil zo svojho na svojom dľa svojho a nebol odkázaný na almužnu cudzieho.

Pripomíname si tento návrat domov práve na Vianoce, lebo však tieto sviatky takým čarodejným kúzlom vábia ľudí domov. Kde-kto sa s radosťou ponáhľa na Vianoce domov, i vtedy, keď je ten domov chudobný, jednoduchý, ale predsa mu je len domovom.

Chápeme radostnú náladu slovenského národa od 6. októbra, veď vraciame sa i my, národ slovenský, domov. I keď vieme, že ten náš slovenský domov je chudobný, malý, ale je predsa len naším domovom. A vraciame sa doňho s odhodlanosťou, že domov svoj budeme opatruvať, zveľaďuvať, aby bol nežným útulkom všetkých Slovákov. Neslávil ešte nikdy Slovák tak radostne vianočné sviatky ako toho roku, ktorý po toľkých trampotách priviedol slovenský národ do skromného síce, ale slobodného a samostatného slovenského domova.

Betlehemská maštálka a slovenský domov, tak blízko stoja k sebe. Nechže sú si podobní i ľudia oboch bývajúcich. Vzájomná láska nech spája obyvateľov slovenského domova. Vernosť Slovákov k svojmu domovu, nech je strážou nad ním, aby hviezda pokoja a spokojnosti žiarila vždy nad Slovenskom a hlásala svetu, že tu býva národ, ktorý sa vrátil domov a nič iného nechce, len aby žil doma, v pokoji, vo svojskom a zo svojho.

Slováci, Slovenky, veľkí i malí, ktorí ste teraz zhromaždení pod vianočným stromkom vo svojich domovoch, prijmite od predsedu vlády Slovenskej krajiny, prvého to strážcu a robotníka nášho slovenského domova bratský pozdrav a želanie: Šťastlivé a radostné vianočné sviatky prajem vám všetkým, nech pokoj Boží spočíva nad naším národom a jeho domovom nad Slovenskou krajinou.

Zábava