V Brne aj po štátoprávnej zmene Moravy a Čiech študuje vyše 200 slovenských akademikov. Títo požiadali generálneho tajomníka Hlinkovej slovenskej ľudovej strany dr. Jozefa Kirschbauma, aby prišiel medzi nich prednášať o súčasnej politickej a hospodárskej situácii na Slovensku, ktoré najmä v Brne vplyvom lžipropagandy bolo postavené do veľmi zlého svetla.

Generálny tajomník dr. Jozef Kirschbaum v miestnosti nabitej slovenskými poslucháčmi a hosťami českými a nemeckými vo viac ako hodinovom prejave osvetlil vznik Slovenského štátu, jeho súčasnú politickú situáciu i problémy hospodárske.

V politickej časti svojho prejavu medzi iným: Slovenský štát viazaný smluvou s Nemeckom vo svojej zahraničnej politike a vo veciach vojenských nemá o nič menej suverenity, ako mala republika Československá, ktorá vo svojej politike bola úplne odvislá od tzv. západných demokracii. Pojem suverenity je v právnej vede sporný, ale ak ho chápeme ako maximum možnosti svojrázne sa vyvíjať po kultúrnej, hospodárskej a politickej stránke, tak slovenský národ v svojom štáte má túto možnosť po prvý raz vo svojich dejinách. Nebolo dosiaľ zásahu z nemeckých vládnych kruhov, ktorým by Slovákom sa bránilo, aby boli Slovákmi, aby boli kresťanmi a aby pestovali slovenský svojráz. Nemci to dosiaľ neurobili, lebo každý takýto pokus by našiel na Slovensku najtvrdší odpor celého sjednoteného národa.

Preto nemožno hovoriť o nesuverénnosti slovenského národa a štátu, najme keď reálne chápe sa súčasná europská situácia a postavenie slovenského národa v nej. V ďalšej časti svojej reči vyhlásil: Slovenský štát je výsledkom reálnej úvahy, ako zachrániť slovenský národ pred rozdelením a zánikom. Nemá pôvod vo fantázii politikov dobrodružných a neskúsených. Nevznikol ani zradou, pretože ani samožertva celého národa nebola by zachránila bývalú republiku pred rozdelením. Konečne nieto čo ľutovať, že slovenský národ dožil sa svojej úplnej samostatnosti.

Ak by znovu prišiel 14. marec, každý úprimný Slovák za podobných okolností, ako boly vtedy, neurobil by nič iného, ako sa 14. marca stalo. V hospodárskej časti svojej prednášky dr. Kirschbaum podrobne rozobral hospodársky vývin Slovenského štátu od jeho vzniku a podrobnou štatistikou dokázal hospodársku životaschopnosť Slovenska. Medzi iným povedal: Aj podľa najväčších hospodárskych skeptikov dnes je jasné, že patríme medzi najexportnejšie štáty europské a v produktoch hospodárskych že sme vo väčšine nie len sebestační, ale aj budeme exportovať. Počiatočné prekážky zapríčinené politickými zmenami, bojkotom okolitých štátov, ba dokonca i bojovým clom americkým prekonali sme natoľko, že dnes rozhýbaly sa nielen kolesá všetkých na počiatku zastavených tovární, ale hlási sa i cudzí kapitál o investície. Ba čo viac, hrdo môžem vyhlásiť, že na Slovensku nemáme problému nezamestnanej inteligencie a nebude ani problém nezamestnaného robotníctva. Investičné práce dosahujú na Slovensku takej miery, aká nebola dosiaľ vídaná. Ak sú ešte ťažkosti a ak bude nám treba dovážať niektoré produkty z cudziny, tak svojím exportom, najmä v obchode clearingovom udržíme hospodársku rovnováhu prinajmenej...[2]

Poznámkový aparát:

[1]: Článok je prevzatý zo Slováka z roku 1939, na margo tohtoročného 71. výročia vzniku 1. SR, podaný očami vtedajšieho Slovenského politického predstaviteľa. Má čitateľovi ozrejmiť nevyhnutnosť vytvorenia Slovenského štátu.

[2]: Slovák 12. 6. 1939, roč. 21, č. 142.

Zábava