Jur Janoška, Janoška, JurRoku 1869 bol Jur Janoška žiakom II. tr. v Kežmarku, kde bol Pavel Országh vtedy oktavánom. V tom školskom roku šiel profesor Stenzl na odpočinok. Vďačné žiactvo pripravilo obľúbenému profesorovi na rozlúčku ováciu. Večierkom shromaždilo sa pred byt profesorov, študentský spevokol zaspieval pieseň a menom žiactva pozdravil starca jeden oktaván. Po odpovedi profesorovej sa žiaci rozchádzali. Medzi mladšími bola zvedavosť, kto to rečnil menom mládeže. „Ja viem,“ volá pyšne maďarský žiak, tuším z III. triedy, „to je Országh, miskolci fiu (miškovský mladík), najlepší žiak, chodil v Miškovci, odtiaľ ho poznám.“ Strhla sa hádka medzi týmto Maďarom a Slovákom Janoškom, ktorý posbieral všetku výrečnosť na dokázanie, že Országh je z Oravy a Slovák. Ale maďarský študent sa nedal kapacitovať. Posledný jeho dôvod bol: „Slovák z Oravy nevedel by tak pekne hovoriť maďarsky, ako ten hovoril!“

Zábava