ľudovít štúr 1848 rečník slovenskí dobrovoľníci jozef hurban moravaRoku 1848, keď prvá výprava slovenská so zbraňou v ruke išla prekročiť hranice moravsko-slovenské, k shromaždeným bojovníkom prehovoril najprv Hurban, potom Štúr. Po Hurbanovi rečnil Štúr takto:

„Bojovníci, pozrite na túto otvorenú dolinu, tá nás vedie k cieľu nášmu. Za tými vrškami, tam leží Slovensko, rodina naša, národ ubiedený, utlačený, od tisíc rokov všetkej samostatnosti pozbavený, národ povrheľ; a teraz v najnovších časoch jeho zotročitelia prišli k úplnej moci a vláde, tí teraz budú úplne nad ním panovať a ho podľa ľúbosti zdierať a života pozbavovať.

Ale ešte nevyhynul duch národný. Pozbavili nás všetkého nepriatelia naši, lež túto vôľu nik odobrať nemôže a táto vôľa nás vedie so zbrojou v ruke za tie vršky k národu nášmu. Je to tá cesta, po ktorej tiahly dakedy české pluky pod Jiskrom, Komorovským a druhými, a ako tí išli voj zatočiť o panstvo s Maďarmi, tak aj my ideme, aby sme pozdvihli národ náš mečom, aby sa rozhodlo, či bude tyran Maďar ešte ďalej panovať nad nami!

Bojovníci, naša úloha je pekná, veľká, národ z biedy a ničoty vytrhnúť a priniesť k slobode a sláve. Nože, sľúbte nám teraz tu pri vstupe, že chcete za tieto veci mužne bojovať a keď to príde, i za ne umierať. Rozvili sme už zástavy naše; vidíte ich povievať nad hlavami vašimi; sľúbte nám, že ich neopustíte v žiadnom boji, v žiadnom nebezpečenstve!“ Po Štúrovej rečí čítala sa bojovníkom prísaha.

Zábava