frustrovaná punkerkaDňa 17. júna 2009 som sa rozhodol napísať článok o kauze Daniel Tupý, ktorá dospela do svojej terminálnej fázy vynesením prvostupňového rozsudku nad údajnými vrahmi. V rámci korektnosti a názorovej pestrosti som kontaktoval a o stanovisko požiadal občianske združenie Ľudia proti rasizmu, ktoré práve na túto kauzu najviac poukazovalo ako „zločin neonacistov“. Napísal som im mail, ako komentujú najnovší vývoj udalostí.

Bol som potešený rýchlou a slušnou odpoveďou, ktorej znenie som aj uviedol v predmetnom článku. Bola však v zásade vyhýbavá, ĽPR sa presne nevyjadrili k meritu veci. Napísali iba, že z celého procesu sa stala taká fraška, že to ani nestojí za komentár. Mňa ale zaujímalo, či si stále stoja za tým, že D. Tupého zabili neonacisti a ak áno, prečo. Taktiež som chcel vedieť, či obvinených z tejto vraždy považujú za páchateľov a opäť, ak áno, prečo sú toho názoru.

Poslal som teda ĽPR ďalší mail, kde som upresnil tieto otázky. Na odpoveď naň som už musel čakať dlhšie, ako na prvý (2 dni vs. 12 minút), ale stále bola reakcia dosť promptná a dočkal som sa jej. Uvádzam ju v plnom znení (diakritika doplnená mnou):

    „Prajem Vám pekný deň,

    Prepáčte, ale po zistení že ste autorom článkov na portáli priezor.com, nemáme chuť odpovedať na ďalšie otázky.
    Rozhodne nemienime komunikovať s ľuďmi, ktorí sú napojení na krajnú pravicu.


    S vďakou a pozdravom

    Ľudia proti rasizmu (People against racism)
    P.O.BOX 33, 820 20 Bratislava 24, Slovak Republic
    tel/fax: +421 2 16356
    www.rasizmus.sk“

Som obzvlášť sklamaný najmä preto, že celá komunikácia prebiehala v duchu slušnosti.

Pred viac ako dvomi rokmi som v jednom svojom článku napísal:

    „ĽPR chce celospoločenskú diskusiu? Už ste videli niekoho z nich diskutovať s niekým iným ako s politicky korektným redaktorom? Veria vôbec tým nezmyslom, čo hlásajú? Prečo sa boja konfrontácie hoci aj s päťročným dieťaťom?“

Vtedy som to myslel skôr ako iróniu a preháňanie. Teraz sa však zdá, že som sa, bohužiaľ, nemýlil.

Zábava