TeroristkaVäčšina nacionalistov sa snaží svoj boj viesť nielen čestne a morálne, ale aj v súlade so zákonmi. Často v duchu Sokratovho hesla: „Dobrý občan má dodržiavať aj zlé zákony, aby neviedol dobrého občana k tomu, nedodržiavať dobré.“ Nacionalisti totiž neuznávajú anarchiu, ale veria tomu, že spoločnosť musí spočívať na istých pravidlách. Posledné zmeny Trestného zákona však šmahom ruky kriminalizovali nielen mnohých nacionalistov, ale aj veľkú časť slovenskej spoločnosti.

Už vo februári 2009 sme vás informovali, že v parlamente do druhého čítania postúpila nebezpečná novela trestného zákona. Teraz musíme s ľútosťou konštatovať, že v utorok 28. apríla táto novela prešla v takmer pôvodnom znení. S ľútosťou preto, lebo, napriek tomu, čo sa mnohí snažia ľuďom nahovoriť, záleží nám na slobode. A ustanovenia tejto absurdnej novely možno zneužiť nielen proti nacionalistom, ale proti proti každému. Novela účinnosť nadobúda 1. júnom 2009.

Napriek tomu, že prešli isté pozmeňujúce návrhy, kľúčový problém, bohužiaľ, ostal: ide o trestné činy v súvise s „extrémistickými materiálmi“. Len krátko pripomenieme túto problematiku.

Definícia „extrémistického materiálu“ je taká dlhá, aká je absurdná. Nebudeme ju tu celú citovať, koho zaujíma, môže si pozrieť § 130 TZ. Tu len stručne zhrnieme, že za „extrémistický materiál“ sa považuje písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, či programov, alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Trestné pritom je už len prechovávanie týchto „extrémistických materiálov“. Trestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Aspoň istým vyvážením je ustanovenie, že extrémistickým materiálom je len taký materiál, ktorý sa „vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie“.

Pripomeňme si len jeden z mnohých problémov ohľadom tohto ustanovenia. Extrémistický materiál je taký, ktorý sa „vyrába, rozširuje (...) alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť...“. Tu však vzniká veľký problém v dokazovaní, či bol nejaký materiál napr. „vytvorený v úmysle šíriť nenávisť“. Výrobca môže byť neznámy alebo zo zahraničia, kde prechovávanie takých predmetov ilegálne nie je. To, či ho jeho vlastník „prechovával v úmysle šíriť nenávisť“ zase vie len on sám a sotva by sa k niečomu takému priznal. Súd teda bude rozhodovať o skutočnostiach, ktoré nemá šancu presvedčivo dokázať – a na ich základe môže aj posielať ľudí do väzenia.

Podľa Harabina sa síce má „každý prípad preverovať osobitne“, kto to však zaručí? História mocenských systémov ukazuje, že ak potrebujú eliminovať nejakého svojho oponenta, práve takéto výklady sa dajú často pokrútiť či obísť. Prečo dodávať ďalšie možnosti zneužitia, keď aj mnohé z doterajších paragrafov sú pochybné? Je zrejmé, že pri správnej „interpretácii“ bude možno takmer akýkoľvek predmet, ktorého obsah nezodpovedá politickej korektnosti, považovať za „extrémistický materiál“.

Poslanec za KDH Daniel Lipšic kritizuje vládu, že sa snaží presadením tohto zákona robiť si marketing. Poukazuje napríklad na to, že za vyše 7 rokov platnosti ustanovenia o popieraní holokaustu nebol zatiaľ nikto stíhaný za tento trestný čin. Znamená to však skôr to, že mnohí radšej mlčia, ako by mali riskovať trestné stíhanie.

Súčasťou globalizovaného sveta sú aj po oboch stranách Gaussovej krivky každej spoločnosti isté antagonistické skupiny, ktoré sa prejavujú „krajne“, „výstredne“, „nevšedne“ a teda „extrémne“, čiže „extrémisticky“. Myslia inak a zdieľajú iné hodnoty ako väčšinový priemer spoločnosti. Takíto ľudia sa realizujú prostredníctvom aktivít a vyvíjaním činnosti v rôznych spolkoch, občianskych združeniach, sektách ap. Ich pôsobenie môže byť nielen negatívne, ale aj inovatívne a v prospech spoločnosti.

Časť týchto ľudí, menšina, sa dopúšťa aj násilného správania, ktoré treba v súlade so zákonom a nekompromisne trestať – to je v záujme všetkých.

Ak však tieto skupiny postavíme „mimo zákon“ ako celok, z Gaussovej krivky nestane rovná čiara – títo „extrémisti“ ostanú a budú potrebovať prejaviť sa aj naďalej. Ak nebudú sa môcť ventilovať formou písania, šírenia svojho slova, formou protestov a demonštrácií či iného druhu prezentácie, hrozí u časti týchto ľudí radikalizácia. Tá sa v ojedinelých prípadoch môže prejaviť aj v násilí, čo však rozhodne nie je dobré. Niektorí „extrémisti“ však môžu uprednostniť vraždenie pred demonštráciou a bomby pred písaním, keďže z hľadiska „práva“ to budú takmer rovnako sankciované činy.

Aj keď na dnešnú situáciu to môže znieť trochu prehnane, schválením tejto novely pripravil parlament takýmto praktikám cestu.

Zábava