Už dlhú dobu sa v súvislosti s problematikou kvality vysokoškolského vzdelávania hovorí o príčinách zaostávania slovenských univerzít za podobnými vzdelávacími inštitúciami v krajinách vyspelého sveta. Dôkazom sú rôzne rebríčky kvality univerzít, v ktorých sa tie slovenské umiestňujú ako pravidlo na veľmi nelichotivých miestach.

Mnohopočetné analýzy daného stavu poukazujú na množstvo príčin podieľajúcich sa na nižšej kvalite univerzít a ich absolventov v porovnaní s podobnými zariadeniami v krajinách EÚ. K tým najčastejšie uvádzaným patria: veľký počet univerzít a vysokoškolských zariadení, ich finančná poddimenzovanosť, nedostatočná vzdelanostná úroveň prijímaných uchádzačov o vysokoškolské vzdelanie, odchod nadaných študentov na zahraničné univerzity, veľký počet študijných programov a študijných odborov, slabá prepojenosť štúdia s praxou, nízke finančné ohodnotenie pedagogických pracovníkov a mnohé ďalšie príčiny, ktoré bezpochyby neprispievajú k zvyšovaniu kvality vysokoškolského vzdelávania a vysokej odbornosti mnohých absolventov slovenských univerzít.

Málo sa však hovorí a píše o ďalšej príčine, ktorou je samotná atmosféra vládnuca na mnohých univerzitných pracoviskách, počínajúc katedrami, inštitútmi a končiac fakultami. Atmosféra, ktorá je veľmi často vzdialená požiadavkám na priateľskú, tvorivú a kolegiálnu spoluprácu a súdržnosť. V mnohých prípadoch za to nesú svoj podiel viny vedúci pracovníci týchto útvarov, ktorí v nejednom prípade uprednostňujú svoje kariérne záujmy pred záujmami kolektívov a pracovísk, v čele ktorých stoja. S cieľom zachovať si svoje vedúce postavenie a upevniť si svoju funkčnú autoritu mnohí z nich využívajú rôzne spôsoby a postupy, v nejednom prípade hraničiace s porušovaním existujúcich právnych predpisov, ignorovaním všeobecne uznávaných morálnych hodnôt a pravidiel objektívneho hodnotenia a prístupu k svojim podriadeným kolegom.

Mnohí z takýchto „riadiacich pracovníkov“ zabúdajú na skutočnosť, že do svojich funkcií boli zvolení len na určitú dobu, že pracoviská, v čele ktorých dočasne stoja nie sú ich súkromnými podnikmi a oni nie sú ich výhradnými majiteľmi. Inak povedané, zabúdajú, že sú len súčasťou pracovného kolektívu dočasne poverení jeho riadením.

Osobne som už celé desaťročia pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na viacerých slovenských vysokých školách a univerzitách a mám bohaté skúsenosti s činnosťou riadiacich funkcionárov, ktorí častokrát porušovali kritéria a pravidlá objektívneho a spravodlivého prístupu k svojim podriadeným kolegom. Nezriedka sa takáto činnosť dostávala do otvoreného konfliktu s platnými zákonnými predpismi, čo je aj prípad súčasného dekana Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove prof. PhDr. Vasila Gluchmana, CSc.

Ako člen Inštitútu politológie na danej fakulte, kde mi pracovný pomer skončil ku dňu 31.8.2016, som už v roku 2014 napísal a vydal publikáciu pod názvom Pravdivý obraz o živote a postavení cigánskych komunít na (východnom) Slovensku. Uvedená publikácia bola následne zaregistrovaná v univerzitnej knižnici Prešovskej univerzity pod registračným číslom FF 892/14. Druhé, rozšírené vydanie tejto publikácie bolo v januári 2016 podané na registráciu do knižnice, ale po dohode s riaditeľkou Inštitútu politológie Doc. PhDr. Irinou Dudinskou, CSc. bola na moju písomnú žiadosť z 20.4.2016, ktorá bola adresovaná riaditeľovi tejto knižnice, stiahnutá z centrálneho registra publikačných výstupov evidovaných v tomto knižničnom zariadení.

V ostatných parlamentných voľbách som kandidoval za Ľudovú stranu Naše Slovensko, teda za politický subjekt, ktorý legálne, t.j. v súlade s právnym poriadkom pôsobí na našej politickej scéne a ktorý, splniac všetky požiadavky platného volebného zákona, bol zaregistrovaný vo voľbách do NR SR. A práve táto skutočnosť sa stala dôvodom útokov na moju osobu a jej šikanovania zo strany dekana fakulty.

Je pochopiteľné, že vedúci funkcionár fakulty nemohol otvorene priznať skutočný dôvod svojho otvorene nepriateľského správania sa k svojmu podriadenému, pretože svojim súhlasom s umiestnením na kandidátskej listine danej politickej strany som len využil svoje základné politické právo – voliť a byť volený podľa svojho slobodného rozhodnutia. To bol aj dôvod, prečo prof. Gluchman zvolil iný spôsob šikanovania mojej osoby, konkrétne cestu kritiky a dehonestácie obsahu mojej publikácie o cigánskych komunitách a jej zaregistrovaniu v univerzitnej knižnici.

Preto požiadal riaditeľku Inštitútu politológie o oficiálne vyjadrenie inštitútu k obsahu predmetnej publikácie, ako aj o vypracovanie recenzných posudkov zo strany niektorých pracovníkov inštitútu. Uvedené posudky boli vypracované garantom študijného programu Teória politiky prof. PeadDr. Jaroslavom Vencálkom, CSc., Doc. PhDr. Alexandrom Dulebom, CSc. a Doc. PhDr. Gitou Geremešovou, PhD. Ako stanovisko vedenia inštitútu tak aj vypracované posudky boli ukážkou objektívneho a nezaujatého posúdenia obsahu publikácie, čo bolo v rozpore s predstavami dekana fakulty očakávajúceho jednoznačné odsúdenie publikácie a následné obvinenie jej autora z propagácie rasistických, xenofóbnych a extrémistických názorov.

Pretože sa tak nestalo, dekan fakulty odmietol vziať do úvahy vypracované posudky a určil nových recenzentov, konkrétne prof. F. Mihinu a Dr. A. Mušinku, ktorí vyšli v ústrety požiadavkám dekana a vypracovali recenzné posudky v súlade s predstavami prof. Gluchmana a s dopredu určeným obsahom a zameraním, čo a priori vylučovalo ich objektivitu a spochybňovalo ich odbornú úroveň.

Práve tieto posudky nakoniec poslúžili dekanovi ako vhodná zámienka na kritiku a spochybnenie mojej odbornej a pedagogickej spôsobilosti, čo sa nakoniec odrazilo aj v posudku dekanom zriadenej tzv. Etickej komisie, ktorá jednoznačne potvrdila očakávania a dopredu určený obsah jej stanoviska.

Ako by aj nie, keď predsedom tejto komisie bol jedným z dekanom vymenovaných recenzentov prof. F. Mihina. Uvedené vyjadrenie tzv. Etickej komisie poslúžilo prof. Gluchmanovi k zriadeniu tzv. Disciplinárnej komisie FF PU, zasadanie ktorej sa uskutočnilo 10. mája 2016. V zápise tejto komisie sa konštatuje, že vydaním predmetnej publikácie som údajne porušil Etický kódex pedagóga FF PU, nakoľko jej obsah je v rozpore s etickými, resp. morálnymi hodnotami akceptovanými na FF PU.

O porušenie akých konkrétnych hodnôt a princípov došlo z mojej strany, mi nikto nebol ochotný vysvetliť. Navyše, v zápise sa tiež konštatuje, že na základe podnetu zo strany verejnosti (doposiaľ mi nie je jasné o akú verejnosť ide, jedine ak by sa pán dekan sám pretransformoval na verejnosť) došlo k porušeniu už spomínaného Etického kódexu, pretože som sa pod jedným zo svojich príspevkov uverejnených na internete podpísal svojim menom a uviedol som aj svoje pracovné zaradenie a pracovisko, na ktorom som v tom čase pôsobil. Nemyslím si, že pravdivé zverejnenie údajov o autorovi nejakého príspevku môže byť porušením morálnych hodnôt a spochybnenie dôveryhodnosti jeho autora. Práve naopak.

Obsah vyjadrenia tzv. Etickej komisie, ako aj zápis z rokovania tzv. Disciplinárnej komisie FF PU, ktorý som z celkom pochopiteľných príčin odmietol podpísať poslúžili dekanovi fakulty prof. Gluchmanovi ako zámienka na vypracovanie žiadosti o stiahnutie mojej knihy z centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti univerzitnej knižnice PU, adresovanej dňa 4.5.2016 riaditeľovi knižnice Ing. Petrovi Haľkovi, v dôsledku čoho bolo nielen druhé vydanie (o stiahnutie ktorého som sám požiadal riaditeľa knižnice ešte 20.4.2016) ale aj to prvé vydanie z roku 2014 vyradené z evidencie univerzitnej knižnice.

Je potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že takouto činnosťou dekan fakulty prof. Gluchman porušil hneď niekoľko právnych noriem:

Po prvé. Dekan filozofickej fakulty PU zriadil tzv. Etickú komisiu ako aj tzv. Disciplinárnu komisiu v rozpore so znením Zákona 131/2002 Z.z. – t.j. zákona o vysokých školách, pretože uvedená právna norma neumožňuje svojvoľne zriaďovať Etickú komisiu, o ktorej sa v zákone nič nehovorí. Podobne uvedený zákon v paragrafe 31 odst, 1. uvádza, že disciplinárna komisia fakulty prerokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v študijnom programe uskutočňovanom na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie dekanovi. O práve dekana fakulty zriaďovať Disciplinárnu komisiu, ktorá by prešetrovala pedagogických pracovníkov, ako to bolo v mojom prípade, sa v zákone nepíše, čo len usvedčuje dekana fakulty z porušenia príslušného článku citovaného zákona.

Príkaz dekana Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity stiahnuť z univerzitnej knižnice predmetnú publikáciu o cigánskych komunitách je taktiež v rozpore s paragrafom 4, pojednávajúcom o akademických slobodách a akademických právach. Konkrétne v odst. a. sa deklaruje sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovania ich výsledkov. Odst. d. daného paragrafu deklaruje právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov. Navyše paragraf 113 a, odst. 1. zaväzuje verejné vysoké školy a štátne vysoké školy zosúladiť svoje vnútorné predpisy s týmto zákonom…, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že prof. Gluchman svojvoľne zriaďoval na pôde fakulty komisie, ktoré nemajú oporu v zákone o vysokých školách.

Po druhé. Dekan fakulty svojim príkazom na stiahnutie predmetnej publikácie z univerzitnej knižnice v podstate cenzuroval danú publikáciu, čím sa dopustil porušenia čl. 26. odst. 3. Ústavy SR ako aj čl. 17. odst. 3. Listiny základných práv a slobôd, v ktorých sa uvádza, že cenzúra sa zakazuje, resp. cenzúra sa nepripúšťa. Navyše, odsudzovať a šikanovať autora za obsah jeho odbornej publikácie, za ním prezentované a zverejnené názory, s ktorými nemusí každý súhlasiť, je porušením čl. 17. odst. 2. Listiny základných práv a slobôd, v ktorom sa každému zaručuje právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou obrazom alebo iným spôsobom….

Je smutné, ak sa vedúci funkcionár fakulty zníži k praktikám, ktoré v našich podmienkach prevládali v päťdesiatich rokoch minulého storočia, resp. v období tzv. normalizácie a ktoré sú dnes v rozpore s existujúcimi právnymi normami, nehovoriac o elementárnych zásadách slušného a morálneho správania, ktoré by bolo možné očakávať od človeka pôsobiaceho na Inštitúte etiky a bioetiky FF PU. Veď ako inak hodnotiť oznámenie pána dekana zo dňa 1.9.2015 o mojom preradení z 12. platovej triedy do 11. bez uvedenia dôvodu a vysvetlenia svojho rozhodnutia ako nerešpektovanie základných pravidiel kolegiálneho a eticky prijateľného konania.

Takýmto správaním prof. Gluchman len potvrdil mienku mnohých zamestnancov fakulty (nevynímajúc mňa) spochybňujúcich zotrvávanie tohto človeka na poste dekana Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Konať v tejto veci však prináleží len kompetentným miestam a osobám, konkrétne ministrovi školstva SR, rektorovi Prešovskej univerzity, resp. Akademickému senátu Filozofickej fakulty PU. Z tohto dôvodu sa písomne obrátim na vyššie uvedených funkcionárov a danú inštitúciu s cieľom oboznámiť ich s obsahom príspevku, ktorý som na tomto mieste prezentoval a s požiadavkou na vyvodenie osobnej zodpovednosti vedúceho funkcionára fakulty za porušenie vyššie uvedených právnych predpisov.

Zábava