Keď sme pred časom na Priezor.com zverejnili humornú definíciu pokrokového liberála, ktorý sa na rozdiel od klasického riadi zásadou: „nesúhlasím s tebou a chcem, aby tvoj názor bol trestne stíhateľný a ty si prišiel o prácu a skončil vo väzení“, netušili sme, že ju novinári tak skoro sčasti potvrdia. Hovoríme o najnovšej novinárskej kampani proti ľuďom, ktorí podporujú Kotlebovu Ľudovú stranu Naše Slovensko alebo za ňu kandidujú.

Táto kampaň začala so zverejnením kandidatúry ĽSNS, kedy Dušan Mikušovič z Denníku N zisťoval názor Univerzity Komenského na kandidovanie jej pedagogického zamestnanca Jána Cupera. Už v titulku príslušného článku pohoršujúco uvádza „Univerzitu Komenského to nevzrušuje“. A malo by?

Kampaň nabrala na obrátkach, keď počas ostatného štvrtku (17. decembra) začali dve masmédiá (Pravda a Denník N) informovať o signatároch výzvy Iniciatívy 2016, ktorá požadovala jednotný volebný postup kresťanských a národných politických síl pod vedením ĽSNS. Nebolo by na tom nič podivné, keby táto výzva nebola z 20. októbra tohto roku. Prečo sa o ňu začali novinári z dvoch rozdielnych médií zaujímať až o takmer dva mesiace v ten istý deň?

Ako prvý sa do rany dostal historik Martin Lacko, zamestnanec Ústavu pamäti národa. Redaktorka Pravdy Daniela Balážová sa obrátila na Lackovho zamestnávateľa s tým, ako je možné, že tam stále pracuje. Vedenie ÚPN odvetilo, že by ho rado prepustilo, ale právne predpisy to neumožňujú. Balážová glosuje, že takýto postoj „znižuje dôveryhodnosť inštitúcie.“

Na pomoc si zavolala aj sociologičku Elenu Gallovú Kriglerovú, ktorá zastáva rovnaký názor. V závere článku si sťažuje, že jej Lacko neodpovedal na otázku, „či je podľa neho správne, ak pracovník ÚPN podporuje nejakú politickú stranu“. Podobný názor vyjadril v komentári v Pravde aj Martin Krno, podľa ktorého „určite nejde dokopy“, ak je niekto zamestnancom verejnoprávnej inštitúcie a zároveň má určité politické názory.

Balážovej a Krnovi v Denníku N zdatne sekundoval Dušan Mikušovič, asi tunajšia reinkarnácia „lovca nacistov“ Simona Wiesenthala. Aj on sa informoval v ÚPN, aké sú možnosti Lackovho prepustenia. Okrem dištancujúcich sa slov predsedu správnej rady ústavu Ondreja Krajňáka, ktorý ľutuje, že nemôže Lacka hneď prepustiť, cituje aj člena dozornej rady ÚPN Ladislava Bukovszkyho, podľa ktorého historický bádateľ a ochranca demokracie nemôže podporovať stranu, „ako je tá Kotlebova“.

Aby toho nebolo málo, tak do boja proti politickým záškodníkom sa dnes pripojil aj redaktor portálu Aktuality.sk Tomáš Kyseľ. Na mušku si vzal dvoch katolíckych kňazov, ktorí podporili spomenutú výzvu Iniciatívy 2016, Jána Košiara a Ignáca Juruša. Ako správny strážny pes demokracie požiadal o stanovisko Konferenciu biskupov Slovenska.

Odpoveď konferencie, že daní kňazi majú ako občania Slovenskej republiky právo na slobodu prejavu a teda právo prejaviť osobné politické postoje, ho zrejme neuspokojila. Dal preto slovo politológovi Tomášovi Koziakovi, ktorý vo veci vidí „rozpor s proklamovanou apolitickosťou cirkvi.“ Cirkev by podľa neho mala zakročiť ako „v prípade Bezáka“. V závere článku si aj Kyseľ povzdychne, že ÚPN Lacka neprepustí pre limitáciu zákonmi. Ach, keby len tí naši demokrati neboli viazaní zákonmi, všakže?

Uvidíme, či novinárske lustrácie kandidátov a podporovateľov ĽSNS budú pokračovať alebo týmto skončili. Už teraz je ale zrejmé, čo robia. Snažia sa vytvárať tlak na to, aby boli dané osoby prepustené z práce pre ich politické názory. Aké demokratické! A kde sú teraz všetci aktivisti – bojovníci za ľudské práva? Prečo sa nikto v masmédiách nezastal obetí tejto povážlivej kampane?

Bez ohľadu na to, čo si o nej myslíme, je ĽSNS riadne registrovaná a legálne pôsobiaca politická strana. To, že nebola zo strany štátu rozpustená a ani takéto konanie neprebieha, by malo garantovať, že človek voči nej môže bez strachu z následkov uplatňovať svoje ústavou garantované politické práva a slobody: aktívne a pasívne volebné právo, slobodu prejavu a pod.

Spomenutí novinári a „odborníci“ však takto zjavne neuvažujú, ich rozmýšľanie je napriek deklarovanej demokratickosti značne totalitné. Chcú dosiahnuť, aby vo verejnom sektore nepracovali ľudia s názormi, ktoré sa im (alebo ich vlastníkom) nepáčia.

Prečo im doteraz nevadilo, že za politické strany kandidovalo množstvo zamestnancov verejnoprávnych inštitúcií. Napríklad, iný zamestnanec ÚPN Vladimír Palko, ml. kandidoval a bol zvolený za miestneho poslanca v bratislavskom Starom meste za pravicovú koalíciu (NOVA, Most, KDH, KDS, SaS, OľaNO).

Už spomenutý arcibiskup Bezák sa objavil tesne pred parlamentnými voľbami 2012 v reklamnom spote predsedu KDH Jána Figeľa. A mohli by sme takto pokračovať ešte dlho. Prečo tieto veci nikomu nevadili?

Bude to možno pre niekoho paradoxné, ale pre mnohých ľudí bude asi voľba pre ĽSNS hlasom za demokraciu, ochranu politických práv a zachovanie Slovenskej republiky ako národného štátu. Zmienení a aj iní nespomenutí novinári k tomu svojím hlúpym totalitárnym myslením nepochybne prispejú ešte viac.

Zábava