Cenzúra pre novinárovRomano kher – v preklade Rómsky dom – je občianske združenie, o ktorom síce málokto počul, ale to neznamená, že svet nemôže zabávať. Ich posledný počin spočíva vo vytvorení „Desatora novinára píšuceho o rómskej téme“, keďže ten hnusný stereotypný rasizmus plný fašizoidných predsudkov nie je zo strany novinárskej obce už dlhšie stráviteľný.

Hneď prvý bod znie: „Zbytočne a neprimerane nezdôrazňujem etnicitu Rómov.“ A na podporu toho sa uvádza: „Napísali by ste, že v potravinách kradol Slovák? Je potrebné zdôrazniť, že ‚doteraz je potvrdených 27 prípadov žltačky, z toho 23 u rómskeho obyvateľstva‘?“

V skutočnosti si ale môžeme vybaviť množstvo článkov, na čo sme neraz upozorňovali, kde novinári používajú eufemizmus „mladík“ namiesto Cigán či Róm. Až sa z toho stala verejne známa „šifra“.

Zároveň práve pri prípadoch žltačky je etnicita nositeľov dôležitá: ľudia tak vedia, či majú byť ostražití, prípadne vedia priamo, voči komu. A to isté sa týka aj kriminality. Zahmlievanie týchto detailov robí dané informácie chudobnejšími, menej hodnotnými. A ak sú ľuďom významné faktory zamlčiavané, pre tie naivnejšie duše to môže mať katastrofálne následky.

Tretí bod „desatora“ zasa znie: „Oslovujem aj zainteresovaných Rómov a dám im priestor na vyjadrenie.“.

Tu sa žiada uviesť, že takéto počínanie zo strany novinárov môže „stereotypy“ nieže odstrániť, ale ich posilniť, či vybudovať. Cigánski osadníci sú často tak primitívni, že by ich nespasil ani ročný tréning od svetových PR špecialistov. Spomeňme si napr. na slávne virálne video „tukabel“.

Piata veta tohto cigánskeho desatora priamo navádza na pretvárku, lož či pokrytectvo: „Pristupujem so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou k osobám, ktoré nemajú skúsenosti s komunikáciou s médiami. Novinári, najmä v televíziách, využívajú ankety. Pritom si ľudia z osád často neuvedomujú, aký vplyv majú médiá. Pýtať sa Rómky v osade, či by bola schopná okradnúť dôchodcu a pýtať sa to mediálne uvedomelého človeka je rozdiel.“

Presne tak, rozdiel je v prostoduchej úprimnosti. Podľa Romano kher si majú novinári vyberať takých cigánov, ktorí im poskytnú gádžovsky korektné odpovede. Správne majú cigáni odpovedať, že dôchodcu, ani nikoho, by určite neokradli. No ak by tak nebodaj urobili, potom platí bod jedna: zbytočne nezdôrazňovať etnicitu.

Takisto známe video o cigánke, ktorá sa priznáva, ako varí psov, je azda fenomén, ktorý je pre našu kultúru ťažko stráviteľný a mal by byť komunikovaný iným spôsobom.

Dosť neopodstatnene znie aj bod 7: „Negatívne činy a javy nepripisujem celej komunite či celej národnostnej menšine.“ Pričom skritizované sú titulky článkov ako napr.: „Rómovia terorizujú v Sheffielde školákov!“, „Osadníci prepadli strážnika“, či „Rómovia sa bili sekerami.“

Podľa autorov desatora ide o prezentovanie činov indivíduí či malej skupiny ako činy celej komunity. Samozrejme, iba hlupák by takto mohol dané titulky chápať. Zo strany novinárov ide o jednoduché skracovanie. Bolo by nezmyselné písať: časť osadníkov, niektorí Rómovia ap.

Čo je ale druhou stranou mince, tak vzhľadom na slovenské občianstvo mnohých cigánov v zahraničí zvyknú novinárske titulky páchať oveľa väčšiu ohyzdnosť. A to najmä v prípadoch, ak o kriminalite cigánov zo Slovenska píšu napr. britské noviny. Nenapíšu, že Cigáni, ale Slováci figurovali v obchode s bielym mäsom a dílerstvom drog.

Tu je ozaj oprávnené ohradiť sa a poukázať na to, ako cigánske zločiny pripisujú títo novinári nezmyselne na vrub slovenského národa.

Celkovo dané desatoro je spísané veľmi abstraktne. A ak by sa ním novinári riadili, mohlo by sa to paradoxne ešte aj obrátiť proti zámerom autorov tejto komediálnej hry.

Nezabudnime uviesť, že Romano kher vo svojich výročných správach priznáva za posledné roky príjmy okolo 20 000 eur, pričom hlavní donori sú Nadácia otvorenej spoločnosti, ale tiež Úrad vlády, či jednotlivé ministerstvá ap. Čiže na tieto aktivity sa skladajú platcovia daní všeobecne.

Dalo by sa povedať: za veľa peňazí málo muziky, ktorú si zároveň ale nikto nevypýtal. Síce členovia o. z. Romano kher zrejme nežijú zo sociálnych dávok, ale aby bolo stereotypom učinené za dosť, tak si žijú z grantových schém. Na jedno aj druhé sa skladáme bez toho, že by sme na to dali niekomu súhlas.

Organizácie tohto typu by si však mali uvedomiť jedno. A to, že náprava začína od seba. Žiadny problém tým, že sa tabuizoval, alebo tutlal, nezmizol, skôr narástol. A najväčší paradox je, že keď nejakí cigáni spáchajú akýkoľvek ohavný zločin, alebo iba priestupok, organizácie typu Romano kher danú vec neodsudzujú, ale hľadajú spôsob, ako by mohli pranierovať bielych ľudí. Ak policajti pochybia počas zákroku, tak je jedno, o aký vážny zločin išlo, celú pozornosť obracajú na zlých bielych rasistov plných policajnej brutality.

Žiaľ, príkaz vymaniť sa z vlastných predsudkov a zamiesť si pred vlastným prahom súčasťou predloženého desatora nie je. A tak dané „desatoro“ možno označiť za predražený tragikomický bezcenný pamflet.

Zábava