Umlčanie nepohodlného názoruV auguste tohto roku bola ohlásená medzinárodná konferencia s názvom Európsky kongres, ktorá sa mala konať v Budapešti počas prvého októbrového víkendu. Prednášky a diskusie sa mali venovať budúcnosti Európy a európskej identite. Medzi rečníkmi mali byť ruský filozof Alexandr Dugin, rakúsky identitársky autor Marcus Willinger, riaditeľ amerického National Policy Institute (NPI) Richard Spencer, americký mysliteľ Jared Taylor, bývalý chorvátsky diplomat Tomislav Sunić, maďarský poslanec Márton Gyöngyösi a ďalší. Jej konanie však bolo zmarené maďarskou vládou. Kde sú však hlasy pobúrenia masmédií a „ľudskoprávnych“ organizácií?

Dva týždne pred jej konaním bol rezervovaný hotel pod tlakom vlády a „antifašistických“ organizácií donútený vypovedať zmluvu s organizátorskou inštitúciou NPI. Maďarská vláda sa 23. septembra dištancovala od konferencie a ministerstvo zahraničných vecí a obchodu vo svojom vyhlásení označilo jej usporiadanie v Maďarsku za neakceptovateľné.

Nasledujúcu nedeľu (28. septembra) premiér Viktor Orbán nariadil ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi, aby všetkými zákonnými prostriedkami zabránil uskutočnenie „rasistickej konferencie“ v maďarskej metropole. Od tohto zákroku médiá začali používať označenie „zakázaná konferencia“ a nad krokom vlády vyjadrili potešenie aj opoziční socialisti. Minister vnútra nariadil šéfovi polície, aby zabezpečil zákaz vstupu a pobytu rečníkom podujatia.

A represívne zložky konali podľa pokynov. Požiadali príslušné úrady v Rusku a Francúzsku, aby informovali Alexandra Dugina a Philippe Vardona – jedného z lídrov francúzskej Génération identitaire, ktorý mal tiež v Budapešti vystúpiť –, že v prípade vstupu do Maďarska budú zatknutí a vyhostení. Jeden z organizátorov konferencie William Regnery bol v utorok 30. septembra políciou zadržaný na maďarskej hranici a po noci strávenej v cele policajného zaistenia bol letecky vyhostený do Londýna.

Ďalší z plánovaných rečníkov Richard Spencer, ktorý sa snažil zaistiť alternatívne priestory pre konanie konferencie, bol zatknutý zásahovou policajnou jednotkou v piatok (3. októbra) večer pri neformálnom stretnutí v jednej z budapeštianskych krčiem (video). Následne bol na 72 hodín zadržaný a bol mu uložený trojročný zákaz vstupu do krajín schengenského priestoru.

Zo zamýšľanej konferencie a mnohých sprievodných podujatí nakoniec podľa zahraničných zdrojov ostala iba sobotná večera na utajenom mieste, počas ktorej vystúpili iba dvaja z pôvodne desiatich avizovaných prednášateľov.

Silové zásahy do občianskych práv (slobody prejavu, slobody zhromažďovacej, práva na informácie) rečníkov a organizátorov konferencie masmédiá a politici ospravedlňovali demagogickými obvineniami z „rasizmu“, „extrémizmu“, „xenofóbie“ a ďalších dnes už bezobsažných a účelovo používaných nálepiek ideologickej úderky politickej korektnosti. Ako je už zvykom, nikde sa neuviedlo, čím konkrétne sa mali dotyčné osoby „prehrešiť“. Zrejme niektoré názory nemajú právo byť v demokratickej spoločnosti vyslovené a slobodne diskutované? Alebo iba niekomu veľmi vadia či nevyhovujú?

Čo je však snáď ešte zaujímavejšie, kde boli masmédiá a ľudskoprávni aktivisti, ktorí sú vždy tak extra snaživí, keď ide o kritiku Orbánovho režimu? Kde sú všetci tí novinári a aktivisti, ktorí tak rozkošne a pobúrene kričali na obranu slobody slova v prípade prostitútok z Pussy Riot? Kde je prezident Hollande, aby odhalil poštovú známku so Spencerovou tvárou, ako to asi zo solidarity urobil pri zakladateľke Femenu Ševčenkovej? Kde je drvivá mediálna kritika, ktorou aj naši novinári kritizovali Orbána za údajnú šikanu iste nestranných a zo zahraničia nefinancovaných „mimovládok“?

Alebo je to ďalší dôkaz, že platí staré známe: každý si hľadí to svoje? Teda platí, že masmédiá a aktivisti medializujú a zastávajú sa iba tých, s ktorými zdieľajú ideológiu alebo aspoň časť politického programu či základné myšlienkové premisy. Nepostupujú teda principiálne, ale utilitárne, prospechársky. Ak neveríte, pred očami máte ďalší dôkaz.

A ešte jedna pikoška na záver. V máji minulého roku v Budapešti zasadal Svetový židovský kongres, medzi ktorého priority patrí posilňovanie židovskej identity, zvyšovanie solidarity medzi židovskými komunitami vo svete, posilňovanie vzťahu medzi Židmi v diaspore a Izraelom, ako aj presadzovanie dôležitosti Izraelu pre súčasnú židovskú identitu. Samozrejme, kongres prebehol bez problémov, dokonca za prítomnosti premiéra Orbána.

Keď sa však mal v Budapešti konať podobne ladený kongres Európanov a ľudí európskeho pôvodu z celého sveta, zrazu jeho organizátori a rečníci neboli poctení prítomnosťou premiéra, ale pocítili ostré zúbky tzv. militantnej demokracie, o ktorej píšu politruci dnešného systému ako Dušan Mikušovič a Miroslav Mareš. Platí teda dvojitý meter: jeden pre Židov a iný pre „gójov“? Odpoveď nechám na čitateľa...

Zábava