Romana SchlesingerováV súvislosti s nedávnou mediálnou kampaňou proti rimskokatolíckemu farárovi Mariánovi Kuffovi sa homosexuálna aktivistka Romana Schlesingerová nechala počuť, že slovenský trestný zákon je nedostatočný a treba do neho zaviesť nové skutkové podstaty, podľa ktorých by bolo možné trestať tzv. „nenávistný prejav pre sexuálnu orientáciu“. Nechce trestať iba farára Kuffu, ale aj jeho brata a poslanca Štefana Kuffu za citát z Biblie (rovnako ako jej „kolegyňa“ Hana Fábryová) a dokonca i Konferenciu biskupov Slovenska za ich pastiersky list z uplynulého decembra.

Musím v stručnosti upozorniť na to, že na tak kritizovaných slovách farára Kuffu z pohľadu katolíckej mravouky nie je nič zlé, práve naopak. Homosexuálna náklonnosť sama o sebe nie je hriešna a ak ju konkrétny človek pociťuje, má s ňou podľa katolíckej náuky bojovať, je to ako kríž, ktorý nesie, môže sa stať, že pritom častokrát padne, podstatné je, aby sa znova zodvihol a na svojej životnej ceste pokračoval tak, aby došiel spásy. Tieto osoby označil farár Kuffa za „primárnych homosexuálov“.

„Sekundárni homosexuálovia“ sú podľa o. Kuffu také osoby, ktoré sa snažia v spoločnosti aktívne pretláčať homoagendu, a tu už nejde o ich súkromné konanie, ale o ich verejnú činnosť. To je zásadný rozdiel. Sú to osoby, ktoré propagujú homosexuálne správanie, snažia sa zmeniť príslušné spoločenské normy, zákony a dokonca aj učenie Cirkvi. Osoby, ktoré takto konajú, farár Kuffa v dôsledkoch ich konania pripodobňuje k masovým vrahom.

Také prirovnanie vôbec nie je neprimerané. Netýka sa celej kategórie osôb, ktorá má nejaké sexuálne sklony alebo ktorá dokonca praktizuje sodomiu, ale ide o konkrétnych jedincov, ktorí vyvíjajú konkrétne verejné aktivity. Z hľadiska katolíckej mravouky je hriech sodomský jedným z ťažkých hriechov, dokonca jedným z hriechov, ktoré volajú do neba po odplatu. Cirkev učí, že ak človek zomrie v stave smrteľného hriechu, jeho duša bude zatratená. Ak niekto teda propaguje konanie, ktoré je smrteľným hriechom, stáva sa spoluzodpovedným za osud duší, ktoré zvedie na takú životnú cestu.

Farár Kuffa však svoje prirovnanie vysvetlil ešte z jedného hľadiska, viac svetského. Propagácia homosexuálneho životného štýlu môže spôsobiť, že niektoré osoby, ktoré by inak boli súce uzavrieť manželstvo a schopné rozmnožovania, sa oddajú tomuto životnému štýlu, ktorý sám o sebe nepripúšťa reprodukciu. Tým pádom „sekundárni homosexuáli“ môžu prispievať ku genocíde národa, respektíve vymieraniu slovenského národa, ktoré, žiaľ, vskutku nastáva.

Homoaktivistka Schlesingerová, jej kolegovia a masmediálni presstitúti nie sú, pravda, v náboženských otázkach schopní ničoho iného, ako je chrlenie síry na Katolícku cirkev, preto by ste darmo čakali, že z ich pera vyjde nejaké racionálne spracovanie tejto témy. Naopak, snažia sa celú „kauzu“ využiť na pretláčanie zákonov, ktoré by znova utiahli šróbiky rodiacej sa liberálnodemokratickej totality, v ktorej na stále väčšie množstvo tém nemôžete povedať iné ako masmédiami aprobované názory bez strachu z dôsledkov v profesionálnej alebo dokonca trestnoprávnej rovine.

Je to však vízia spoločnosti, akú si väčšina homoaktivistov očividne praje. Na „Západe“ ich aktivizmus pozostáva prevažne z bojkotov nepohodlných spoločností, ktoré nezdieľajú ich názory, výziev na odvolanie „homofóbnych“ činiteľov, fabrikácií fyzických útokov voči „LGBT ľudom“ alebo otvoreného násilia proti aktivistom a inštitúciám s inými názormi. Berieme na vedomie, že Romana Schlesingerová sa otvorene vyjadrila, že v „slobodnej spoločnosti“, za ktorú bojuje, budú môcť slobodne vyjadrovať svoje názory iba jej ideologickí súpútnici. Máme však iný názor...

Zábava