Vstup zakázanýKeď pred dvoma týždňami rozprával predseda vlády Robert Fico o nutnosti prijatia extrémnych opatrení na riešenie rómskeho problému, jeden by predpokladal, že čoskoro budeme počuť o zásahoch proti cigánskym kriminálnikom z „problémových“ lokalít alebo proti úžerníckemu „podnikaniu“ v osadách „sociálne vylúčeného etnika“. Železná päsť represívnych zložiek však udrela inde. Namiesto stíhania skutočných delikventov policajné prápory vyrazili do útoku proti záškodníckym „extrémistom“.

Kolega Minár upozorňoval v roku 2009 na to, že zavedenie kategórie trestných činov extrémizmu bude predstavovať pre demokraciu na Slovensku tvrdú ranu. Absurdne vysoké tresty možno totiž uložiť za takmer čokoľvek, čo sa podarí napasovať pod amorfný, veľmi široko a všeobecne definovaný pojem extrémizmus, respektíve „extrémistický materiál“, ktorého výroba, rozširovanie i prechovávanie (!) je trestné. Dnes sme svedkami použitia týchto paragrafov, ktoré zaváňajú totalitným puchom.

Televízia JOJ informovala o celoslovenskej policajnej akcii zameranej na boj proti extrémizmu (polícia asi nemá nič dôležitejšie na práci), pri ktorej len v okrese Rožňava obvinili desať ľudí, vrátane matky dvoch detí (!), zo „zločinov rozširovania extrémistických materiálov“.

Obvinených odviedli v putách na policajnú stanicu a podľa serveru Topky.sk im hrozí až desať rokov odňatia slobody. Čoho sa títo nešťastníci dopustili, že im hrozí trest vyšší ako za usmrtenie, lúpež, prijímanie úplatku či týranie blízkej osoby a zverenej osoby? Ukradli niečo, zabili niekoho alebo niekoho uniesli? Nie. Šírili a propagovali extrémistické materiály „hlavne vo svojich profiloch na sociálnych sieťach“.

Veľký brat prichádza do našich spálni
S armádou spásy pozvú sa sami
Pred zlými symbolmi a zlými idolmi
S dušami blúdnymi sa nevieme chrániť sami

Tresty nám pripravil skutočne osudné
Vpáliť autom do detí je menej ozrutné
Kde to len žijeme, keď sa tak darí
Za plagát na stene roky v žalári

Viliam Černák

V jednom obvinení sa doslova píše, že obvinený sa daného zločinu mal dopustiť tým, že na svojom profile na stránke Pokec.sk sprístupňuje „rôzne znaky, symboly, citáty a to: ‚14‘, ‚Hákový kríž‘, ‚88‘, ‚JUSTICIA‘, ako aj texty rôznych hudobných skupín majúce súvis s obdobím nacistického Nemecka.“

Nepochybne sa dotyční dopustili nerozumného konania, keď tieto, inak na internete veľmi ľahko dostupné, materiály zdieľali na svojich profiloch. Ak ide o ľudí hlásiacich sa k národoveckým myšlienkam, mali by si uvedomiť, že nemecký nacizmus nie je slovenská záležitosť a bolo by asi rozumnejšie im ľudsky vysvetliť, o čo ide, ako ich na desať rokov zatvoriť do basy, nemyslíte? Môžeme si položiť však aj ďalšiu otázku. Zakročí polícia aj proti tým, ktorí na sociálnych sieťach šíria kosák a kladivo, portréty Che Guevaru, červené hviezdy a ďalšie symboly komunistickej ideológie, ktorá má na svedomí ďaleko viac životov ako nacizmus a fašizmus dohromady?

Keďže sa blíži 14. marec, teda čas, keď si pripomíname vznik prvej Slovenskej republiky, ktorú mediálni pisálkovia tak radi častujú slovíčkami ako „totalitná“ či „nedemokratická“, nebude na škodu, ak porovnáme prísnosť vtedajších zákonov, ktoré postihovali obdobné trestné činy. Obsahovo najpodobnejší trestný čin verejného štvania podľa zákona o trestných činoch proti štátu z roku 1940 sa trestal najviac jedným rokom väzenia. Za príbuzné hanobenie národa bolo možné dostať najviac 2 roky. Dnes je to päťkrát viac. Vážení, tak ktorý štát je vlastne totalitný? Ten, v ktorom je „výhodnejšie“ zrážať autom babky na prechodoch ako mať na internetovom profile hákový kríž? Asi nie.

Zábava