Wikipédia, WP, MetapédiaKaždý intelektuál, ktorý sa pohybuje v prostredí internetu, pozná online encyklopédiu Wikipédia (WP). Mnohí s istou, aj keď nie veľkou, mierou nadsázky vyhlasujú, že všetko, čo sa dozvedeli, pochádza z Googlu, Youtubu a Wikipédie. Čerpať z takéhoto prostredia môže byť nesmierne obohacujúce a pohodlné, ale zároveň sa tu vyskytujú isté úskalia. Treba predovšetkým vedieť rozlišovať: kedy použiť a kedy nepoužiť WP.

Na referáty do školy

Wikipédia sa stala veľmi obľúbenou pomôckou študentov (dokonca možno povedať, že „kultové“ stránky ako referaty.sk odsúva na druhú koľaj), ktorí z nej s radosťou preberajú veľké úseky a používajú ich ako práce do školy. Dokonca som sa stretol aj s vysokoškolskými prácami, ktoré boli takmer kompletne prebraté z rôznych internetových zdrojov, často práve WP. Hoci takýto postup, samozrejme, nie je správy ani cnostný, predsa výhrady učiteľov o tom, že Wikipédia nie je adekvátny zdroj, pretože „tam môže písať hocikto“, nie sú celkom opodstatnené, a to z dvoch dôvodov.

Po prvé, všetky kvalitne spracované články na Wikipédii sú zamknuté a dostupné len administrátorom, nemôže ich teda „editovať hocikto“.

Po druhé, je rozdiel, ak je niečo na WP „vyvesené“ 5 minút a pridané náhodným „okoloidúcim“ a keď tam niečo visí mnoho mesiacov a je navyše podporené zdrojom. Wikipédia je totiž živým systémom – komunitou stoviek administrátorov a desattisícov redaktorov, z ktorých vždy tisíce sú pripojení, prechádzajú po jednotlivých článkoch a sledujú učinené zmeny. Preto akákoľvek vandalizácia nevydrží dlho a je veľmi rýchlo odstránená. (Stalo sa mi, že som čítal istý článok, ktorý bol evidentne zvandalizovaný, no keď som obnovil obrazovku prehliadača, chyba bola už opravená. Prinajväčšom mohlo ísť o zopár minút.)

Počul som o jednom výskume, ktorý sa venoval porovnávaniu Wikipédie a slávnej Encyclopedie Britannica, a vraj dospel k tomu, že obe encyklopédie obsahujú proporčne približne rovnaké množstvo chýb.

Faktom však je, že ohľadom článkov vo WP z hľadiska akademických štandardov je nemožné citovať toho, kto nesie zodpovednosť za text (jednak autorov môže byť viac, ale najmä, skrývajú sa pod rôzne prezývky). Ako zdroj informácií pre vlastnú potrebu či základné utvorenie si prehľadu o určitej problematike je však WP neprekonateľná a vhodná aj pre vysokoškolských študentov.

Neutralita

Treba si uvedomiť, že Wikipédia „nemá názor“. Nie je primárnym zdrojom žiadneho tvrdenia, ba dokonca vyslovene vo svojich smerniciach zakazuje citovanie z primárnych zdrojov. Tým sama seba stavia do polohy terciárneho zdroja, čo je charakteristické pre encyklopédie. Vždy sa odvoláva, presnejšie, mala by sa odvolávať, na nejaké zdroje. Pochopiteľne, v praxi nie je každé tvrdenie podložené, ale WP má už dobrý štandard.

Možno skonštatovať, že WP je spísaná prevažne kvalitným encyklopedickým štýlom, s vyváženým uvádzaním rôznych názorov. V niektorých oblastiach ale táto neutralita škrípe, a to už sa dostávame k ďalšej téme. Problémom sú niektoré „politicky citlivé otázky“, najmä otázka holokaustu. Toto tvrdenie však treba upresniť vo svetle už uvedeného, pretože nejde celkom o „chybu“ WP. Ako už bolo spomínané, WP nemá vlastný názor, len odzrkadľuje prevažujúce trendy. Skrátka reflektuje prevažujúci názor odbornej verejnosti. Po zhliadnutí diskusií na príslušných stránkach možno ale potešujúco konštatovať, že mnohí prispievatelia WP si uvedomujú nevyváženosť v tejto polemike, ktorá je často aj štátnomocenskou reguláciou naklonená v prospech exterminacionizmu.

Čo možno hodnotiť veľmi pozitívne, je, že WP často uvádza židovský pôvod osobností, článkami o ktorých disponuje. Dokonca obvykle i pôvodné meno, ak si ho dotyčný Žid zmenil na nežidovské. Inkvizitívny čitateľ sa takto môže na vlastné oči z (v tejto otázke) nezaujatého zdroja presvedčiť o židovskom pôvode veľkej časti komunistických revolucionárov, ale i o prevalencii Židov v amerických masmédiách, zábavnom priemysle, či sfére spoločenských vied.

Rôzne jazykové verzie Wikipédie

Existujú značné rozdiely medzi kvalitou rôznych jazykových verzií Wikipédie.

Ja osobne nemám veľmi rád slovenskú verziu a keď sa na ňu dostanem, spravidla okamžite mením na anglickú. Viacero mojich známych mi totiž hovorilo o nemilosrdnej cenzúre, ktorá tu vládne pre už zmieňované politicky nekorektné témy. A takéto konanie bolo odobrené administrátormi. Taktiež si stačí pozrieť články ako „Adolf Hitler“ či „Holokaust“ a ukáže sa zjavný diletantizmus, ktorí zdieľajú mnohí pisatelia slovenskej WP (najmä ak si pozriete staršie verzie týchto článkov v histórii stránky).

Musím však povedať, že správy o údajnej cenzúre som nijak bližšie neoveroval a je možné, že situácia sa časom posunula k lepšiemu. Je ale zrejmé, že kým sa slovenská WP aspoň na dohľad priblíži štandardmi tej anglickej, ubehne ešte veľa času.

Wikipédia vs. Metapédia

Metapédia, MP, Wikipédia

V roku 2006 bol vo švédsku rozbehnutý projekt Metapédia (MP). Tento si dal za cieľ informovať o kontroverzných témach nezaujate, resp. najmä s poskytnutím alternatívnych náhľadov s dôrazom na nacionalistický pohľad.

Aj pre Metapédiu platí to, čo pre Wikipédiu: nemožno hádzať všetky jazykové odrody do jedného vreca. Rozdiely medzi jednotlivými odrodami sú väčšie než medzi jazykovými verziami Wikipédie.

Anglická verzia, ktorá sa prezentuje z pochopiteľných dôvodov ako „hlavná“ Metapédia, nemá vôbec úroveň, ktorú by mala mať. „Tony“ článkov prebratých z WP, ktoré nie sú riadne prerobené (dokonca často sa neprekopírujú obrázky, ale nemení sa kód stránky, a tak tam ostávajú ako chýbajúce) pôsobia dojmom diletantizmu. Z niektorých článkov srší zaujatosť, učebnicovým prípadom je presunutie článku o holokauste pod článok „Holohoax“ (voľne preložiteľné ako „Švindelkaust“). Od tohto neveľmi múdreho kroku bolo aj po kritike zo švédskej strany upustené. Ďalším prípadom je článok „Gypsies“, ktorého akademická hodnota najmä v začiatkoch bola veľmi slabá.

Pomerne radikálne sú španielska a maďarská verzia (čo môžem povedať zo svojich obmedzených znalostí z týchto jazykov), miestami anglická. Slovenská tiež na viacerých miestach pôsobí dosť zaujato.

Česká verzia je napodiv miestami prekatolicizovaná (článok Giordano Bruno), chýbajú články o kľúčových témach (Adolf Hitler, Židia), drvivú väčšinu článkov tvoria texty o osobnostiach a akoby chýbalo spracovanie tém o súvislostiach, či zaujímavejších problémoch.

Švédska verzia sa javí ako striedma, opatrná a exaktná. To je zrejme dané mentalitou tohto nordického národa, ale aj tým, že Švédi boli iniciátormi a zakladateľmi tohto projektu a tak si na ňom, pochopiteľne, dajú záležať.

V dlhodobom spektre by mohla byť Metapédia veľmi dobrým konkurentom WP práve v načrtnutom smere: WP by bola zdrojom pre „bežné veci“ (keď si človek chce pozrieť niečo o geografii, zvieratách, o fyzike, či o populárnej kultúre) alebo prevládajúci názor v politicky citlivých témach; a k MP by sa obracal, keby si chcel vypočuť distingvovaný názor a prezentáciu pohľadu aj zo strany nacionalistov, v článkoch písaných nie tendenčne a v náležitej akademickej forme.

Preveľmi dôležitá je spoľahlivosť: radšej nech je spracovaných menej tém, ale kvalitne a objektívne. Aby sa vytvorila istota, že čitateľ nenájde na MP všetko, ale ak tam niečo je, môže sa na ňu spoľahnúť. Toto je veľmi dôležité. K tomu ale vedie ešte dlhá cesta a bolo by potrebné sprísnenie štandardov a reálne vymáhanie zásad a smerníc projektu. To, čo som spomínal vyššie o predpojatosti, bohužiaľ, platí až priveľmi aj pre mnohé články na MP.

Základy pri utváraní názorov: pluralita informácií a kritické myslenie

Záverom možno konštatovať, že môžeme byť vďační, že žijeme v dobe internetu. Ten umožňuje veľkú názorovú pluralitu, je pre užívateľov veľmi ľahko dostupný a pohodlný. Smutné však je, že v 21. storočí sa objavujú iniciatívy, a to aj zo strany údajných demokratov ako EÚ, cenzurovať internet, ktorý je ešte stále do veľkej miery synonymom priestoru slobody a voľnej výmeny informácií.

Úplne základným prístupom pri čítaní akéhokoľvek zdroja, nielen Wikipédie, je ale brať všetky skutočnosti s rezervou a utvárať si názor za použitia vlastného zdravého rozumu a čo najväčšieho dostupného množstva prameňov. Dúfajme, že súčasná sloboda v tejto oblasti pretrvá čo najdlhšie.

Zábava