Miroslav IliašMiroslav Iliaš bloguje na SME od roku 2006. V základných informáciách o sebe má uvedené: „Konzervatívec. Židofil a sionista. V diskusiách 'bryndziar'“. Človek by si na prvý pohľad myslel, že sa jedná o recesiu a la Mordechaj Kapusta, ale keď sa človek na tie príspevky pozrie lepšie, zistí, že zrazu nevie, či sa jedná o prívrženca sekty, alebo schizofrenika. Možno oboje. O tom, ako sa k tomu dostal, čo očakáva od svojej „viery“, ako vníma zabíjanie Nežidov, o jeho postoji k masmediálnemu „nadržiavaniu“ Židom, židofilnej prepojenosti na magazín .týždeň a mnohom ďalšom sa s ním zhováral Peter Lacko.

Natrafiť na človeka, ktorý by o sebe verejne vyhlasoval, že je „Židofil a sionista“, je dosť vzácnosť. Môžete popísať pár slovami svoj stručný životopis, ale najmä ako a za akých okolností ste dospeli k tomu spomínanému „židofilstvu a sionizmu“?

K židofilstvu a sionizmu som dospel skrze kresťanstvo a najmä čítanie Biblie a štúdiom jej výkladov. Kniha kníh hovorí o. i., že Židia sú stále vyvoleným národom pre zaslúbenia dané patriarchom Abrahámovi-Izákovi-Jákobovi. Som – ako mnohí iní kresťanskí sionisti – presvedčený, že zhromažďovanie Židov v ich biblickej domovine je prejavom Božej vernosti a predzvesťou príchodu Mesiáša, o ktorého identite je celý kresťanský svet pevne presvedčený, že je to Jesua Ha Masias, teda Ježiš Kristus.

Kresťanom (luteránom) som vyše 10 rokov, no o Izrael a židovstvo sa zaujímam od roku 2005, blogujem o tom od roku 2006. Profesionálne som výskumný pracovník na vysokej škole.

Tou „vzácnosťou“ môjho vyhlasovania je jedine to, že to robím verejne na blogu, čo je v našich končinách nezvyklé. Poznám aj iných proizraelských bratov z Čiech a zo Slovenska, aj ich proizraelské kresťanské organizácie (ako ICEJ, chevra), ktorí robia pre Izrael a židovstvo omnoho viac ako ja, ktorý len vo voľnom čase bloguje.

Vo svete (napríklad v USA) je kresťanských sionistov, aj blogujúcich, a ich organizácií pomerne dosť; každý rok napríklad naša najväčšia organizácia ICEJ – organizuje na Sukkot v Izraeli veľkú konferenciu, kde sa preberajú aj teologické záležitosti ohľadne Židov a Izraela.

Myslím si, že každý kresťan, ktorý berie vážne Božie slovo – Bibliu, dôjde k poznaniu, že Boh Židov – svoj zmluvný národ – stále miluje. A keď Hospodin stojí s Izraelom, stojím aj ja, aj mnohí iní kresťania.

Podľa vyjadrení na vašom blogu považujete Ježiša Krista za Mesiáša. Ako je zlúčiteľné kresťanstvo so sionizmom, keď jedni majú a druhí očakávajú Mesiáša?

Zlúčiteľné je v tom, očakávaný Mesiáš (J. K.) splní sionistické očakávania, t. j. obnovu biblického Izraela, a to pri svojom druhom príchode. Jeho nohy zastanú na Olivovom vrchu (ako predpovedal prorok Zachariáš, a potvrdili to anjeli učeníkom pri Jeho nanebovstúpení v Skutkoch), a On bude vládnuť svetu z Jeruzalema.

V ktorom roku očakávate príchod Mesiáša pre židov?

Zdôrazňujem, že ide o spoločného Mesiáša Židov aj kresťanov, pričom kresťania poznajú Jeho identitu ako Ježiš z Nazareta. Rok Jeho príchodu sa nedá určiť, to vie len nebeský Otec. Pán Ježiš v eschatologických rečiach v Evanjeliách zmienil príznaky pred Jeho príchodom, korešpondujúce so zvesťou biblických prorokov, poukazujúcich na posledný deň Hospodinov.

Ježiš Kristus mal byť pôvodne Mesiáš aj pre Židov, no tí ho odmietli a čakajú na svojho. Kresťanom Ježiš Kristus vyhovuje a neočakávajú nového. Prečo si myslíte, že má prísť nový spoločný Mesiáš?

Vo vyznaní kresťanskej viery sa hovorí o druhom príchode Ježiša Krista na zem. A keď ten bude vládnuť svetu z Jeruzalema, ako dosvedčuje Stará Zmluva (Tanach), tak logicky bude v 1000-ročnom kráľovstve aj politickým Mesiášom. Keď niekto vládne, tak robí aj politiku, nie? Podstatný rozdiel je ten, že tá „politika“ bude čisto Božia. Takže druhý príchod J. K. naplní aj židovské očakávania Mesiáša, ktorý zachráni Izrael a nastolí vo svete trvalý izaiašovský mier.

Aké sú reakcie okolia na vaše deklarované „židofilstvo a sionizmus“.

Štatisticky – podľa diskusných príspevkov – viac negatívne.

Keď prebieha sofistikovanejšia diskusia o Židoch, často sa natrafí na problém definície pojmu „Žida“. Ako istý odborník na židovstvo (súdiac podľa tém na vašom blogu) by ste mohli uviesť vlastnú definíciu tohto pojmu? Alebo sa plne stotožňujete s nejakou cudzou?

Vlastnú definíciu nemám, stotožňujem sa so štandardnou – Židom je ten, kto sa narodil zo židovskej matky, a aj ten, kto na judaizmus konvertoval.

Ako sa dá na judaizmus konvertovať, pokiaľ nemám v sebe „židovskú krv“?

Procesom konverzie na judaizmus. Rabíni o tom vedia viac.

Bar Rafaeli na jeseň 2007 v rozhovore pre ynetnews.com o. i. povedala: „Izrael, či Uganda, aký je v tom rozdiel? Pre mňa žiadny. Načo je dobré zomrieť za našu krajinu? Nie je lepšie žiť v New Yorku? Prečo by mali 18-ročné deti zomierať? Je hlúpe, že ľudia majú zomierať, aby som mohla žiť v Izraeli.“ Modelka Bar Rafaeli koketuje s herectvom a jej momentálnym partnerom je Leonardo Di Caprio.

Židovstvo vnímajú mnohí ako skupinu vymedzenú nielen nábožensky, ale aj národnostne a dokonca aj rasovo. Židia dlhé stáročia preferovali endogamný spôsob života, čím si mohli zachovať svoj „rasový ráz“. Ale najmä v poslednom storočí sa Židia výrazne miešajú s Nežidmi. Po piatich generáciách takto miešaných zväzkoch vznikajú Židia, ktorí majú v sebe ledva 3 % pôvodných židovských génov. Podobným produktom je zaiste aj Bar Refaeli – topmodelka, ktorú by z rasového hľadiska každý zaradil skôr k nordickej rase ako k židovskému národu. A podľa jej vyjadrení nemá k Izraelu ani vzťah. V čom potom spočíva jej „židovstvo“?

V tom, že sa narodila do židovskej rodiny. Percento „židovských“ génov nie je dôležité. Dôležitejší je osobný vzťah, postoj Žida k svojmu národnému, či národno-náboženskému židovstvu. Uviedol by som kontrapríklad – sú aj mnohí asimilovaní Židia, ktorí objavujú svoje židovstvo. Verím, že Hospodin bdie nad svojím zmluvným národom, potomstvom Abraháma-Izáka-Jákoba, a zachová – aj napriek asimilačným trendom – ho až do príchodu Pomazaného.

Asi sa dá súhlasiť s tým, že nestačí len „percento génov“, ale dôležitý je aj osobný vzťah. No u spomínanej topmodelky Bar Rafaeli absentujú aj gény aj vzťah a aj napriek tomu je to pre vás židovské dievča a „chazarská krásavica“. „Kontrapríklad“ znovuobjavovania židovstva u asimilovaných Židov nie je celkom vhodný, lebo tu môže ísť skôr o motív čerpania výhod vyplývajúci zo židovského zaradenia. Mimochodom, priezvisko Iliaš znie ako zle poslovenčené židovsko-maďarské priezvisko Íleš (v slovenčine Eliáš). Ste si istý, že nemáte v sebe židovské korene, ktoré by ste mohli objaviť? A neuvažovali ste nad procesom konverzie na judaizmus?

V rodine som o židovských predkoch vôbec nepočul, ale ani som to hlbšie neskúmal, priznám sa. Mám vedomosť maximálne o starých rodičoch, ktorí bolí tradiční kresťania.

Konverzia na judaizmus u rabína u mňa nie je možná, keďže vyznávam Ježiša Krista ako Mesiáša. Napriek tomu k Izraelu a židovským koreňom kresťanstva mám hlboký vzťah.

Čo sa obnovovania židovstva týka, nevidíme do srdca každej jednej osoby, ktorá sa hlási – viac alebo menej, úprimne a či len formálne – k židovskému pôvodu, tradíciám, viere. Sú Židia horliví za svoj národ a vieru, no sú aj menej, dokonca sú aj takí, čo pre Izrael nevidia žiadnu perspektívu. Ja sa však v tejto otázke – kto je a kto nie je Žid – spolieham výlučne na Boha. Židia sú Jeho národom, Jeho permanentným vlastníctvom, Jeho „biznisom“. On predsa zasľúbil, že tu budú a na konci časov sa objavia vo vlastnom obnovenom národe a v biblickej domovine pred príchodom Pomazaného. Preto rôzne špekulácie o židovskom pôvode nechávam bokom, a hľadím na veci ohľadne vyvoleného národa očami biblickej viery a zdravým rozumom.

Druhým termínom, ktorý má sporné definície, je pojem „sionizmus“. Ten vnímate ako?

Ako povzbudenie ducha Židov, aby išli budovať/obnovovať svoju národnú domovinu. Ako v starých časoch návratu z babylonského zajatia Hospodin povzbudil ducha židovských zajatcov, aby išli (vďaka ediktu perzského kráľa Kyrosa) obnovovať Jeruzalem. Sionizmus považujem za Boží nástroj obnovy vyvoleného národa v zasľúbenej zemi pred príchodom Mesiáša, ktorý spasí Izrael a celý svet.

Ako by malo v praxi vyzerať to spasenie sveta, keby malo nastať, povedzme, dnes?

Na odpoveď sa treba pozrieť do Biblie. Tá nám dáva aj mozaiku posledných udalostí spojených s príchodom Mesiáša. Stručne zhrnuté, príchod Mesiáša bude spojený s veľkým konfliktom s centrom v Izraeli. Evanjelikálna teológia navyše dáva tieto udalosti do posledného Danielovho sedemdesiateho sedemročia, v ktorom sa objaví Chrám, ako aj Antikrist. Kedy sa to celé „naštartuje“, presne nevieme, zatiaľ len vidíme obnovovanie „centrálneho hráča“ Izraela, jeho neprajníkov, a pozorujeme i tvorbu globálneho svetového systému. Obrazne povedané, cesto na posledné biblické udalosti už zamiesené je.

Keď z ničoho nič vznikne zrazu štát istých ľudí a istého náboženstva na mieste, kde stáročia žil niekto iný a s iným poriadkom, tak s minimálnym zmyslom pre predvídanie môžeme očakávať, že vytesňovaní sa stanú „neprajníkmi“. Ako ale konkrétne toto „spasenie sveta“ by malo mať dopad na svet. Napr.: čo sa stane so svetovou chudobou a hladomorom? Kam zmizne H. I. V. a rakovina? Ako sa zastaví roztápanie ľadovcov?

Spasenie sveta po príchode Mesiáša – pevne verím – bude mať pozitívny dopad pre svet. Veď samotný Boh, Stvoriteľ všetkého, bude prebývať medzi ľuďmi a bude izaiášovská ríša pokoja.

Vo svojich príspevkoch blogu používate neštandardnú typografiu nadpisov podľa vzoru týždenníka .týždeň. Dá sa z toho vyvodzovať, že máte k tomuto periodiku pozitívny vzťah? A ak áno, tak prečo?

Áno mám. Veď politicky sa považujem za kresťanského konzervatívca, pravičiara. Som sympatizantom (a voličom) OKS.

Čo má týždenník .týždeň spoločné s OKS. A má podľa vás redakcia .týždňa niečo spoločné s židofilstvom a sionizmom?

Čo má spoločné s OKS, je podľa mňa dobré pravicové zameranie. A z toho – podľa mňa – vyplývajú dobré články o Izraeli.

Za pravicové strany sa považuje aj KDH, SDKÚ, ANO... a tie ste v súvislosti s .týždňom nespomenuli. Čím je podmienená potom tá „dobrá pravicovosť“ u OKS?

Asi tým, že osobne som sympatizantom tejto konzervatívnej mimoparlamentnej straničky.

Pred zhruba pol druha roka sme boli svedkami, kedy Izrael napadol Libanonský štát. Ako vnímate tento konflikt z hľadiska politického a morálneho?

Vaša otázka je mienená, ako keby agresívny Izrael napadol Libanon, ktorý na južnej hranici akoby len pokojne pásol svoje stáda. V Libanone je však zakorenené šítske hnutie Hizballáh, ktoré – asi šesť rokov po stiahnutí Izraela – podniklo cezhraničný útok na Izrael, a unieslo mu vojakov. Preto útok na Hizballáh, ktorý inak neváhal používať libanonské obyvateľstvo ako svoje živé štíty, som schvaľoval, a ako mnohí proizraelskí kresťania, modlil som sa za Izrael, ktorý bojoval proti svojim nepriateľom.

Neviem, aké informácie ohľadne izraelského útoku na Libanon máte, ale odkedy sa obranná vojna vedie na území cudzieho štátu? Okrem toho, pomer obetí Židov a Nežidov počas tohto zhruba mesačného konfliktu bol 1 : 35, pričom 45 % všetkých zabitých v Libanone tvorili deti. Zbombardovaná značná časť infraštruktúry, viac ako milión utečencov a to všetko len pre dvoch unesených vojakov, s čím libanonská vláda nemala nič spoločné a navyše Olmert o ich prepustení aj odmietol vyjednávať. Boj proti teroristickému Hizballahu zo strany Izraela potom znamená zabíjanie libanonských detí. Aj napriek týmto faktom stále schvaľujete takýto „holokaust“ 21. storočia?

Pokiaľ sú z cudzieho územia podnikané útoky a sú tam základne útočníkov, je logické, že nepriatelia s ich infraštruktúrou musia byť eliminovaní aj tam. Civilné straty Libanončanov ľutujem, ale treba si uvedomiť asymetrický spôsob boja Hizballáhu – vyprovokovať Izrael a potom naň strieľať rakety spomedzi civilistov južného Libanonu. Ani libanonskú vládu by som formálnej zodpovednosti úplne nezbavoval – má svoju šítsku frakciu s „trpenou“ ozbrojenou organizáciou Hizballáh vo vlastnom štáte (akýsi „štát v štáte“), ktorá si podnikne – tentokrát úspešný – cezhraničný útok a unesie vojakov. Od roku 2000 tých útokov bolo dosť, a tak časa trpezlivosti Izraela pretiekla. „Holokaustom“ by som letnú vojnu s Hizballáhom nenazval preto, lebo Libanončania, osoba za osobou, neboli cielene a na základe pôvodu zbavovaní majetku, nakladaní do dobytčákov a odvážaní do vyhladzovacích táborov.

Toto sú ale veľmi chabé zdôvodnenia. Analogicky, ako keby v lete 2006 po vyčíňaní Hedvigy Malinovej (v čase, keď ju ešte väčšina spoločnosti brala vážne) obvinila maďarská vláda slovenskú, že „trpí“ teroristov a následne sem prišli maďarské vojská a vyvraždili stovky dospelých a detí. Podľa takéhoto „vzorca spravodlivosti“ by to bolo adekvátne a v poriadku. Židia majú „Oko za oko, zub za zub!“ naproti čomu kresťania majú „Kto ťa udrie po líci, tomu nastav aj druhé!“ Obidve náboženstva však spoločne deklarujú Desatoro Božích prikázaní, v ktorých jasne stojí „Nezabiješ!“. Nech už to s tým únosom izraelských vojakov bolo akokoľvek, bol to stále „len“ únos a nie zabíjanie stoviek detí. Ako môžete považovať Izrael stále za „svätý“ a obhajovať takéto do očí bijúce zločiny?

Slečna Hedviga, ktorej prípad sa u nás riadne vyšetruje, nie sú ozbrojenci Hizballáhu z južného Libanonu, ktorí si dovoľovali po cca 6 rokov útočiť na Izrael. Občianka Malinová nie sú militanti, prečo by potom kvôli nej mali naši južní susedia posielať sem vojská?

Podľa mňa to „zločiny“ Izraela nie sú, tak mi to dosvedčuje vlastné svedomie pred Bohom. Strieľalo sa na Hizballáh, ktorý sa rád ukrýval medzi civilistami a veľmi sa snažil mediálne vyťažiť z ich strát. Každý štát, ktorý by sa ocitol v situácii ako Izrael, by konal podobne – skôr či neskôr by zaútočil na základne militantov a snažil sa ich eliminovať.

Najmä v Európe sme svedkami toho, ako Židia sú nositeľmi istého špecifického druhu ochrany. Ktokoľvek sa o nich vyjadrí len trochu negatívne, dostáva sa do silnej paľby médií. Ako vnímate tento jav?

Schvaľujem to. Antižidovstvo (alebo antisemitizmus) je súčasťou ľudského zla, a má v Európe svoju dlhú smutnú tradíciu, ktorá vyvrcholila za nacistov tragédiou Shoah.

Čím dodávate legitimitu schvaľovania tohto dvojitého metra? Deje sa to nielen v mediálnej oblasti, ale aj v legislatívnej, kedy napr. v mnohých nežidovských štátoch (vrátane SR) polemizovať o holokauste je trestný čin (pričom na žiadnu inú, hoc aj vnútroštátnu historickú udalosť sa to nevzťahuje).

Legitimitu dávam na základe obrovského rozmeru tragédie. Cca 6 miliónov, Židov, cca tretina svetového židovstva, našlo svoju krutú smrť vo vyhladzovacej mašinérii nacistického Nemecka. A ďalej mnohé tzv. polemizovanie vedie k nechutnému zľahčovaniu, či až k pochybnej obhajobe nacistov; a odtiaľ je len krôčik k rozvíjaniu konšpiračných teórii o židovskej nadvláde a podobne.

Tragédia 6 miliónov je ozaj strašná, no v histórii nie je zďaleka jediná a napr. Indiáni, Číňania, Gruzínci, ale ani napr. Ukrajinci nemajú ani zďaleka podobné „vymoženosti“. Na jednej strane očakávate mesiáša, ktorý „bude vládnuť svetu z Jeruzalema“ a na druhej strane hovoríte o konšpiračnej teórii židovskej nadvlády. Nie je v tom trochu rozpor?

Z úcty k obetiam Shoah nenazývam tragédiu Židov „vymoženosť“. Ani žiadnu inú, možno menej pripomínanú tragédiu, ako genocída Arménov, či hladomor Ukrajincov, by som takto nenazval.

Zdanlivosť rozporu spočíva v uhle pohľadu na vládu Mesiáša z Jeruzalema. „Príď kráľovstvo Tvoje,“ modlíme sa v otčenáši, želajúc si, aby prišlo Božie kráľovstvo na zem. To samozrejme viditeľne príde s druhým príchodom Ježiša Krista do Jeruzalema. Hľadiac očami viery, tešíme sa na Neho, na Jeho vládu. No ľudská hriešna a Satanom inšpirovaná stránka však našepkáva – hľa, títo Židia, zmluvný národ, budú najbližšie pri Ňom. A už je konšpirácia o „židovskej nadvláde“.

Každopádne, Mesiáš – Pán Ježiš je spravodlivý Sudca, tak sa nebojme, že by sme pod Ním, v Jeho kráľovstve, boli nejako „utláčaní“ Židmi, národom, z ktorého On sám vzišiel.

On sám povedal za svojho pôsobenia v 1. storočí, že má aj „iné ovce“ z nežidovského ovčinca, a tak spolu s ovcami z domu Izraela budeme jedno stádo. Nemajme konšpiračné obavy, že niektoré ovečky budú vyvolenejšie ako druhé. Pastier ich miluje všetky rovnako.

Tou „vymoženosťou“ bola myslená právna a mediálna ochrana a krytie jednej historickej udalosti (a Židov samotných), nie samotná udalosť.

Zabíjanie JežišaPastier môže milovať všetky ovečky rovnako. Ale nie je mu to nič platné, keď isté ovečky, ktoré aj vy osobne nazývate „vyvolené“, neprijímajú tohto Pastiera a už raz ho zmietli z pozemského sveta. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa vzťah týchto „oviec“ k Pastierovi zmenil. Iba blázon by mohol po takej skúsenosti vydať Pastiera napospas katom.

Vychádzam z toho, že ovečky domu Izraela, ktoré ho predtým neprijali a z nevedomosti, Ho dali ukrižovať, aby sa svetu dostalo spasenia, svojho Pastiera raz spoznajú (viď list Rímskym 11. kapitola). Toto je predsa platný Boží plán, aj keď sa z ľudského hľadiska možno zdá absurdný. Aj apoštol Pavol ho chváli: „Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho.“ (Rim 11:23)

Otázka možno na telo: predstavte si modelovú situáciu: vo veľkom jazere sa topia pre vás rovnako neznámi chlapi: jeden slovenskej a druhý židovskej národnosti. Sú od seba navzájom výrazne vzdialení. Vy ste rovnako vzdialený od oboch. Viete plávať a vzhľadom na časovú tieseň je pravdepodobné, že zvládnete zachrániť iba jedného. V danej situácii nie je žiadny iný diferenciálny faktor, iba ich národnosť. Koho začnete zachraňovať?

Ak dovolíte, otázku „na telo“ neodpoviem, je to len hypotetická situácia – ale prajem si, aby sa obaja topiaci zachránili :)

Ďakujem za rozhovor.

Zábava