P. Linhart a T. Chalaniová, Dublin, Írsko Našej redakcii sa pred piatkovým protestom „Gorila“ (z 10. 2. 2012) v írskom Dubline ozval Patrick Linhart, jeden z jeho spoluorganizátorov. Promptne som Patrickovi zaslal otázky, z ktorých vznikol rozhovor uskutočnený takouto „dotazníkovou formou“. Zaujímali ma východiská protestujúcich, ich názorové profily a pozadie mobilizačnej sily, ktorá ich dokázala vyhnať do ulíc aj mimo rodnú hrudu. Myslím, že mnohí si po prečítaní tohto rozhovoru – bez demagogických komentárov či detinského očierňovania – uvedomia i vďaka Patrickovi, kto sú a čo vlastne chcú dosiahnuť mladí organizátori protigorilích demonštrácií uznaní oficiálnym „štrajkovým výborom“ Gallová, Krempaská, Lehotská či Pčolinský a zvyšní...



Uverejňujeme tento rozhovor v plnom, nekrátenom znení – a dávame ho do pozornosti svojim kritickým čitateľom, nech si na vec spriavia vlastný názor. V celom texte bolo redakčným zásahom nahradené vlastné podstatné meno Slovák menom Sloven.


Patrick v Írsku žije od roku 2001 a podľa vlastných slov je „bývalý vojak z povolania, ktorý bol nútený opustiť Slovensko v túžbe spoznať skutočnú demokraciu a lepší život.“

Patrick, prečo si odišiel zo Slovenska? Ako dlho si už preč?

Pretože som si vypočítal, že keď chcem mať byt alebo auto z platu, ktorý som poberal, nenasporím si na to ani do dôchodku. Takisto som chcel získať zahraničné skúsenosti a určitý nadhľad, čo sa mi za 11 rokov života v zahraničí aj podarilo.

Kedy, respektíve mieniš sa vôbec niekedy vrátiť späť?

Verím, že naším návratom raz zahraniční Sloveni prispejú k lepšiemu vývoju krajiny. Disponujeme veľkým množstvom skúseností zo zahraničia, kde funguje skutočná demokracia. Ja osobne som za priamu demokraciu ako je tomu vo Švajčiarsku: ľudia majú tak možnosť priamo rozhodovať o sebe, nielen samotní politici. Vrátim sa, tak ako i ostatní, a to keď budeme cítiť, že na Slovensku existujú sociálne istoty a krajina je právny štát. Dovtedy nemáme záujem sa vracať do neistoty a do štátu, ktorý riadi mafia.

Keď už poznáme v krátkosti tvoj životný príbeh a čosi si nám naznačil i o svojej vnútornej motivácii, prejdime k samotnej „írskej Gorile“. Čí nápad bol teda zorganizovať protest „Gorila“ v Dubline?

Myslím, že nápad vznikol v hlavách všetkých Slovenov žijúcich v Írsku, ktorí sa tohto protestu napokon i zúčastnili, a vychádzal z potrieb vyjadriť celkovú nespokojnosť so situáciou na Slovensku. Ale viac sme sa tejto myšlienke venovali hlavne posledný týždeň my traja, ktorí sme sa aj pustili naplno do realizácie ako organizátori, a to ja, Patrick Linhart, ďalej Tereza Chalaniová a Daniel Babčan.

Slovenské naivné divadlo?

Ako napokon s odstupom jedného dňa hodnotíš váš protest?

Úspech protestu je momentálne nemerateľný, pretože to, či sme týmto protestom niečo v tomto momente dosiahli, sa nedá zhodnotiť. To ukáže až budúcnosť a vplyv ďalších protestov, ktoré plánujeme v krátkej budúcnosti na skutočné vyšetrenie kauzy „Gorila“ a potrestanie samotných goríl. Ale na to, že bol protest v Dubline vyhlásený v podstate iba pred týždňom, a že nám neprialo ani daždivé počasie, musím zhodnotiť, že bol úspešný, priebeh bol pokojný bez provokatérov a do Dublinu pricestovali i Sloveni žijúci vo vzdialenejších miestach Írska. Dokonca sa protestu aktívne zúčastnili i Íri, ktorí vyjadrujú takto názor častejšie a sú na protestoch odchovaní, a dokonca dorazili i naši bratia Česi. Pokiaľ sa čitatelia chcú informovať viac, kľudne nech nás oslovia na e-mail: javascript-spam-bot-protected.

Zábery z protestu:



Patrick, skús nám, skeptickým, doma sediacim Slovenom objasniť, čo chceli dublinskí demonštranti dosiahnuť, keďže sa na Slovensku stále častejšie ozývajú v súvislosti s domácimi protestmi hlasy, ktoré spochybňujú vôbec schopnosť miestnych masových demonštrácií priniesť zmenu? Alebo skús porovnať očakávania dublinských organizátorov s realitou po proteste.

Čo sme chceli dosiahnuť, sa nám aj podarilo, a to je prebudenie sa Slovenov nielen tu v Írsku, ale aj inde. Veríme, že protesty tohto typu aktivujú i ostatné krajiny a spustia reťazec protestov Slovenov ako aj v Prahe, Belfaste, tak aj v ďalších hlavných mestách. Sloveni totiž nežijú iba na Slovensku, podľa Google vyhľadávača sa nachádzajú vo svete 2 milióny zahraničných Slovenov, ktorým určite záleží na zachovaní demokracie na Slovensku. Dúfam, že dosiahneme zmenu k demokracii, a že vznikne zo Slovenska naozaj právny štát. A toto právo nebude mať len vyvolená skupina, ale bude platiť pre všetkých.

Je tu snaha zľahčovať celú situáciu zo strany politických špičiek, ktoré sú priamo „gorilami“. Je snaha zamiesť celú kauzu pod koberec a odvracať pozornosť. Úmyselne naťahujú čas, nevyjadrujú sa k danej veci a snažia sa odpútať pozornosť. Bojujeme nie len za to, aby sa kauza „Gorila“ aj po voľbách vyšetrila, ale hlavne, aby sa tieto Gorily nedostali späť do parlamentu, pretože nás budú ďalšie štyri roky okrádať a zavádzať, ako tomu bolo doteraz.

Snažíme sa ľuďom otvoriť oči, pretože jediným nástrojom, ktorým občan disponuje, sú parlamentné voľby. Snažíme sa poukázať i na fakt, že sme zatiaľ dosiahli iba prvý krok, a to bolo prebudenie národa. Ďalší krok je na nás všetkých, a to sú parlamentné voľby. Vyzývame ľudí, aby dali priestor novým politickým stranám a nevolili staré gorily, pretože inak zmena nikdy nepríde. SMER a KDH sa teší, že ľudia sú znechutení ísť voliť, a práve preto by sme voliť mali ísť. Gorili nemajú vo vláde už viac čo robiť, pokiaľ tam budú, bude to návrat k feudalizmu, ktorý na Slovensku momentálne je.

Pred protestom ste avizovali dokonca účasť nejakých známych osobností zo Slovenska. Kto teda z tejto kategórie na vašom proteste vystúpil, respektíve mal vystúpiť a s čím?

Pozvanie na tento protest prijali Twiins [pozn. redakcie – speváčky Veronika Nízlová a Daniela Jančichová-Nízlová] a Melinda Drevenková. Twiins sa ospravedlnili kvôli pracovnej zaneprázdnenosti (náhly odlet do LA) a tejto akcie sa zúčastnia až nabudúce. Linda z Vyvolených sa pripojila k protestu až na konci, keďže lietadlo pristálo neskoršie a čo sa cení, Linda šla na protest rovno taxíkom z letiska s batožinou. Na ďalší protest, ktorý je plánovaný v Dubline na tretieho marca pred veľvyslanectvom SR však plánujeme pozvať viacero známych osobnosti z oblasti kultúry.

Usporiadateľmi dublinského protigorilieho protestu pozvaná osobnosť, Melinda Drevenková (*1985), je pôvodom kozmetička z Nových Zámkov. V roku 2005 sa po sérii morálnych škandálov stala víťazkou prvej „Big Brother“ reality šou VyVolení. Pred televíznymi kamerami sa sprchovala, súložila i nadávala. V roku 2007 si jej priateľ, Martin Szapu, otvoril erotický salón v Komárne, do ktorého vraj iba on preinvestoval cez 20 miliónov slovenských korún. Szapu vo svojom salóne okrem dievčat na predaj ponúkal i bar s vodopádom, mučiareň a dokonca egyptskú izbu so sochami bohov...

Týmto nechceme robiť reklamu týmto známym osobnostiam, ale poukázať na fakt, že i títo ľudia stoja za nami a patria medzi nás, a že aj ich sa tento celý problém týka. Držíme sa hesla: Slovensko volá po zmene a my tú zmenu i dosiahneme.

Keďže ste demonštrovali v cudzine, pri pochopení vášho protestu miestnymi zohrala určite smerodajnú úlohu ich informovanosť poťažmo neinformovanosť o tom, čo sa deje na Slovensku. Zachytil si nejaké informácie o „Gorile“, respektíve o vašom proteste proti „Gorile“ z írskych, respektíve iných anglofónnych spravodajských kanálov? Rezonuje táto kauza aj na ostrovoch?

Táto kauza je všeobecne známa, i keď mediálny priestor pre Slovenskú republiku je v Republike Írsko menší, ale to sa po dnešku, verím, že zmení. Inak je ale tomu vo Veľkej Británii, kde sa tomu dáva viac priestoru. Ale ako hovorím, po dnešnej „Gorile“ sa to určite zmení. Dokonca som si istý, že tento protest bude i témou konverzácie s pánom veľvyslancom Bučekom, s ktorým sa stretnem zajtra [pozn. redakcie – 11. februára] na plese Slovenov žijúcich v Írsku, organizovaným slovenskou komunitou Slovak Centre Ireland, kde som aktívnym členom. Verím tomu, že i s českým veľvyslancom na tomto podujatí prehodíme o tomto proteste slovo.

Všetci na Slovenku dobre vedia, že kauza „Gorila“ je iba vrcholom ľadovca svinstiev, ktoré sa u nás dejú už desiatky rokov. Avšak, sú ti známe korupčné aféry aj z írskeho politického prostredia?

Áno, a nie je ich málo. Korupcia je všade, ale je na ľuďoch ako sa k nej postavia. Íri však problém s vyjadrením svojej nespokojnosti až taký nemajú. Na rozdiel od Slovenov to majú zabudované v génoch. Práve preto tento prvý protest sme zorganizovali pred Hlavnou poštou v Dubline, ktorá je symbolom revolúcie v Írsku.

Na 3. marca je avizovaný ďalší dublinský protest „Gorila“, budeš sa podieľať aj na jeho prípravách? V čom má byť iný, než ten prvý? Respektíve, dokedy chcete v protestoch pokračovať?

Áno, ako som už spomínal, tretieho marca bude ďalší protest, ktorí organizujeme. Dnešný protest sa konal priamo v srdci írskej revolúcie, pred známou hlavnou poštou GPO [pozn. redakcie – General Post Office], kde bol nakoniec presunutý. Ďalší protest sa ale bude konať priamo pred slovenským veľvyslanectvom na Ballsbridge, Dublin 4. Na prípravách usilovne pracujeme všetci traja organizátori už teraz. Dnes sme o tom informovali i pána veľvyslanca, keďže sa protest plánuje práve pred budovou veľvyslanectva.

V čom bude iný? Keďže máme viac času na prípravu a nie iba týždeň, ako to bolo u tohto protestu, predpokladám, že bude väčší a zúčastní sa ho viac ľudí. Navrhli sme sobotu poobede (15:00 hod.), keďže sme tentokrát vyhoveli požiadavkám väčšiny pracujúcich Slovenov, aby sa mohli zúčastniť i tí, ktorí cez týždeň pracujú a žijú ďaleko od Dublinu. Týmto im umožníme zúčastniť sa ho v dobe pracovného voľna. V protestoch budeme vytrvalo pokračovať až pokiaľ bude treba, takisto aj po voľbách, kde zistime, či vláda bude mať snahu zamiesť celú kauzu pod koberec a vydať len par obetných baránkov, a či dôjde k naplneniu sľubov daných pred voľbami.

Myslíš si, že doposiaľ uskutočnené protesty proti gorilám v slovenskej politike či už doma alebo v zahraničí prinesú na Slovensku zmenu?

Určite. Na týchto politikov, ktorí si zmýlili demokraciu s feudalizmom platí iba tlak, tlak a tlak. Myslím, že píšeme ďalší historický zlom vo vývoji demokracie na Slovensku a pokračujeme v tom, čo si vyštrngali kľúčmi naši rodičia sedemnásteho novembra. Teraz je rad na nás a som rád, že sa priamo môžeme my, ich deti, podieľať na ďalšom vývoji demokracie.

Miroslav Dolejší: Prevrat 1989 alebo História sa opakuje? [analýza]

Štát je v našich rukách, i keď bol doteraz v rukách finančných skupín. Ľud rozhoduje, čo a ako bude, nie politici. Tí zabudli na to, že tento ľud majú prezentovať. Či už nastane veľká zmena a dospejú tieto protesty až k revolúcii, je v rukách politikov, ako dlho budú ľudí naštvávať a ako budú riešiť naše požiadavky. Na dnešnej „Gorile“, tak ako aj na tej ďalšej sa zbierajú podpisy od nespokojných Slovenov v otvorenom liste pre pána prezidenta a pani premiérku. Uvidíme, či si tento list aspoň všimnú a zaujmú k nemu svoje jasne stanovisko.

Slovo demokracia používaš celkom familiárne a dôverčivo, čo si pod týmto pojmom predstavuješ?

Slobodu prejavu a rovnakú spravodlivosť a právo pre všetkých.


Demokracia ako všeliek


Akú zmenu, respektíve zmenu čoho či zmenu smerom k čomu by si na Slovensku privítal „po Gorile“?

Akúkoľvek zmenu k lepšiemu. Väčšina Slovenov by sa rada vrátila späť domov. Ale kam sa máme vrátiť? Do neistoty a feudalizmu, kde je diskriminovaná väčšina zdieraná hŕstkou ľudí? Aké tam máme istoty? Keby bol slovenský štát pre ľudí, tak by z neho títo ľudia neutekali. Všetko, čo urobili vlády po 89-tom, bolo pre seba, nie pre ľudí. My sa chceme vrátiť do demokratického štátu s fungujúcim právnym systémom. Ale tam, kde je prepojené súdnictvo s mafiou a inými finančnými skupinami, tam demokracia nerastie, však pán Harabin?

Čo by teda podľa teba teraz Slovensku najviac prospelo?

To, že právny aparát dokáže po 22-rokoch odsúdiť zločincov, ktorí rozkradli náš štát. Ak hovoril o takomto Švajčiarsku Mečiar, tak ďakujeme, ale pán Mečiar s Ficom, Dzurindom, Miklošom a s ostatnými si urobili Švajčiarsko sami pre seba. Som za radikálnu zmenu. Tam nie je čo riešiť. Mal by sa dať priestor novým politickým subjektom a môj osobný názor je ten, že by sa všetci, čo zdieľajú jednu myšlienku, mali spojiť v jeden celok. Som za vytvorenie novej opozície z nových subjektov, ktorá by tvorila akýsi kontrolný orgán.

Všetkým týmto veteránom odkazujeme: Neďakujeme a odíďte! Nastal čas, aby prevzali štát noví ľudia so skutočnými predstavami o demokracii. Problémom bude ale asi ješitnosť a ego vodcov niektorých nových strán. Mali by ju zahodiť a sledovať spoločný záujem, ako to urobili niekedy v SDKÚ proti Mečiarovi. Vtedy takisto všetci Sloveni zo zahraničia cítili potrebu zmeny a leteli domov podporiť novovzniknutý politický subjekt. Len musíme dbať i na to, aby to nedopadlo potom rovnako ako s SDKÚ, ktorá sa dnes topí a hľadá záchranu po tom, čo napáchali spolu s komunistami zo SMER-u.

Bratislavskí organizátori protigorilích protestov sa zapísali v očiach verejnosti tým, že si hneď od začiatku uzurpovali ako privatizačná skupina právo kádrovať jednotlivé protesty, hoc i spontánne, ako „oficiálne“, „menej oficiálne“, možno dokonca i „stredne oficiálne“ a, naopak, „neoficiálne“... Napríklad protest „Gorila II., protest proti ACTA, protest proti NWO“ v Košiciach z 10. 2. 2012 označili bratislavskí organizátori za „neoficiálny“. Čo si myslíš ty o bratislavských organizátoroch protestov?

Aj oni sú Fanrádio

Zúčastnil som sa na proteste „Gorila II.“ v Bratislave a zoznámil som sa osobne s tamojšími organizátormi tak, že som zvešiaval výtržníkov dole z plota. Bolo mi veľmi ľúto nasadených policajtov, ktorí boli vytiahnutí von od svojich rodín a bránili poriadok a protestantov, s ktorými určite súhlasili. Títo páni poberajú mesačný plat menší, než je v Írsku dvojtýždenná dávka v nezamestnanosti. Osobne som im poďakoval za chránenie majetku a za našu ochranu.

Odvtedy som v spojení s jednou z organizátoriek. Zdieľame spoločné názory a postoje, snažíme sa vyhnúť chybám, ktoré nastali v prvých mítingoch na Slovensku.

S ktorou?

Lucia Gallová.


Gorila burcuje široké spektrum ľudí, možno očakávať revolúciu v revolúcii?


Aké usporiadateľské chyby z uskutočnených protigorilích mítingov na Slovensku máš na mysli?

Že sa nezavolala preventívne polícia pri vyčíňaní zaplatených najatých výtržníkov a nacistických skupín, ktoré narušili priebeh demonštrácie. Takisto chceme v porovnaní so slovenskou „Gorilou“ umožniť priestor pre vyjadrenie sa samotných goríl a predstaviteľov všetkých zaregistrovaných strán. Tam, kde je viac ako tisíc ľudí, je politika, a keďže máme slobodu prejavu, necháme, nech sa prejavia všetci. Nebudeme zakazovať ani transparenty proti, ani za KDH, ako to napríklad bolo u „Gorily III.“ v Bratislave. Nech si každý povie svoj názor.

Oficiálny „štrajkový výbor“ na Slovensku alias „Privatizačná skupina © Gorila“
alt

Ľubica Lehotská – známa veštica a kartárka Somezeda, ktorá dlhé roky propaguje svoje archetypologické schopnosti v rôznych reklamách a inzerátoch, má živnosť a rôzne kurzy zaoberajúce sa napr. aj výkladom tarotových kariet a pod.

alt

Lucia Gallová – v Brne na VŠ nedoštudovala odbor chémia, začala podnikať s kozmetikou, dnes má reklamnú a marketingovú agentúru. Vlani v apríli založila internetovú televíziu, ktorá sa venuje meditácii a spiritualizmu.

alt

Alena Krempaská – činná vo viacerých o. z., aktuálne najmä v protislovenskom o. z. Ľudia proti rasizmu…

alt

Peter Pčolinský – brat Vladimíra, z ktorého urobil Lipšic policajného kapitána z civila hneď po prijatí do štátnej služby, predtým robil poskoka KDH a s policajnou prácou nemal vôbec nič spoločné.

alt

Jozef Žák – sympatizant Fedora Gála a Štefana Hríba

alt

Zuzana Wienk – feministka, pracovala pre Domino Fórum, v súčasnosti pre Alianciu Fair-Play. V roku 2010 ju časopis Plus 7 dní zaradil medzi desať najvplyvnejších žien na Slovensku.



Účastníci, ktorí dostali od „privatizačnej skupiny © Gorila“ priestor vystúpiť na protestoch:
alt

Peter Weisenbacher – spoluzakladateľ Sorošom plateného Dúhového Pride-u a podporovateľ mnohých akcií za „ľudské práva“.

alt

Nikita Slovák – o Slovenoch sa pre SME.SK vyjadril ako o nekultúrnom národe.

alt

Samo Trnka – Sloveni sú podľa neho alkoholici.

alt

Robert Mihály – bojovník proti soche Svätopluka a za legalizáciu marihuany, bojovník proti vlasteneckému zákonu, prepojený na Dostála a OKS. Podľa už zaniknutého Prop.sk ho platil Soroš.

alt

Lucia Piussi – pracuje v kníhkupectve Artfórum, prepojenom na DELET.SK, účinkovala na Pohode a na otázku Hríba, čo jej hovorí pojem slovenský národ odpovedala „vôbec nič“.

alt

Fedor Gál – časopis .týždeň.

Čo by si chcel odkázať organizátorom slovenských protestov všeobecne?

Že sme v tom s nimi, že bojujeme za rovnaký cieľ, a že Slovensko nepozostáva iba zo Slovenov žijúcich na Slovensku, ale Sloveni sú všade vo svete. V tejto jednote je obrovská sila!

Na 10. marca 2012 boli na Slovensku vyhlásené predčasné voľby. Ústredná volebná komisia vyzýva, aby právo voliť využili i Sloveni a Slovenky žijúci v zahraničí. Chystáš sa využiť takúto možnosť? Ako sa zachováš pri nasledovných voľbách? Ako Tvoju voľbu ovplyvnila kauza Gorila?

Áno, využil som túto možnosť, ale ako aj mne, tak i mnohým Slovenom neprišli naspäť volebné lístky, i keď sme o nich žiadali. Nechápem, prečo nemôžeme voliť elektronicky, sme predsa v 21.-storočí. Ak mi poštou dorazí volebný lístok, mám osobne jasno, koho budem voliť a bude to definitívne jedna z nových strán, keďže si myslím, že nastal čas, aby sme dali priestor „Fresh Blood“ („novej krvi“ ako Íri hovoria).

Sloveni žijúci v zahraničí zmenia beh dejín, dúfam, že dosiahneme, aby sa už Gorila nezopakovala a my, všetci Sloveni, ktorí sme boli nútení ujsť do zahraničia, sa hrdo a so vztýčenou hlavou vrátime naspäť do rodnej zeme. Preto vyzývame všetky národnostné menšiny, aby sa nezapájali do hašterivých bojov, ktoré používajú politické strany k manipulácii a odvráteniu pozornosti. Teraz sa jedna o našu budúcnosť, musíme sa spojiť ako v roku 1989, pretože iba v jednote je sila, ktorá dokáže poraziť momentálny chaos, mafiánske praktiky a bezprávie v našej krajine.

Mnohí mladí demonštranti na Slovensku využili protesty „Gorila“ tiež na to, aby vyjadrili svoj názor o pripravovanom globálnom zákone ACTA. Protest proti ACTA sa dokonca stal podružným bodom protigorilieho protestu v Košiciach. Čo si myslíš ty o ACTA?

To isté, čo občania protestu „Gorila II.“ v Košiciach. Jednoznačne zdieľame spoločný názor.

Patrick, povedz nám tiež, ako sa Íri v tvojom okolí stavajú k bojkotu globálneho zákona ACTA?

Pozitívne. Čo viem, tak majú na to rovnaký názor ako my.

Čo by si chcel odkázať osnovateľom tohto zákona proti slobode na internete?

Že musia byť veľmi frustrovaní, keď existuje takto silný neovplyvniteľný prostriedok slobodnej komunikácie a vyjadrenia názorov. A že si koledujú o výprask, ak budú zasahovať do slobody prejavu, či sa im už páči alebo nie.

Podporuješ teda hnutie hackerov Anonymous? Máš informáciu o tom, žeby Anonymous atakovali nejaké konkrétne internetové stránky aj v Írsku, tak ako tomu bolo na Slovensku?

Áno, podporujem, o tom niet pochýb. Ale myslím, že Írsko ich nezaujíma. Tunajší politici sa snažia robiť všetko pre ľudí, nie proti nim.

Aké nálady podľa teba prevládajú v Írsku ohľadom krízy eura, eurozóny a Európskej únie, keďže vieme, že referendum o Lisabonskej zmluve spred dvoch rokov bolo írskym ľudom najskôr odmietnuté, ale na druhý pokus sa iniciátorom podarilo prijatie zmluvy referendom vynútiť?

Íri sú radi, že prijali euro, pretože im to veľmi pomohlo. Krízu po takzvanom „boome“ pocítili najprv vlastnú a Európska únia Írsko celkovo vytrhla z biedy, takže ju Íri z ničoho nevinia. Írsko je príklad toho, ako by mala európska politika fungovať, až na ten dlh. Íri boli vždy v podstate farmári, veľmi jednoduchí, ale za to veľmi milí a uprimní ľudia. Keby nebolo Európskej únie a pôžičiek, ktoré sa im v porovnaní so Slovenskom podarilo čerpať naplno, behali by tu stále na koňoch po malých úzkych cestách a jediné, čo by sa tu produkovalo, by bola whiskey. Čo sa týka Lisabonskej zmluvy, skôr tieto dva rozlične názory vyjadrené v dvoch referendách boli zapríčinené nedostatočnou informovanosťou verejnosti, o čom vlastne Lisabonská zmluva je. Ale úlohu zohral tak trochu i írsky nacionalizmus, ktorý sa vyvinul v írskych žilách z utláčanosti, ktorou si Íri prešli v minulosti.

Sú teda i dnes Íri nacionalisti?

Áno, dôkazom toho je i fakt, že vo voľbách vyhrala nacionalistická strana. Ale keť to porovnám s Nemcami alebo Rakúšanmi, tak iba veľmi mierni nacionalisti. Íri to nedávajú cudzincom až tak pocítiť. Až na jeden prípad, ktorým sa momentálne zaoberá írsky ombudsman, som nemal žiaden problém, a to tu žijem už pekne dlho.

Ako hodnotíš vzťah Írov k NEdomorodcom slovanského pôvodu (Poliaci, Sloveni, Česi, Srbi, Chorváti, ap.)?

Špatne. Hlavne írske dievčatá sú úplne zakomplexované. Ak zistia, že máte slovanský prízvuk, okamžite od vás odskočia. Je to ale iba predsudok, ktorý pochádza z tunajšej zakomplexovanosti.

Íri doteraz neboli zvyknutí na cudzincov, ako je tomu napríklad vo Veľkej Británii. I keď na druhej strane, sú radi, že sme ich „civilizovali“, pretože vďaka nám dostali iný rozmer rozhľadu: spoznávajú iné jedlá, ako sú ich rozvarene ovsené vločky, vzdelávajú sa a už dokonca vedia, že Slovensko sa nenachádza v Juhoslávii a Česko-Slovensko už nie je.

Dokonca i Írky zmenili spôsob životosprávy a schudli, čím sa priklonili k vzoru krásnych štíhlych Slovaniek. Ale svoju štíhľučkú Slovenku s maďarským prízvukom by som nemenil.

Neprivítal by si podobný zdržanlivý, respektíve odmietavý postoj slovenských dievčat k cudzincom?

Nie, je to vec predsudkov a komplexu. Írske dievčatá sú konzervatívne, pretože žili v izolácii na ostrove a väčšina z nich ani nevie, kde leží Slovensko a ako vyzerá Európa.

Patrick, náš rozhovor sa chýli ku koncu. Myslím, že mnohým na Slovensku sa bez demagogických komentárov či detinského očierňovania organizátorov protestov „Gorila“ otvoria i vďaka tomuto rozhovoru oči – verím, že stále viac a viac ľudí bude schopných na základe tejto sondáže utvoriť si aspoň predstavu o spontaneite a východiskách mechanizmu „gorilej revolúcie“. Na záver sa ešte chcem spýtať, odkedy a prečo čítaš Priezor.com, spravodajský portál, ktorý si oslovil s ponukou exkluzívneho rozhovoru?

Pretože poskytuje zaujímavé informácie. Nečítam ho pravidelne, ale rád.

Čo by si chcel odkázať jeho tvorcom?

Nech pokračujú v tom, čo doteraz budovali a nech sa nikdy nenechajú ovplyvňovať. Ide im to dobre, už iba vydržať. Váš web sa uberá správnym smerom a želám mu veľa úspechov.

Patrick, ďakujem ti za rozhovor. Na záver by som s výkričníkom uviedol pre všetkých s horúcou hlavou slová istého pána Branislava Arbeta, ktorý ich použil vo svojom komentári na spoločenskej sieti Facebook:

‎„...myslím si, že už by sa občiansky odpor voči skorumpovanému a kriminálnemu politickému systému, ktorý tu finguje, nemal utápať v tom množstve úprimných, ale bohužiaľ neškodných a nič neriešiacich výkrikov do tmy. Kam sa pozriem, tam sú nejaké požiadavky, plamenné memorandá, petície, podpisové akcie, prevolania v mene národa, výzvy na vyjednávanie, referendá, dokonca sa už píšu nové ústavy a vymýšľajú sa nové volebné systémy, atď. ...

Vážim si snahu všetkých tých, ktorí dávajú do boja za zmenu v tomto štáte svoje myšlienky a srdcia a duše. Ale občianske iniciatívy a hnutia sú veľmi rozdrobené a veľakrát rozhádané na malicherných drobnostiach. Zabudnime na nejakú Gorilu. Toto nie je revolúcia. Čas na revolúciu ešte neprišiel... Ale blíži sa.

Ak chcú občania tohto štátu rozhodovať o veciach verejných, tak musia mať moc. Občania tohto štátu moc nemajú. Moc, tú majú skorumpovaní a opovrhnutia hodní tzv. „politici“, kriminálnici, zlodeji, klamári a podvodníci. Všetci politici a všetky politické strany, poslanci, vláda a mocenský štátny aparát, tí, čo nám denno-denne otravujú a znepríjemňujú život, stratili morálne, ale aj faktické právo zastupovať občanov Slovenskej republiky. Ale oni neodovzdajú moc dobrovoľne. Moc im bude musieť byť vzatá.

Akým spôsobom? To už bude dané okolnosťami a danou spoločenskou situáciou. Revolúcia sa nerobí podpisovou akciou, alebo nejakým memorandom, alebo výzvou na odstúpenie. Tí, ktorí sú pri moci, nebudú s nikým o ničom vyjednávať. Majú zdroje na to, aby si svoju moc bránili a chránili do poslednej chvíle. Ak má prísť ku zmene, tak tá zmena musí prebehnúť najprv v nás, občanoch. Ak nespojíme svoje sily a svoju vôľu a svoju odvahu, tak nikdy nevezmeme moc tým, ktorým už dávno nepatrí.

Zaslúžime si slobodný a dôstojný život! My, naši rodičia aj naše deti!“

Zábava