Po prvý raz som sa stala milionárkou 7. 7. 2014, keď na mňa z bankomatu blikala suma s dvojkou a šiestimi nulami za sebou. Za tento blahý pocit vďačím kurzu kolumbijského pesa k euru. Po deviatich hodinách letu, videných niekoľkých filmoch, zistení, že môj sused je Katalánčan a cestuje za svojou kolumbijskou priateľkou, po niekoľkých turbulenciách nad Antilami sme sa konečne blížili k cieľu. Netušila som, čo ma čaká, keď vystúpim z lietadla a prekročím prah letiskovej haly. Bola som vyzbrojená radami, koženkovou bundou a šatkou. Konečne som pristála v Kolumbii. S dušičkou malou, ale o to radostnejšou.

Netreba sa nechať oklamať predstavou o tropickej krajine. Bogotá sa rozprestiera na Sabana de Bogotá na úbočí Ánd vo výške cca 2600 m. n. m. Počasie sa riadi slovenským heslom, bláznivé aprílové počasie. Nikdy neviete, kedy spŕchne, do hodiny-dvoch sa vyčasí, aby sa znovu zatiahlo a trochu spŕchlo. Pozor si treba dávať v noci a nad ránom, kedy sa teplota rovná tomu, čo mnohí označujú za čerstvosť a ja za chlad.

Štvrť La Candelaria [la kandelaria], výhľad na Cerros Orientales [seros orientales] východné pahorky a podvečerný opar.

Štvrť La Candelaria [la kandelaria], výhľad na Cerros Orientales [seros orientales] východné pahorky a podvečerný opar.

Bogotá, ako každé hlavné mesto, je svet vo svete. Bogotčania majú špecifický prízvuk, špecifický slovník, špecifické myslenie, špecifickú ďalšiu väčšinu vecí, ako je tomu pri väčšine hlavných miest. Aspoň mne to tak príde. Nájsť rodeného Bogotčana nie je vec ľahká, no ani nemožná. Budem sa zas opakovať, ale aj Bogotá, ako iné hlavné mestá, je bodom kam sa sťahuje väčšina obyvateľov kvôli práci alebo štúdiám. Môžete tam stretnúť kohokoľvek, od vidiečanov až po zahraničných turistov.

Turisticky najpríťažlivejšia je historická štvrť La Candelaria [la kandelaria]. Jej čaro spočíva v jedno a dvojpodlažných domoch s koloniálnou architektúrou a fasádami hrajúcimi farbami. Táto scenéria spolu s pahorkami Ánd vás nenechajú chladnými.

Na potulkách La Candelariou sa vám naskytne podobný pohľad, jedinečný

Na potulkách La Candelariou sa vám naskytne podobný pohľad, jedinečný

Pokiaľ viem, len málo (ak vôbec) z týchto domov má kúrenie. Veľa hostelov, ktoré sa nachádzajú práve v La Candelarii sú pripravené na chladnejšie večery extra prikrývkami a teplou rannou kávou. Typickou pre Kolumbiu je tinto, čierna káva s cukrom a pre labužníkov bez. Východne s La Candelariou susedí štvrť Egipto [echipto], kde sa už podľa miestnych začína ošemetná oblasť a upozornia vás na zvýšenú opatrnosť. Túto povesť nemôžem potvrdiť. Keď som sa tam pohybovala, nemala som pocit ohrozenia. Pre turistov je táto časť „nezaujímavá“. Chcem tým povedať, že tam nie je žiadna vychytená reštaurácia, ani múzeum, ani kostol, ani iná historická výnimočnosť. Pre mňa už len prechádzky úzkymi uličkami boli zážitkom. Bola som na miestach, kde sa písala kolumbijská história, kade sa kedysi mohli prechádzať stúpenci bojov za nezávislosť. Pri potulkách La Candelariou a Egiptom narazíte na Chorro de Quevedo [čoro de kevedo]. V 16. storočí sa tu zložil oddiel Gonzala Jimenéza de Quesadu [gonsala chimenésa de kesadu], zakladateľa Bogoty. V súčasnosti je to tak trochu bohémska oblasť, obľúbená pre svoje bary a malé reštaurácie, kde sa dá zakúpiť chicha [čiča], alkoholický nápoj z fermentovanej kukurice.

Kaplnka San Miguel de Príncipe [san migel de prínsipe] v blízkosti Chorro de Quevedo

Kaplnka San Miguel de Príncipe [san migel de prínsipe] v blízkosti Chorro de Quevedo

Južne od La Candelarie sa spleťou uličiek dostanete až po emblematickú ulicu La Carrera Séptima [la karera séptima], známa aj ako La Séptima [la séptima]. Je to ulica, ktorá sa tiahne od Prezidentského paláca (Casa de Nariño [kasa de nariňo]), cez Plaza de Bolívar [plasa de bolívar] – hlavné bogotské námestie – až sa stráca na druhej strane v Paque de la Independencia [parke de la independensia] – Parku nezávislosti.

Komplex Prezidentského paláca, Casa de Nariño (Palacio de Nariño) [kasa de nariňo (palasio de nariňo)]

Komplex Prezidentského paláca, Casa de Nariño (Palacio de Nariño) [kasa de nariňo (palasio de nariňo)]

Plaza de Bolívar, Catedral Primada de Colombia [katedral primada de kolombia] – bogotská katedrála

Plaza de Bolívar, Catedral Primada de Colombia [katedral primada de kolombia] – bogotská katedrála

7. ulica, La Séptima, má niečo do seba. Tvrdí sa, že hlavne v noci ide o ďalšie ošemetné miesto, čo môže byť spôsobené väčšou koncentráciou bezdomovcov, pouličných predajcov a občas aj iných podgurážených jedincov. Ako sa hovorí, príležitosť robí zlodeja. a preto je lepšie byť obozretný. Historky bývajú spravidla stonásobne horšie ako realita. Nemalo by vás to preto odradiť od prechádzky po 7. ulici a vychutnaní si jej atmosféry. Osobne som cez ňu prechádzala niekoľkokrát denne počas môjho pobytu a vždy som našla niečo nové.

Z praktickej stránky sa na 7. ulici nachádzajú banky, bankomaty, kaviarne, obchodný dom Éxito, obchody so zmiešaným tovarom, obchody s oblečením a samozrejme policajti a ďalší príslušníci ozbrojených síl, ktorých koncentrácia sa v blízkosti Prezidentského paláca stupňuje. Nemusíte sa ich obávať opýtať na cestu, ktorú práve hľadáte. Radi a ochotne vám pomôžu. La Séptima je cieľom umelcov, ktorí predvádzajú svoje umenie a predávajú šperky, je plná predajcov kníh, CDčiek a DVDčiek, predajcov zmrzlín, občerstvenia, nápojov, ovocných šalátov a štiav, ovocia samotného. Všetok tovar je za primeranú cenu, až na šperky (korálky, náramky, náušnice a pod.), tie zvyknú byť trochu predražené. Nikto sa vám vyslovene nevnucuje. Predajcovia ovocia vykrikujú svoje výhodné ceny, ale nikto vás nebude prenasledovať, aby ste si niečo kúpili.

Predajca ovocia s neodmysliteľnými vozíkmi, Carrera séptima.

Predajca ovocia s neodmysliteľnými vozíkmi, Carrera séptima

Ďalej sa na Siedmej ulici nachádza jedno z bogotských divadiel, Teatro Jorge Eliécer Gaitán [teatro chorche eliéser gaitán]. Je pomenované po významnej historickej postave prezidentského kandidáta Jorgeho Eliécera Gaitána [chorcheho eliésera gaitána], ktorý bol v roku 1948 zavraždený.

Pri prechádzke 7. ulicou môžete navštíviť Múzeum Zlata (Mueseo del Oro). Múzeum je platené, no 3 eurá sú zanedbateľná čiastka, pokiaľ máte radi históriu a predkolumbovské kultúry. Hneď vedľa múzea je menšia reštaurácia, kde si kúpite občerstvenie a v prípade pekného počasia si ho môžete vychutnať na jednej z lavičiek v parku, kde si čítajú noviny dôchodcovia. Po oddychu a načerpaní síl sa vydajte v púti po 7. ulici. Ak budete mať šťastie ako ja, budete vidieť preteky morských prasiatok. To si to raz tak vykračujem so zmrzlinkou v ruke, práve bolo v Bogote okolo 25 stupňov na slnku, tak si jeden povie, to by bol hriech nevychutnať si korneto a zrazu pred vami stojí dav ľudí, ozýva sa hlas, vsaďte si, len si vsaďte a keď sa prederiete pomedzi ľudí na ceste, uvidíte kužele na jednej strane a oproti nim 5 morských prasiatok. Takmer mi spadlo korneto, ale vidieť som to musela. Majiteľ/chovateľ/usporiadateľ/vyberač stávok/vyplácač stávok v jednej osobe reval do mikrofónu stavte, stavte, vyskúšajte šťastie... Ja to svoje poznám, a tak som ostala v úlohe diváka. Cieľom bolo, aby sa morča dostalo ku kužeľu s ukrytou malou loptičkou, vystúpenie pána bolo napínavejšie ako samotný pretek, ale tak dobre som sa dávno nezabavila.

Bežný ruch ulice, Divadlo Jorge Eliécer Gaitán na La Carrera Séptima

Bežný ruch ulice, Divadlo Jorge Eliécer Gaitán na La Carrera Séptima

Detail divadla

Detail divadla

Turista ocení možnosť nakúpiť si suveníry, na 7. ulici na nachádzajú dve minicentrách s tovarom pre cudzincov. Kúpite tam od kávy cez kávové zrná v čokoláde – tie boli hitom po mojom návrate – až po malé farebné autobusíky – ktoré sú však typickejšie pre pobrežné oblasti ako pre Bogotu – až po šperky, oblečenie, tašky, podšálky a desiatky ďalších maličkostí. Obchodníci sú milí a keď si niečo kúpite sú vďační a samozrejme vám radi a ochotne poradia.

Colombia Linda Feria Artesanal – jeden zo spomínaných obchodných centier pre turistov. Možno nevábna fasáda, ale bez obáv, stačí vstúpiť a určite odídete s plnou taškou

Colombia Linda Feria Artesanal – jeden zo spomínaných obchodných centier pre turistov. Možno nevábna fasáda, ale bez obáv, stačí vstúpiť a určite odídete s plnou taškou

7. ulica je len malou, mikroskopickou časťou Bogoty. V minulosti sa tu odohralo veľa historických udalostí, ktorých vplyv sa premieta až do súčasnosti. Bogotá je ťažko uchopiteľné mesto. So svojimi zhruba 8 miliónmi obyvateľov je to rušné mravenisko, kde sa ľudia starajú o svoje. V prípade núdze sú vám nápomocní, no očakávať od nich prejavy horúcej tropickej krvi je prehnané. Tohto sa dočkáte na pobreží, v obľúbených letoviskách na karibskom pobreží v mestách Santa Marta a Cartagena de Indias. Tam smeruje aj väčšina turistov, ktorí Bogotu berú ako tranzitné mesto. Mimo centra sa s mnohými „bielymi“ tvárami nestretnete. Neviem čím si Bogotá zaslúžila svoju povesť, teda viem, ale rozoberať tu historicko-politicko-ekonomické aspekty by bolo zdĺhavé a nezaujímavé. Dôležité je pamätať si, že Bogotá je mesto, ktoré sa oplatí vidieť. Desiatky múzeí, divadiel, prírodných krás vás musia presvedčiť dať jej aspoň šancu. Nezabúdajte, že ako turista vás netlačí čas, takže jeden zmeškaný autobus vás nesmie rozhádzať. Rovnako ako chladné ráno, ktoré vám spríjemní čierna káva a vajíčka. Máte možnosť sa zatúlať v uličkách, oddýchnuť si v jednom z mnohých kostolov alebo kaviarní. Ste na kilometre vzdialení od južnej časti mesta, kam sa naozaj neoplatí chodiť turistovi, hlavne z bezpečnostných dôvodov, preto sa netreba nechať limitovať a využiť všetko, čo Bogotá ponúka.

Niekde v historickom centre Bogoty

Niekde v historickom centre Bogoty

Zábava