Kurta, Mihály, Flašíková-Beňová, Havran

Táto a mnohé ďalšie perly zneli z úst tzv. ľudskoprávnych aktivistov, ktorí sa zúčastnili blokády namierenej proti slušným ľuďom žiadajúcim bezpečný život na Slovensku. Akciu slušných organizoval Oskar Dobrovodský s Mariánom Mišúnom, ku ktorým sa pridalo ďalších 400 až 500 ľudí. Blokáda proti nim sa sformovala zrejme na podnet spisovateľa Michala Hvoreckého, no zhluk približne štyridsiatich ľudí nedokázal ani zaplniť cestu, tobôž niekoho blokovať.

Priebeh akcie bol v podstate rovnaký, ako u všetkých ostatných – dav ľudí sa premiestnil z bodu „A“ do bodu „B“, vypočul si príhovory a následne sa pokojne rozišiel. V tomto prípade predstavoval bod „A“ bratislavskú vlakovú stanicu a bod „B“ priestor pred parlamentom. So svojimi príhovormi vystúpili už spomínaní organizátori, ako aj Vladimír Pavlík a súčasný vodca Slovenskej pospolitosti Jakub Škrabák.

Akcia mala byť apolitická, no v závere došlo ku konfliktu medzi predstaviteľmi Slovenskej pospolitosti a politickej strany Národ a spravodlivosť (NAS), pretože sa objavili náznaky predvolebnej agitky v prospech strany NAS. Voči tomu sa ohradil Jakub Škrabák a následne sa chcela ujať slova aj Anna Belousovová. Tej najprv odpojili mikrofón, no nakoniec ju nechali prehovoriť. Zhromaždený dav sa však k jej slovám otočil chrbtom, doslovne.

Marián Mišún akciu následne oficiálne ukončil, ale zároveň pozval zúčastnených, aby ešte spoločne išli k soche Svätopluka. Polícia im v tom nijak nebránila. Rôzne médiá pritom šírili dezinformáciu, že polícia zabránila „extrémistom“ vstupu na hrad. Nie je to pravda, pretože už vopred bolo dohodnuté, kde odznejú príhovory, o čom svedčí aj skutočnosť, že tam bola dopredu pripravená zvuková technika. Pri následnej návšteve hradného areálu polícia nijak nezasahovala.

Vráťme sa však k protistrane. Tá chcela svoju blokádu uskutočniť neďaleko parlamentu. Na tomto pokuse sa okrem iných podieľali aj Eduard Chmelár, Róbert Mihály, ako aj jeho kolega Adam Kurta, ďalej Michal Havran ml. a nemohli chýbať ani Monika Flašíková-Beňová s manželom.

Moniku Flašíkovú-Beňovú pohoršovali vlajky „fašistického Slovenského štátu“. Je teda podľa nej Slovensko, v ktorom vládne jej strana SMER-SD, fašistické? Podľa nej zrejme áno, inak sa totiž jej slová nedajú vysvetliť, keďže okrem vlajok súčasnej Slovenskej republiky a Slovenskej pospolitosti (a tie sa mimochodom ani len náznakom nepodobajú na oficiálne vlajky 1. alebo 2. Slovenskej republiky) tam žiadne iné neboli.

Fašistické symboly, fašistov, neonacistov a extrémistov videl aj Peter Weisenbacher, ktorý mobilizoval na internete ľudí, aby podporili blokádu. Vypisoval na všemožné úrady, aby bola akcia „fašistov“ zakázaná, avšak bez úspechu. Spolu s Flašíkovou-Beňovou sa teraz pýta, ako je možné, že fašisti bojujúci za práva slušných ľudí sa voľne pohybujú po Bratislave a ľudskoprávnych aktivistov snažiacich sa obmedziť práva iných polícia odpratáva z ulice?

Podnet na výskyt fašistických symbolov v sprievode slušných ľudí podal niekto už počas akcie, dôsledkom čoho musela polícia vykonať priebežnú kontrolu, čo sa nestretlo s kladným ohlasom davu. Podľa všetkého budú ľudia, ktorí držali vlajky Slovenskej pospolitosti zavolaní na podanie vysvetlenia. Policajti sa k danej situácii vyjadrila slovami, že musia podnet prešetriť. Možno však očakávať, že bude vyhodnotený ako neopodstatnený, keďže sa jedná o oficiálne vlajky riadne zaregistrovaného občianskeho združenia. Ľudskoprávni aktivisti sa budú môcť následne opäť pohoršovať nad všadeprítomným fašizmom a nečinnou políciou.

Zábava