Arthur Kemp: Džihád: 1300-ročná vojna islamu proti západnej civilizácii.
Tretia kniha britského autora Arthura Kempa sa špecializuje na aktuálnu problematiku tzv. „súboju civilizácií“. Tieto udalosti však vníma v širšom historickom kontexte: „Napriek rozšírenému názoru, tento [„súboj civilizácií“] nie je prvkom výlučne novodobých dejín, ale skutočnosť, ktorá charakterizuje islam už od jeho vzniku pred cca 1 300 rokmi“ (str. 6). Kemp ďalej poukazuje na to, že základné princípy oboch kultúrnych okruhov (západný svet a islamský svet) sú úplne nezlučiteľné a preto buď Európa padne do područia islamu, alebo sa opäť stane etnicky homogénnou a udrží si svoju tvár. V závere napokon ponúka náčrt možného riešenia problému.

V predhovore autor uvádza, že k napísaniu knihy ho pohla skúsenosť po náhodnom stretnutí s istým mladým Britom v severnom Anglicku:

    „Počas nášho krátkeho rozhovoru som pochopil, že tento mladý človek skutočne nemal absolútne žiadnu predstavu o tom, čo sa udialo v európskej histórii a myslel si, že útoky na londýnske metro boli len nejakým dočasným výstrelkom, a nie pokračovaním udalostí, ktorých počiatok siaha viac ako tisícročie dozadu“ (str. 2).
Autor teda venoval knihu „všetkým tým, ktorí nevedia“.

„Na svete neexistuje žiadna väčšia spiatočnícka sila.“ – povedal o islame už Sir Winston Churchill. Kempovo dielo jednoznačne dáva Churchillovi za pravdu. V prvej kapitole „Mentalita, z ktorej vzišiel islam“ poukazuje na to, že islam vznikol, rozšíril sa do a udržiava sa v oblastiach, kde priemerné IQ obyvateľstva je hlboko pod európskym priemerom. Uvádza prehľad krajín s moslimskou väčšinou, z ktorého jednoznačne vychádza, že „demokracia západného štýlu, moderné západné koncepty slobody slova, rovnosti pohlaví, a mnohé hodnoty, ktoré Európania považujú za samozrejmé, sú islamskému svetu úplne cudzie“ (str. 6).

V ďalších kapitolách Kemp sumarizuje históriu islamu a poukazuje na to, že už od svojho prvopočiatku bol veľmi agresívnym náboženstvom, šírený mečom a krvou: „Mohamed videl, že bolo jednoduchšie jeho náboženstvo šíriť násilím ako pokojným kázaním a v priebehu dvoch rokov sa jeho moslimské armády vojensky zmocnili väčšiny Arabského polostrova a donútili jeho obyvateľov prestúpiť na islam. Precedens bol daný a Mohamedovi následníci zopakovali jeho stratégiu do písmena“ (str. 10).

V ďalších kapitolách autor prehľadne sumarizuje históriu konfliktov moslimov s nemoslimským svetom, ktorým sú naplnené celé dejiny islamu. Predovšetkým sa venuje agresii islamu proti Európe a jej národom, poukazujúc pritom na zaujímavé epizódy hodné pozornosti: napríklad vzdor grófa Drakulu, či sťatie viac ako 800 civilistov na „kopčeku mučeníkov“ pri talianskom meste Otranto len preto, že odmietli prestúpiť na islam.

Nadvláda islamu nad značnou časťou Európy sa ukončila až nárastom moci a expanziou cárskeho Ruska v 19. storočí, pričom napríklad Balkánsky polostrov bol nepretržite okupovaný takmer 500 rokov. Za posledné míľniky Kemp považuje balkánske vojny na začiatku dvadsiateho storočia, počas ktorých bola väčšina moslimov vytlačených z hlavnej európskej pevniny a prvú svetovú vojnu, po ktorej sa rozpadla Osmanská ríša. Európa si na chvíľočku od islamu vydýchla, ale nebolo to dlho.

V predposlednej kapitole („Súčasná moslimská invázia“) autor poukazuje na to, že je ilúziou, že Európa v 21. storočí nečelí obnovenej islamskej invázii: „Tentoraz zbraňami nie sú oceľová čepeľ šable alebo kanón: sú nimi pas, vízová pečiatka, detská kolíska a skorumpované liberálne západné režimy, ktoré umožnili masovú imigráciu z tretieho sveta“ (str. 54). To, proti čomu predkovia Európanov pred necelými 100 rokmi bojovali za cenu svojich životov, dnes multikulturalistické vlády dopúšťajú bez boja, ba ešte aj s úklonom a rečami o slastiach „diverzity“.

„Stredná cesta“, uvádza Kemp (str. 61), „neexistuje“. Nakoľko islam a západná morálka majú úplne iné základné hodnoty, sú len dve možnosti: buď Európa bude čeliť a odrazí nový pokus islamu o jej dobytie, alebo sa mu podvolí a stane sa „Eurábiou“, čo už niektorí navrhujú ako nový názov starého kontinentu.

Autor cituje líbyjského vodcu Muammara Kaddáfiho, ktorý 10. apríla 2006 pre televíziu Al-Džazíra povedal:

    „Máme 50 miliónov moslimov v Európe. To je znamenie, že Alah zaručí islamu víťazstvo v Európe – bez mečov, bez pušiek, bez výbojov. 50 miliónov moslimov premení Európu na islamský kontinent v priebehu pár desaťročí. Alah zmobilizuje moslimskú krajinu Turecko a pridá ju do Európskej únie. To je ďalších 50 miliónov moslimov. V Európe bude tým pádom 100 miliónov moslimov. (...) Európa je v ťažkostiach a rovnako Amerika. Mali by postupom času buď súhlasiť s tým, že sa stanú moslimskými alebo islamu vyhlásiť vojnu“ (str. 58).

Kemp vidí riešenie (kapitola „Čo treba urobiť, ak má Západ prežiť“) v dvoch hlavných krokoch. V prvom rade „proces islamifikácie Európy musí byť nielen zastavený, ale obrátený“ (str. 60). Ilegálni imigranti prebývajúci v európskych krajinách musia byť identifikovaní a deportovaní. Legálni imigranti, ktorí spáchali závažné zločiny proti hosťovskému štátu, musia byť tiež poslaní do krajiny svojho pôvodu. Tým prisťahovalcom, ktorí v Európe prebývajú legálne, musí byť daná všetka podpora, vrátane pôžičiek, štátnych podpôr a ďalších pozitívnych stimulov, aby sa navrátili do krajiny svojho pôvodu.

Po druhé, islamský terorizmus musí byť vyriešený nielen čo najväčším možným zmenšením potenciálnej teroristickej základne (tj. počtu moslimov), ale tiež uzavretím mierovej zmluvy s moslimským svetom. „Táto zmluva musí stanovovať, že islamský svet zastaví svoje pokusy islamifikovať Západ a návratom za to Západ prisľúbi zdržať sa zásahov do vnútorných záležitostí islamských krajín“ (str. 61). Toto znamená koniec vojen kvôli rope a neutrálnu politiku ohľadom Blízkeho východu, pričom Západ nesmie favorovať žiadnej skupine na Blízkom východe oproti inej. Ako súčasť tejto dohody bude tiež treba nájsť dlhodobé riešenie izraelsko-palestínskeho problému, v ktorom sa zrejme Izrael bude musieť vzdať územia výmenou za mier.

Vízia Arthura Kempa predstavuje podstatne viac zdravé a efektívne riešenie, než aké navrhujú vlády európskych štátov a taktiež by najskôr našlo väčšiu podporu medzi ľuďmi. Záver tejto knižôčky, ktorá má len niečo vyše 60 strán tvorí upozornenie, varovanie a skrytá výzva Európanom a celkovo ľuďom európskeho pôvodu v jednom: „Európa bude buď čeliť a porazí nový pokus islamu o jej dobytie, alebo bude prevalcovaná a islamifikovaná. Skončí sa to buď tak alebo onak“ (str. 61).

Arthur Kemp: Jihad: Islam’s 1300 Year War Against Western Civilization. Burlington, IA, USA: Ostara Publications 2008. ISBN 978-1-4092-0502-9. Prvé vydanie z mája 2008. Mäkká väzba, 72 strán.

Zábava