Jean Raspail je uznávaný francúzsky spisovateľ, ktorý nie je na Slovensku moc známy. Avšak mal by byť. Jeho román Tábor svätých z roku 1973 predznamenal dobu. Masová imigrácia, ktorej sa Európa vo svojej falošnej humanite a letargii nedokáže ubrániť, predstavuje ústrednú dejovú líniu tejto knihy. Stáva sa dnes Raspailova fikcia realitou?

Raspail však nie je nejaký obskúrny publicista, ale veľmi uznávaný autor. V roku 1970 dostal Cenu Waltera Prizeho od Francúzskej akadémie. O 37 rokov dostal ako známy pisateľ cestopisov Veľkú zlatú medailu od Francúzskej geografickej spoločnosti a v roku 2009 Wartburgovu literárnu cenu za celé jeho dielo. Jeho skorší román Ja, Antione de Tounens, kráľ patagónsky dokonca v roku 1987 vyšiel v českom preklade aj v socialistickom Československu.

Jeho suverénne najslávnejším dielom je však Tábor svätých. V roku 2011, takmer 40 rokov od jeho prvého vydania, sa opätovne dostal na zoznam bestsellerov. Je to majstrovské a zrejme prvé umelecké zobrazenie témy príchodu tretieho sveta do sveta prvého. Táto téma sa v rôznych obmenách objavila aj vo filme The March z roku 1990 a vo filmoch Neilla Blomkampa Distrikt 9 a Elysium. U nás ju môžeme postrehnúť v pesničke Ľudia v pohybe od punkovej kapely Zóny A.

Tábor svätých však nie je primárne o imigrantoch, ale o kritickom stave Európy. A aj Cirkvi. Pre Raspaila ako katolíckeho tradicionalistu je totiž úpadok Európy iba dôsledkom krízy Cirkvi. Dystopický charakter knihy dopĺňa tiež motív z knihy Zjavenia, z ktorej je aj názov diela (Zjv, XX, 9).

Paralel s dnešnou kritickou situáciou v Európe okolo stále početnejších imigračných vĺn z Afriky a Blízkeho východu je v tomto románe neúrekom. V centre deja stojí flotila lodí, ktorá sa plaví z Indie do Európy, konkrétne do Francúzska, nesúc milión zúbožených Indov. Keď sa priblíži k európskym brehom inšpiruje ďalších a všetky biele krajiny sa stanú cieľovou destináciou farebných más po celom svete. Neláka ich však integrácia, ale kraje oplývajúce „medom a mliekom“ a „rieky plné rýb“.

Raspail podrobne opisuje reakcie francúzskej vlády a verejnosti, ktorá sa čoskoro dozvie, že indický flotila smeruje k nim. Nájdeme tu masmédiá a rôzne „mimovládky“, ktoré zúrivo vyzývajú Európu k prijatiu flotily s heslom „My všetci sme deti Gangy“ a hrajú na citovú strunu s fotkami plaviacich sa nešťastníkov. Každý kritik je označený jednoducho za nacistu a fašistu. Verejnosť s nimi síce väčšinovo nesúhlasí, ale ostane konformnou.

V knihe je aj novátorský juhoamerický pápež (z Brazílie), ktorý rozpredal celý majetok, aby pomohol chudobným. Avšak, ako je ironizujúco zdôraznené, nestačilo to ani na uhradenie ročného poľnohospodárskeho rozpočtu Pakistanu. Cirkev je všeobecne v knihe vykreslovaná ako ochromená modernizmom, ekumenizmom, plná „vyskočených“ klerikov a sekundujúca masmediálnym posolstvám. Veď to poznáte.

Časť „knižnej“ verejnosti sa predháňa vo falošnej solidarite voči prichádzajúcim Indom, hoci voči vlastným ju nedokážu prejaviť. Keď obyvateľstvo južného Francúzska uteká pred flotilou smerom na sever, nenájdu pomoc alebo iba desaťnásobne predražené tovary a služby. Nájdeme tam však aj obrazy, keď migrujúci Indovia odhadzujú humanitárnu pomoc do mora, čo opäť pripomína dnešok.

Indická flotila nakoniec brehy Francúzska dostihne. Zúboženú a hladnú masu sa nikto neodváži zastaviť. Francúzsky prezident v momente ich vylodenia nedokáže dať rozkaz armáde, aby ich zadržala. Tá sa následne takmer úplne rozpadne. Postup Indov na sever nakoniec na pár dní zadrží iba 20 mužov. Potom sú však na rozkaz francúzskej vlády zlikvidovaní.

Biely svet a západná civilizácia tak skončí a na jej mieste sa následne vytvárajú multikultúrne zriadenia s bielymi menšinami. Vyprázdnená európska civilizácia sa zosypala ako domček z karát. Raspailova vízia končí temne. Nedobre však skončia aj všetku postavy knihy, vrátane najhlasnejších podporovateľov invázie tretieho sveta.

Pre Raspaila však rasa nie je iba o farbe pleti. Jedným z 20 obrancov Západu je čierny Ind Hamaduro. Na druhej strane zase stojí množstvo bielych ľudí: či v role novinárov, intelektuálov alebo príslušníkov rabujúceho lumpen-proletariátu. Pád bielych však nakoniec dostihne všetkých.

Osud Európy a Európanov je v tomto románe spečatený. Ako to dopadne v realite? Nájde v sebe Európa a jej národy ešte pud sebazáchovy, hrdosť na vlastnú identitu a vôľu k životu alebo sa navždy kultúrne, civilizačne a rasovo rozplynú?

Kniha vyšla v roku 2009 v nepodarenom českom preklade. Na internete je prístupný jej anglický preklad. Nemecký preklad vyšiel tento rok. Ilustračné obrázky sú zo súčasnosti.

Zábava